Trh výrobných faktorov

Rozlišujeme 3 druhy výrobných faktorov:

Práca – cieľavedomá ľudská činnosť
Pôda – hmotný VF daný prírodou, kt. slúži ako priestor pre výr. proces, hlavný VF v poľnoh.
Kapitál – krátkodobý aj dlhod. VF okrem pôdy, ktorý je potrebný pre uskutoč. výr. procesu

Ceny výrobných faktorov sa určujú takisto ako ceny tovarov a to vzájomným vzťahom medzi dopytom a ponukou.

Mzda – cena práce, dôchodok vlastníka ľudského kapitálu
Renta – cena pôdy, dôchodok vlastníka pôdy
Úrok – cena kapitálu, dôchodok vlastníka kapitálu

Na trhu VF na strane dopytu stojí výrobca – podnikateľ. Potrebuje tu nakúpiť vstupy pre výrobný proces.
Na strane ponuky stoja domácnosti – vlastníci VF. Za výrobné faktory dostávajú dôchodky, ktoré označujeme ako základné dôchodky.
Špecifickým trhovým subjektom je štát, ktorý môže ovplyvniť dopyt aj ponuku.

Dopyt po VF je odvodený – najprv musí existovať dopyt po výrobkoch a službách, ktoré sa ich pomocou vyrábajú.

Trh práce

Trh práce má určité špecifiká, ktoré vyplývajú z toho, že práca neexistuje sama osebe. Nositeľmi práce sú ľudia. Na to, aby mohol človek pracovať, potrebuje určité fyzické a psychické predpoklady, ktorých súhrn sa nazýva pracovná sila.

Pod pojmom ponuka práce rozumieme počet práceschopného obyvateľstva, do ktorého patria všetci, ktorí sú aktívne zapojení do prac. procesu a nezamestnaní. Veľkosť ponuky závisí od veľkosti populácie, celkového objemu práceschopného obyvateľstva a kvality a kvantity vykonávanej práce.

Krivka ponuky práce vyjadruje vzťah medzi množstvom práce, ktoré sú ochotné pracovné sily odpracovať a medzi výškou mzdy. Pri analýze ponuky zisťujeme, ako reaguje pracovná sila na vyššie mzdy. S rastom reálnej mzdy ponuka rastie až do určitého bodu, v ktorom ponuka klesá – pri vysokých mzdách môže klesnúť napr. ponuka práce žien, lebo mzda muža je dostatočná na zabezpečenie rodiny.

Substitučný efekt – pri zvýšení miezd záujem o prácu rastie - voľný čas nahradzujú prácou.
Dôchodkový efekt – doterajšie nároky môžu obyv. uspokojiť pri obmedzení prac. ponuky.

Dopyt po práci je určovaný zo strany podniku. Ovplyvňujú ho viaceré podmienky: veľkosť podniku, jeho postavenie na trhu, veľkosť kapitálu, využívané technológie.

Výška mzdy je výsledkom pôsobenia dopytu a ponuky. Poznáme rôzne formy mzdy: časová, úkolová, kombinovaná, manažérska, naturálna. Suma peňazí, ktorú pracovník dostáva je nominálna mzda. Množstvo výrobkov a služieb, ktoré môže za svoju mzdu kúpiť označujeme ako reálna mzda.

Na výšku mzdy vplývajú tieto faktory: druh práce, kvalifikačné rozdiely, rozdiely v zručnosti... Keď rozdiely v mzde vznikajú z dôvodu rasy, pohlavia, nábož. – diskriminácia.

Štát zasahuje do trhu práce rôznymi ustanoveniami Zákonníka práce, podporou v nezamestnanosti, stanovovaním minimálnych miezd. Odborové organizácie zasahujú do trhu práce predovšetkým formou kolektívnych zmlúv – mzdové otázky, prac. podmienky...

Trh pôdy

Pôdu zaraďujeme medzi vzácne statky, lebo sa nachádza v obmedzenom množstve. Využíva sa na poľnohospodárske (kde je zákl. výr. faktorom) aj nepoľnohospodárske účely (stavba ciest, budov...). V tomto prípade pod pojmom pôda rozumieme aj pasienky, vodné plochy...

V trhových ekonomikách je pôda v súkromnom vlastníctve domácností. K firmám sa dostáva prenájmom alebo kúpou. Medzi nájomcom a prenajímateľom vzniknú rentové vzťahy. Prenajímateľ budov a zariadení dostáva za prenájom nájomné. Pri prenájme pôdy má nájomné podobu renty.

Množstvo pôdy je dané prírodou, preto sa ponuka pôdy nemôže prispôsobovať dopytu.

Ak sa ponuka rovná dopytu, vzniká rovnovážna cena pôdy. Ak sa renta zvýši, prevažuje ponuka nad dopytom. Ak je renta nižšia ako RC, prevažuje dopyt nad ponukou. Príliš vysoká a príliš nízka renta znamená nerovnovážny stav na trhu.

Nájomca pôdy má záujem na čo najdlhšom trvaní nájomnej zmluvy, aby mohol zdokonaľovať výrobu a aby sa mu vrátili investície. Vlastník má záujem na čo najkratšej dobe prenájmu, aby mohol o zlepšenie pôdy zdvihnúť cenu.

Zaťaženie vzácnych zdrojov rentou pomáha ekonomike efektívne využívať jej zdroje. Nezaťaženie rentou môže pôsobiť zle na životné prostredie, spôsobiť devastáciu obecných pasienkov, znečisťovanie vody a vzduchu, zástavbu poľnohospodárskej pôdy...

K osobitostiam poľnohospodárstva patrí dlhý výrobný cyklus, vysoká rizikovosť podnikania (počasie, chorobnosť). + dotácie z eurofondov na ekovýrobu

V oblasti cien uplatňuje štát garantované ceny pri nákupoch poľnohospodárskych produktov, subvencie k cenám poľnohospodárskej produkcie, štátny nákup poľnohosp. prebytkov.

Trh kapitálu

Pod pojmom kapitál chápeme kapitálové statky - fyzický, reálny kapitál a peniaze – peňažný potenciálny kapitál. Kapitálové statky predstavujú stroje, stavby, zásoby, ktoré používame vo výrobe. Peňažný kapitál býva zdrojom fyzického kapitálu. Môže mať aj podobu úverov, akcií.

Kapitál je sekundárny VF, nie je spoločnosti daný ako pôda a práca, závisí od jej aktivity.

Dopyt vytvárajú podnikatelia. Ponuku tvoria domácnosti tým, že časť svojich dôchodkov usporia. Rovnovážna úroková miera na trhu vzniká, keď je ú. miera na takej úrovni, že sú domác. ochotné sporiť a podnik. investovať.

Nominálna ÚM – množstvo peňazí, ktoré musíme zaplatiť za poskytnuté finančné prostr.
Reálna ÚM – je upravená o mieru inflácie

Štát stanovuje prostredníctvom NBS výšku úrokovej miery na vklady aj na úvery.