Obraz hada v gréckej mytológii

Úvod
Cieľom nasledujúcej práce bolo združiť všetky dostupné zmienky o
výskyte postavy hada, respektíve hada/draka, nakoľko tieto označenia
bývajú často zamieňané, v gréckej mytológii. Bolo zaujímavé
sledovať, ako sa menia postoje k tejto postave, aké rôzne úlohy
zohráva.

Práca sa delí na tri časti:

1. Najskôr predstavím hada ako príšeru, ktorá má buď strážnu funkciu
a je teda v prípade ohrozenia aktívna v boji o strážený poklad;
ďalej ako príšeru, ktorá nebojuje a nakoniec hada - priameho
vykonávača zla s presným poslaním. Spomeniem viacerých "špeciálnych"
hadov - ktorí sú odlišní nie funkciou (ne/bojovnosťou), ale odlišujú
sa zvláštnym výzorom; uvediem časti priamo z tela hada plniace svoju
funkciu, a napokon prostredia, v ktorých hada môžeme nájsť
nerozlučne s ním spätého.
2. Táto časť sa bude týkať osôb súviasiacich s hadom: či už sa had
nachádza ako atribút bohov, alebo ako priama súčasť tela osoby. Uvediem tu taktiež aj existenciu bohov meniacich svoju podobu práve
na hada.
3. V tretej časti bude had vystupovať ako symbol v zjaveniach a pri
veštení.


I. časť - Had/drak ako obávaná príšera
Pri pohľade na hada ako živelnú príšeru, ktorá škodí, resp. v časti
B. je nebojovná, vyvstáva niekoľko otázok: Vznikol had prirodzenou
cestou alebo vďaka čarom? Má kladný, neutrálny alebo záporný náboj
(pomáha či škodí)? Dajú sa nájsť prípady, kedy had/drak v súboji s
veľkým hrdinom vyhrá, nie je porazený? Existuje v gréckej mytológii
aj náhodná smrť spôsobená hadom (čo sa týka hrdinov bájí, nie
pospolitého ľudu ktorý trpí pod jarmom všeničiacej príšery)? Tieto
otázky sa pokúsim zodpovedať v závere práce. Nasledujúce fakty by sa
dali rozdeliť aj do inak riešených/koncipovaných kategórií, ja som
sa rozhodla pre rozdelenie podľa funkcie hada/draka.

A. HAD - STRÁŽCA

Postava hada nesie funkciu strážcu dosť často, nevystupuje iba ako
známy ochranca athénskej Akropoly a strážca Diovho domu na vrchu
Olymp. Ladon, strašný stohlavý drak obtočený okolo stromu, stráži záhradu
Hesperidiek a v nej bájne tri zlaté jablká.

Nikdy nezaspí a každá
hlava mu syčí iným hlasom. Porazený bol jedinýkrát, a to obrom
Atlasom, ktorý nesie nebeskú klenbu na pleciach. Hrdina Herakles
musel splniť neľahkú úlohu - doniesť jablká - a požiadal Atlasa o
pomoc. Za ten čas držal nebesia sám. Ladon je bratom Eurydiky ako
Hadej Bohyne, považuje sa za prorockého hada nachádzajúceho sa v
každom raji. Drak sa vyskytuje aj v báji o zlatom barančom rúne. Je prevesené cez
konár duba v háji zasvätenom bohovi vojny Aresovi, pribité zlatými
klincami samým vlastníkom - kráľom Aietom. Dcéra Medea na požiadanie
kúzlami vyvolala z hlbín zeme jaštera s ostrým dračím hrebeňom na
chrbte a s plamennou papuľou s troma jedovatými jazykmi. Aj tu bol
had ovinutý okolo stromu a nikdy nezaspal. Bol porazený samou
Medeou, ktorá mu podala čarovnú uspávaciu bylinu. Obrovský šupinatý drak s krvavým hrebeňom od hlavy až po chvost je
súčasťou báje o založení Théb. Bohovia uložili kráľovi Kadmovi, aby
založil nové prosperujúce mesto na určenom mieste. Kráľ potreboval
priniesť vodu na obetu, tak poslal svoju družinu k prameňu do
posvätného hája zasväteného Areovi. Kráľovu družinu pobil spomínaný
drak prebývajúci v skalnej jaskyni pri prameni. Šľahali mu z očí
plamene a bol plný jedu, mal čierny otravný dych, šupinaté telo,
dlhé pazúry, tri jazyky a tri rady zubov. Kráľ Kadmos ho zabil v
boji oštepom, podľa inej verzie bolo príčinou smrti rozbitie dračej
hlavy balvanom.

