Ekonomika

Meranie výkonnosti ekonomiky

Meranie výkonnosti ekonomiky má pre hospodársku politiku štátu veľký význam. Veličiny, pomocou ktorých meriame a vyjadrujeme výkonnosť ekonomiky, nazývame makroekonomické (národohospodárske) ukazovatele.

Výkonnosť ekonomiky je podmienená činnosťou štyroch subjektov, ktoré tvoria ucelený, vzájomne sa ovplyvňujúci a vzájomne závislý systém vzťahov: domácnosti, podniky, štát a zahraničie.

Hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt

Na Slovensku, ako v prevažne väčšine štátov sveta sa výkonnosť ekonomiky meria a vyjadruje pomocou makroekonomickej veličiny hrubý domáci produkt.

● Hrubý domáci produkt môžeme vyjadriť ako súhrn finálnych statkov - výrobky a služby (výrobných a spotrebných statkov) a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie (obyčajne za jeden rok) výrobnými faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Hrubý domáci produkt teda zohľadňuje územný princíp. Z vecného hľadiska však HDP nemôžeme vyjadriť jednou veličinou. Nemôžeme spočítať televízory, automobily, potraviny, byty a pod. Jednotlivé vecné časti HDP môžeme oceniť a ich spočítaním dostanem potrebnú hodnotovú veličinu.

● Hrubý národný produkt predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia.

Merať výkonnosť ekonomiky pomocou HDP má niekoľko výhod, predovšetkým je to skutočnosť, že tento ukazovateľ používa väčšina krajín sveta, čo zjednodušuje medzinárodné porovnávania. Ďalšou výhodou je, že pri výpočte HDP sa využívajú štatistické údaje, ktoré sú k dispozícií v danej krajine a nie je potrebné získavať údaje zo zahraničia. Hrubý domáci produkt je zároveň meradlom toho, koľko pracovných miest dokáže daná ekonomika vytvoriť.

Metódy výpočtu hrubého domáceho produktu

Existujú dve najčastejšie používané metódy výpočtu HDP. Sú to:

-výdavková (spotrebná) metóda
-dôchodková metóda

Výdavková (spotrebná) metóda

Pri tejto metóde je dôležité určiť, kto nakupuje finálne výrobky a služby na spotrebu. Na nákupe jednotlivých súčastí HDP sa podieľajú domácnosti, firmy, štát a zahraničie.

Ak meriame HDP pomocou výdavkov uvedených subjektov, môžeme ho vyjadriť ako súčet týchto položiek:

a)výdavky domácností na osobnú spotrebu výrobkov a služieb (C – consumption)
b)hrubé domáce investície firiem (I – investment)
c)výdavky štátu na nákup výrobkov a služieb (G – government)
d)čistý export (NX – net export)

HDP vyjadrený touto metódou možno zapísať ako súčet týchto štyroch zložiek:

HDP = C + I + G + NX

Hrubý a čistý domáci produkt

Z makroekonomickej veličiny – HDP možno odvodiť aj ďalšie veličiny, ktoré umožňujú presnejšie merať výkonnosť ekonomiky. Pri výpočte HDP sa vychádza z toho, že jeho súčasťou sú hrubé investície. Investičné statky – budovy, stroje, zariadenia sa však v procese výroby postupne opotrebujú a znižujú svoju hodnotu. Mieru opotrebovania vyjadrujeme odpismi. Keď od HDP odpočítame odpisy, dostaneme ďalšiu veličinu, ktoré nazývame čistý produkt.

Nominálny a reálny produkt

Ak meriame a vyjadrujeme hodnotu vstupov v danom období v trhových cenách tohto obdobia, t.j. v bežných trhových cenách, hovoríme o nominálnom hrubom domácom produkte. Napr. nominálny HDP za rok 2002 vyjadruje hodnotu výrobkov a služieb vyrobených v roku 2002 v bežných trhových cenách platných v danom roku.

