Podľa
inej verzie hadov poslal grécky ochranca Poseidón.5 Túto príhodu som
nezaradila do podkapitoly Had - vykonávač zla, lebo nešlo o zničenie
konkrétne Laokoonta; keby sa ktokoľvek postavil rozhodnutiu bohov na
odpor, stihne ho rovnaký osud. Had ako znamenie sa môže vyskytnúť aj vo sne, napríklad u
Klytaiméstry, ženy kráľa Agamemnóna, ktorej sa prisnilo, že porodila
hada, ktorý ju vycical/vysal. Veštci to vysvetlili ako strach zo
smrti, ktorú sama zapríčinila. Klytaiméstra totiž svojho manžela po
jeho návrate z trójskej vojny úkladne zavraždila.

Had pomocníkom pri veštení

Gréci si zvykli obracať sa v zvlášť kritických situáciách jednotlivo
aj menom obce s žiadosťou o veštbu priamo na boha prostredníctvom
jeho kňazov. Pri chrámoch bohov, ktorým bola pripisovaná najväčšia
schopnosť veštby, tak vznikali veštiarne. Existovalo mnoho spôsobov
na získanie proroctva, ale využívať pritom hadov bola skôr
zriedkavosť. Zeus mal pradávnu veštiareň v Dodone, kde jeho kňazi hádali osud zo
šumu Diovho posvätného duba a bublania posvätného potoka, občas
využívajúc hadov poblíž stromu žijúcich. Najslávnejšia bola Apollónova veštiareň v Delfách. Patrila mu aj
veštiareň v Épeire, kde sa znamenia vykladali/čítali z toho, akým
spôsobom si hadi vzali jedlo z tela nahej panny.
Súrodenci Helenos a Kassandra, ktorí mali schopnosti predpovedať, aj
slávny prorok Melampús vraj brali svoju schopnosť od hadov.

Uvedené prípady, samozrejme, neboli všetky, ktoré grécka mytológia v
súvislosti s hadom/drakom obsahuje. Niektoré zmienky sú vedľajšie,
had nehrá dôležitú úlohu, tak som ich zaradila na koniec práce. Hrdina Héraklés mal synov Agathyrsa, Gelóna a Skytha so skýthskou
ženou, ktorá mala od pol tela hadie telo. Odviedla mu konský záprah,
keď hnal stádo obra Geryona, a sľúbila mu, že mu kone vráti, keď sa
stane jej milencom. Podľa iného podania nebol otcom Heraklés, ale
sám Zeus. Jedno z mnohých prirovnaní: chodby obrovského bludiska, ktoré
postavil architekt Daidalos pre obludu krétskeho kráľa Mínosa, sa
križovali, zahýbali, stáčali a rozvíjali ako klbko hadov. Ďeťom sa rozprávali báje o drakoch a obroch a o hrdinských činoch,
ako to možno nájsť napr. v mýte o Perseovi.


Záver
Cieľom tejto práce bolo zosumarizovať všetky dostupné fakty, v
ktorých sa spomína had, resp. drak, nakoľko tieto postavy splývajú.