Nasledujúce príšery som zaradila do tejto podkapitolky preto, lebo
ich funkcia je niekde na hranici: sú aktívne a škodia, môžu byť teda
strážcami danej krajiny/lesa; ale taktiež môžu byť do prostredia
"umelo dosadené" - poslané určitým bohom alebo bohyňou ako trest pre
obyčajných ľudí. V mýtoch nie je bližšie špecifikovaný dôvod ich
existencie. Prvou z nich je Hydra, had s deviatimi hlavami, ktorý pustošil
krajinu pri meste Lerny. Žil v brlohu na okraji bažiny. Prostrednú z
hláv mal nesmrteľnú. Zabiť lernskú hydru bola jedna z dvanástich
ťažkých úloh udelených Heraklovi. Pri zotnutí hlavy vyrástli na tom
mieste dve ďalšie, načo hrdina reagoval spálením odseknutého miesta,
takže nové hlavy prestali rásť.

Nesmrteľnú hlavu zahrabal do zeme a
zaťažil kameňom. Celý močiar sa naplnil jej čiernou jedovatou krvou,
v ktorej hrdina zmočil hroty svojich šípov, takže hydra prinášala
skazu aj po svojej smrti. Jediným šípom napusteným v krvi hydry
napríklad Herakles skolil aj mocného obra Geryona, čo bolo nutné pre
vykonanie jednej z jeho úloh. Zaradila som sem aj nasledujúceho tvora, i keď je len jednou časťou
tela drak. Je to Chimaira, spredu lev, vzadu drak a uprostred divá
koza. Mala aj tri hlavy: leviu, koziu a dračiu. Obývala jednu
roklinu. Nebola pasívna - ničila krajinu a plienila dobytok. Zabil
ju Bellerofontes mnohými šípmi za pomoci skroteného okrídleného koňa
Paegasa, ináč by ho obluda zničila ohňom a dusivým dymom.

B. PASÍVNY/NEBOJUJÚCI HAD

Obrovský had Ofión bol stvorený bohyňou Eurynomou, ktorá povstala
nahá z Chaosu. Chytila najsilnejší a najchladnejší vietor, Severný
vietor Boreas, pošúchala ho v rukách a dala vznik Ofionovi, ktorý ju
oplodnil, a tak vznikol podľa bájí prvý človek - Pelasgos, praotec
pokolenia Pelasgov. Had sa neskôr vzbúril, takže ho Eurynomé zrazila
do zemských hlbín.
Už spomínaná krutá kúzelníčka Medea vlastnila preslávený lietajúci
voz ťahaný dvoma okrídlenými drakmi, na ktorom bola nútená dvakrát
utiecť zahalená čarodejným oblakom. Konečný osud Medey ani jej voza
s hadmi nie je známy, podľa niektorých povestí ušla do Ázie.

C. HAD - VYKONÁVAČ ZLA

Pythón bol strašný drak zrodený bohyňou Gaiou (Zem), ktorú pokladali
za matku všetkých hadov - bytostí vyliezajúcich spod zeme. Vyliahol
sa z bahna, ktoré ostalo po Potope sveta. Podľa veštby mal Pythón
zahynúť rukou potomka bohyne Léto, tak ju prenasledoval. Pomstil ju
jej syn Apollón, ktorý draka usmrtil svojimi šípmi a preto dostal
prezývku Apollón Pýthios. Podľa inej verzie sama bohyňa Héra poslala
zo žiarlivosti Pythóna za Léto (syn Apollón pochádza z Létinho
vzťahu s Diom), aby jej nedal nikdy pokoj. Na počesť Apollónovej
výhry nad Pythónom sa konali pýthijské hry (nielen v lukostreľbe),
ktoré vraj založil sám Apollón z Delf. V závere mýtu o Perseovi sa stretávame s obrovskou morskou obludou
tiež označovanou aj ako had.