Nominálny HDP sa z roka na rok mení z dvoch dôvodov:

-každoročne sa mení objem vyrobených a predaných statkov a služieb
-každoročne sa v dôsledku inflácie menia bežné trhové ceny

Zmeny nominálneho HDP, ktoré vyplývajú zo zmien bežných trhových cien, neposkytujú objektívny údaj o výkonnosti danej ekonomiky. Preto sa na toto meranie používa reálny hrubý domáci produkt. V tomto prípade meriame výkonnosť ekonomiky v stálych cenách základného roka, pričom vylúčime zmeny cien v jednotlivých rokoch.Meranie hrubého domáceho produktu pomocou dôchodkovej metódy

Použitie dôchodkovej metódy znamená, že výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou príjmov (dôchodkov) jednotlivých subjektov, ktoré získavajú za služby výrobných faktorov:

-hrubé mzdy
-čisté úroky, ktoré predstavujú rozdiel medzi úrokmi získanými a úrokmi zaplatenými
-renty – dôchodky vlastníkov pôdy
-zisk firiem pred zdanením – hrubý zisk
-dôchodky fyzických osôb – živnostníkov
-odpisy
-nepriame dane

Časť platieb za používanie výrobných faktorov ich vlastníci nedostanú, pretože ich príjemcom nie sú domácnosti, ale štát. Je to tá časť dôchodkov, ktorú štát odčerpáva vo forme nepriamych daní. Nepriame dane (DPH, spotrebné dane) sú zahrnuté v cenách, preto sú súčasťou hrubého národného produktu. Súčtom uvedených dôchodkov je hrubý domáci produkt. Dôchodková metóda slúži aj pre výpočet ukazovateľa národný dôchodok.

Osobný dôchodok a disponibilný osobný dôchodok

Údaje o HDP ekonómia využívajú aj na posúdenie blahobytu obyvateľov danej krajiny. Individuálny blahobyt obyvateľstva možno posúdiť ako ukazovateľa osobný dôchodok a disponibilný dôchodok. Osobný dôchodok predstavuje hrubý príjem jednotlivca. To znamená, že obsahuje dôchodky výrobných faktorov, ale aj transferové platby, t.j. všetky dôchodky jednotlivca (domácnosti). Jednotlivca (domácnosť) zaujíma veľkosť jeho osobného dôchodku a z toho hľadiska veľkosť HDP nie je pre neho prvoradá.

Disponibilný dôchodok predstavuje taký dôchodok, takú sumu peňazí, s ktorou už jednotlivec môže disponovať podľa vlastného uváženia. Disponibilný dôchodok predstavuje takú výšku dôchodku, ktorú majú jednotlivci (domácnosti) k dispozícií na spotrebu alebo úspory. Disponibilný dôchodok sa vypočíta, keď sa od osobného dôchodku odpočítajú priame dane, ktoré platí jednotlivec.

Čisté ekonomické bohatstvo

Skúsenosti ukazujú, že dynamika vývoja HDP neodráža komplexne zmeny vo vývoji blahobytu občanov, pretože niektoré zložky HDP nevedú k rastu individuálneho blahobytu a na druhej strane niektoré ekonomické aktivity sa nerealizujú na trhu, a preto nie sú začlenené do HDP napriek tomu, že sa vyprodukovali. Prejavenie prírastku HDP na raste blahobytu občanov závisí aj od jeho štruktúry, rozdelenia a konečného použitia. Určite nie je jedno, či sa prírastok HDP dosiahol zvýšením výroby (resp. spotreby) cigariet, alkoholu, hracích automatov, zbraní, alebo výrobou osobných počítačov, nábytku, resp. výstavbou bytov, zdravotníckych, kultúrnych a vzdelávacích zariadení. Problémom je aj tá skutočnosť, že HDP sa nevyjadruje v naturálno-vecných, ale v peňažných jednotkách. Pri porovnávaní ho treba korigovať o mieru inflácie. Pri tomto kroku môže vzniknúť pomerne veľká nepresnosť.