V podnikateľskej činnosti i v súkromnom živote obyvateľov vznikajú situácie, keď súkromní podnikatelia, organizácie a ostatní obyvatelia majú dočasne voľné peniaze. Z ekonomického hľadiska peniaze nemajú byť nevyužité. Peniaze sú využité vtedy, keď prinášajú ako výnos ďalšie peniaze. Preto je správne, keď podnikatelia, organizácie i ostatné obyvateľstvo dočasne voľné peniaze ukladajú v banke alebo v sporiteľni. Tým sa stávajú veriteľom a banka alebo sporiteľňa ich dlžníkom. Banka alebo sporiteľňa ako dlžník je povinná platiť svojim vereteľom podľa právnych predpisov alebo podľa dohody peňažnú sumu, ktorá sa nazýva úrok.

V opačnom prípae, keď podnikatelia, organizácie alebo obyvatelia majú dočasne nedostatok peňazí, môžu si ich požičať v niektorej banke alebo sporiteľni. Týmto aktom sa veriteľom stáva banka alebo sporiteľňa a dlžníkom niektorý podnikateľ, organizácia alebo obyvateľ. Príslušný podnikateľ, organizácia alebo obyvateľ ako dlžník je tiež povinný platiť svojim veriteľom peňažnú sumu ako úrok.

1. Úrok

Je to určitá suma peňazí, ktorú je povinný platiť dlžník veriteľovi za to, že mu požičal peniaze. Výška úroku sa spravidla stanovuje percentovou mierou z istiny, a to za určitú časovú jednotku. Vo výpočtoch úrok označujeme ako ú.

2. Kapitál

V úrokovm pčte nazývaný tiež istina – je peňažná suma, ktorú veriteľ požičia dlžníkovi. Z naj sa počíta úrok. Vo výpočtoch sa označuje k.

3. Úrokovací čas (úrokovacia doba, úrokovacia lehota)

Je čas, v ktorom má dlžník k dispozícií veriteľove peniaze a za tento čas platí veriteľovi úrok. Môže byť vyjadrený v počte rokov, v počte mesiacov alebo v počte dní. Najčastejšie sa vyjdruje v dňoch. Úrokovcia doba sa spraavidla nezhoduje s úrokovacím obdobím. Môže byť jeho násobkom alebo iba jeho časťou.

4. Úroková miera

Vyjadruje sa ňou výška úroku v percentách za dané úrokovacie obdobie (ročné, polročné a podobne)