Boh Poseidón ho poslal spolu s povodňou
za trest, lebo kráľovná Kassiopea sa chválila, že je krajšia ako
všetky morské nymfy. Kráľovstvo bude oslobodené, len keď bude
netvorovi obetovaná kráľovnina dcéra Andromeda. Hrdina Perseus sa
vracia do svojej vlasti práve vtedy, keď sa ju chystajú obetovať, a
ukáže netvorovi hlavu obludy Medusy, pri pohľade na ktorú každý tvor
skamenie. Morský netvor bol teda úspešne v poslednej chvíli
zlikvidovaný.
Dvoch hadov poslala žiarlivá Héra za malým Heraklom, neskorším
najväčším gréckym hrdinom, lebo bol ďalším z mnohých Diových synov. Ale Heraklés už v kolíske (za ktorú mu slúžil kovový štít) vynikal
silou a smelosťou, tak oboch hadov holými rukami zabil.
Had je pôvodcom smrti Eurydiky, manželky bájneho pevca Orfea, pri
speve ktorého o.i. aj hady vyliezali z dier a načúvali. Uštipol ju
do nohy had, keď utekala pred dvorením boha pastierov Aristaia. Podľa niektorej verzie sa Eurydiké stala po smrti bohyňou hadov a
jednou z bohýň podsvetia; obetovávali jej muži pri uhryznutí hadom. Nie celé hady, iba obri s hadími nohami - Giganti, sú ďalšími
vykonávateľmi zla. Priviedla ich na svet Diova stará matka Gaia
preto, že závidela obyvateľom Olympu ich moc a šťastie. Bolo to
jediný raz, čo museli olympskí čeliť vážnemu nebezpečenstvu, no i
tak celú generáciu Gigantov porazili.

"Špeciálni" hadi

Prekvapivo aj v gréckej mytológii sa vyskytuje operený had, resp. hadí vták (grécke označenie). Je to v podstate malý vtáčik, ktorý má
vo zvyku krútiť hlavou a krkom tak, že to pripomína zvíjanie hada,
sipí ako had a má na krku aj značku v tvare písmena V takisto ako
Athénine hady používané na veštenie. (Jeho slovenské označenie sa mi
zistiť nepodarilo, v angl. "wryneck".) Bol zasvätený Mesiacu, Io ho
využila ako posla na prilákanie Dia. Podľa povery otáčal hlavu k
vrahovi.
Rod kráľa Kadma nemal šťastný osud. Podľa povesti sa kráľ spolu s
manželkou Harmóniou v utrpení nad údajnou stratou dcéry a vnuka
dobrovoľne premenili na hadov s korunkami, ktorí až dodnes
neubližujú ani nemajú strach z ľudstva. Iná verzia tvrdí, že zomreli
obaja súčasne a boli premenení na hady. Pindaros však rozpráva, že
ich voz ťahaný drakmi odviezol na ostrov do ríše Blažených.

Na hada
s korunkou sa raz premenil aj boh Asklépios, čo obšírnejšie
spomeniem neskôr medzi bohmi meniacimi podobu na hada. Uroboros je typ hada, ktorý si hryzie vlastný chvost. Tento symbol
večného kolobehu životov a času možno nájsť na celom svete. Vyskytuje sa aj v gréckom umení a literatúre. Had ako podzemné zviera bol symbolom domácich bôžikov a géniov,
ochranca príbytku a každého človeka. Verilo sa, že umiera so svojím
chránencom, neskôr že neumiera, ale sa vracia do spoločenstva
duchov. Niekedy strážili hroby svojich chránencov. Boli uctievaní
obetami prinášanými hlavne v deň narodenín človeka.

Časti hada - zuby

Aj časti z tela draka po jeho smrti môžu zohrávať v mýtoch zaujímavú
úlohu. Okrem spomínanej krvi hydry zabíjajúcej svojím jedom aj po
jej porážke sa v dvoch povestiach vyskytuje motív zasiatia dračích
zubov do zeme, z ktorých povstanú tisíce bojovníkov. Jedného z
drakov, od ktorých zuby pochádzajú, som už spomínala medzi hadmi -
strážcami. V báji o založení Théb kráľ Kadmos po tom, čo zabije draka
strážiaceho prameň v háji zasvätenom Areovi, na radu svojej
ochrankyne - bohyne Palas Athény - skypril pôdu oštepom a zuby draka
zasial. Vzišlo vojsko, ktoré sa navzájom pozabíjalo, lebo drak bol
syn Area, boha vojny. Ostalo len päť mužov, ktorí uzavreli medzi
sebou mier a spolu s nimi Kadmos založil hrad a Théby. V už spomínanej báji o zlatom rúne potrebuje hrdina Iason získať
rúno, aby sa dostal na trón, ktorý bol jeho otcovi násilne vzatý. S
pomocou Medey, dcéry kráľa Aieta - vlastníka rúna, splnil Aietovu
skúšku: zoral pole s býkmi s kovovými kopytami, ktorým šľahal z
nozdier oheň, tam zasial dračie zuby, z ktorých vyrástli bojovníci a
všetkých ich porazil. Nie je upresnené, odkiaľ vzal kráľ dračie
zuby, ale nesúviseli priamo s drakom, čo zlaté rúno strážil.

