Meranie hrubého domáceho produktu pomocou dôchodkovej metódy

Použitie dôchodkovej metódy znamená, že výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou príjmov (dôchodkov) jednotlivých subjektov, ktoré získavajú za služby výrobných faktorov:

-hrubé mzdy
-čisté úroky, ktoré predstavujú rozdiel medzi úrokmi získanými a úrokmi zaplatenými
-renty – dôchodky vlastníkov pôdy
-zisk firiem pred zdanením – hrubý zisk
-dôchodky fyzických osôb – živnostníkov
-odpisy
-nepriame dane

Časť platieb za používanie výrobných faktorov ich vlastníci nedostanú, pretože ich príjemcom nie sú domácnosti, ale štát. Je to tá časť dôchodkov, ktorú štát odčerpáva vo forme nepriamych daní. Nepriame dane (DPH, spotrebné dane) sú zahrnuté v cenách, preto sú súčasťou hrubého národného produktu. Súčtom uvedených dôchodkov je hrubý domáci produkt. Dôchodková metóda slúži aj pre výpočet ukazovateľa národný dôchodok.

Osobný dôchodok a disponibilný osobný dôchodok

Údaje o HDP ekonómia využívajú aj na posúdenie blahobytu obyvateľov danej krajiny. Individuálny blahobyt obyvateľstva možno posúdiť ako ukazovateľa osobný dôchodok a disponibilný dôchodok. Osobný dôchodok predstavuje hrubý príjem jednotlivca. To znamená, že obsahuje dôchodky výrobných faktorov, ale aj transferové platby, t.j. všetky dôchodky jednotlivca (domácnosti). Jednotlivca (domácnosť) zaujíma veľkosť jeho osobného dôchodku a z toho hľadiska veľkosť HDP nie je pre neho prvoradá.

Disponibilný dôchodok predstavuje taký dôchodok, takú sumu peňazí, s ktorou už jednotlivec môže disponovať podľa vlastného uváženia. Disponibilný dôchodok predstavuje takú výšku dôchodku, ktorú majú jednotlivci (domácnosti) k dispozícií na spotrebu alebo úspory. Disponibilný dôchodok sa vypočíta, keď sa od osobného dôchodku odpočítajú priame dane, ktoré platí jednotlivec.

Čisté ekonomické bohatstvo

Skúsenosti ukazujú, že dynamika vývoja HDP neodráža komplexne zmeny vo vývoji blahobytu občanov, pretože niektoré zložky HDP nevedú k rastu individuálneho blahobytu a na druhej strane niektoré ekonomické aktivity sa nerealizujú na trhu, a preto nie sú začlenené do HDP napriek tomu, že sa vyprodukovali. Prejavenie prírastku HDP na raste blahobytu občanov závisí aj od jeho štruktúry, rozdelenia a konečného použitia. Určite nie je jedno, či sa prírastok HDP dosiahol zvýšením výroby (resp. spotreby) cigariet, alkoholu, hracích automatov, zbraní, alebo výrobou osobných počítačov, nábytku, resp. výstavbou bytov, zdravotníckych, kultúrnych a vzdelávacích zariadení. Problémom je aj tá skutočnosť, že HDP sa nevyjadruje v naturálno-vecných, ale v peňažných jednotkách. Pri porovnávaní ho treba korigovať o mieru inflácie. Pri tomto kroku môže vzniknúť pomerne veľká nepresnosť.