Had v spojení s konkrétnym predmetom

Aj prostredie, ktorého je had neoddeliteľnou súčasťou, môže meniť
jeho význam a postavenie.
Hady nesené v košíku, často spolu s predmetmi falického tvaru, boli
súčasťou všetkých druhov mystérií súvisiacich s plodnosťou a úrodou.

Hrali dôležitú rolu v Dionýsovských iniciačných obradoch (Dionýsa
ako boha plodnosti), kde sa používali termíny ako "výsledok je v
lone bohov", "boh prehovorí cez svoje lono" atď. Pokiaľ sa had nachádza v súvislosti s palicou, môže ísť o caduceus
alebo eskulapku, ktoré treba odlišovať. Caduceus je symbol boha
Herma, posla bohov. Pozostáva z heroldskej alebo čarodejnej palice,
okolo ktorej sa symetricky vinú dva hady. Niekedy je navrchu pár
krídel alebo okrídlená helma. Podľa mýtu dostal Hermés od Apollóna
berlu. Raz uvidel dva hryzúce sa hady, hodil palicu medzi ne a ony
boli opäť zajedno. Preto dostala palica pomenovanie ako znak
zmierenia. Okrem Herma bola s caduceom znázorňovaná aj bohyňa rannej
zory a dúhy Iris, pretože predznamenávala príchod slnka ako jeho
posol. U Grékov aj Rimanov sa neskôr berla stala odznakom úradných
hlásateľov. Eskulapka je palica, okolo ktorej je ovinutý len jeden
had (užovka Eskulapova). Tento symbol je pomenovaný podľa boha
lekárstva Asklépia (Aesculapius), ktorého Zeus umiestnil na oblohu v
podobe súhvezdia Ophiuchos (Hadonos). Dodnes je znakom lekárstva a
lekárnictva, ktoré sa líšia tým, že v prvom prípade má eskulapka na
hornom konci misku, z ktorej pije had. Podnetom pre jeho vznik bolo
každoročné zvliekanie hada pokladané za omladenie. II. časť - Bohovia v súvislosti s hadom
Had je atribútom viacerých bohov a bohýň, z ktorých niektorí mali
schopnosť premieňať sa na hada a často ju využívali. Väčšinou majú
priamy vzťah k podsvetnej ríši a ročnému obdobiu zime. Dionysus je boh vína a opojnej veselosti, u ktorého by sme
nepredpokladali súvislosť s podsvetím. Napriek tomu sa už pri jeho
narodení, v zime, stretávame s hadmi: korunovali ho ako boha úrody a
plodnosti, čo bola jeho prvotná funkcia, takže sa had, žijúci v
zemi, stal jedným z jeho atribútov. Had patril aj medzi atribúty Hékaté, bohyne kúziel často
stotožňovanej s Mesiacom, stanovujúcej osud a ochraňujúcej cesty,
deti a rodiny. Možno ho nájsť namaľovaného na jej koči takisto ako
na voze Demeter, bohyne úrody. Aj dcéra Demeter - Persefona, manželka vládcu podsvetia Háda, má
súvislosť s hadom. Patrí medzi bohov meniacich podobu práve na hada
a bola stotožňovaná so spomínanou Hekaté.

Na hada sa premieňal aj
Persefonin milenec Adonis keď s ňou trávieval vždy tretinu roka v
podzemí. Po smrti sa už spomínaná Eurydika, bohyňa hadov, tiež menila na
hada. Boh lásky Eros bol pôvodne chtonický had, ktorý povstal z Chaosu,
pán podsvetia.
Riečny boh Achelóos, boh najväčšej rovnomennej rieky Grécka, podľa
jednej verzie syn Gaie a Hélia, mohol meniť podobu a často sa
premieňal na hada alebo draka. V zápase s Heraklom o krásnu
kráľovskú dcéru Deianeiru sa zmenil najprv na obrovského klzkého
hada, vtedy ho hrdina skoro zahrdúsil. Keď sa premenil na býka a
Herakles mu odlomil jeden roh, uznal svoju porážku a utiekol. Spomínaný boh lekárstva a lekárnictva Asklépios navštevoval krajiny
postihnuté chorobami. Na želanie Rimanov, ktorí ho prišli prosiť o
pomoc do jeho svätyne v Epidaure, sa zmenil na hada s korunkou na
hlave a viedol ich umiestnený na prove ich najväčšej lode. Svoje
poslanie úspešne vykonal a zahnal choroby z Ríma. Najvyšší boh Olympu Zeus sa v mýtoch mení okrem iného aj na hada. Raz na úteku pred vlastným otcom Kronom, ktorý ho chcel zabiť,
pretože podľa veštby ho jedno z jeho detí zvrhne z trónu, sa Zeus
zmenil na hada a svoje stráže premenil na medvede. Rovnakú formu si
zvolil aj pri kopulácii s vlastnou matkou Rheiou, pôvodne bohyňou
zeme, keď sa ukrývala vo forme hada. Tak sa začal ich
"nevysvetliteľný zväzok".

Had priamou súčasťou osoby

V gréckej mytológii je dosť málo prípadov, keď had nahrádza časť
tela mýtickej bytosti. Najznámejšie je nahradenie/suplovanie vlasov
hadmi, a to v dvoch prípadoch. V oboch sa jedná o ženy nesúce
vyložene negatívny náboj. Erýnie (najčastejšie udávaný počet je tri) sú ukrutné bohyne pomsty
zosobňujúce túžbu človeka odplatiť nepotrestané zločiny. Volajú sa
Allektó (nikdy neotáľajúca), Tísifoné (pomstiteľka vraždy) a Megaira
(závistlivá). Majú krídla, vejúce čierne rúcho, zmije namiesto
vlasov a z očí im kvapká krv. Bývajú zobrazované s fakľami a bičmi v
rukách. Spievajú človeku, ktorého prenasledujú, o jeho zlých činoch
takým prenikavým a strašným hlasom, na aký sa nikdy nezabúda. Vystupujú o.i. aj v báji o Orestovi. Ďalšia trojica postáv s hadmi namiesto vlasov sú sestry Gorgony:
Sthenó, Euryalé a Medúsa.

Podľa niektorých verzií má hadov na hlave
len najmladšia, jediná smrteľná Medúsa, niekedy všetky tri. Žili
ďaleko na západe, kde vraj už začína večná noc. Boli to okrídlené
obludy pokryté hadími šupinami, v ústach mali zuby podobné kančím
klom a mali kovové päste. Kto sa na ne pozrel, vrátane zvierat,
skamenel. Pôvodne to boli neobyčajne krásne devy, ktoré za ich
márnomyseľnosť bohovia potrestali a premenili na príšery. Medúsa
bola v čase najväčšej krásy dokonca milenkou boha Poseidóna.4 Hrdina
Perseus Medúse odsekol hlavu a obetoval bohyni Pallas Athéne, ktorá
mu pomáhala. Athéna ju umiestnila na svoj slávny štít. Nielen
nehybná tvár, ale aj krv Medúsy ničivo pôsobila po jej smrti: ako
letel Perseus vo svojich okrídlených črieviciach nad Afrikou, kvapky
jedovatej krvi sa pri dopade menili na hadov, odvtedy je vraj v
Afrike toľko nebezpečných hadov.


III. časť - Had ako znamenie
V príbehu o Trójskej vojne nachádzame hada ako znamenie zoslané Diom
o výsledku nasledujúcich bojov. V Aulide pred vyplávaním sa zišlo
asi tisíc dvesto gréckych lodí, ktoré mal viesť kráľ Agamemnón. Hrdinovia sa zišli a obetovali bohom pod veľkým platanom. K stromu
sa priplazil had, ovinul sa okolo kmeňa a zadusil v hniezde na
konári osem vtáčích mláďat aj s matkou a po čine skamenel. Výklad
veštcov hovoril, že vojna bude trvať deväť rokov a na desiaty Trója
padne, čo sa aj potvrdilo. Ďalší prípad, kedy bol had znamením od bohov, je v tom istom
príbehu. Keď Gréci nechali pod hradbami Tróje povestného dreveného
koňa, v ktorom boli ich hrdinovia ukrytí, a naoko odplávali,
Trójania uverili, že je to dar mestu. Iba trójsky kňaz Laokoón
cítil, že kôň prinesie mestu skazu, a varoval pred ním. Na jeho
varovný krik sa vyvalili z mora dva obludné hady, ovinuli kňaza aj
jeho dvoch synov a zadusili ich. To bolo vyložené, ako že osud určil
mestu skazu, preto Trójania bez váhania vtiahli dreveného koňa do
mesta. Niekde sa udáva, že hadov poslala Palas Athéna, ktorá
chránila grécku výpravu. Hadov vraj získala z hlavy Alekto, jednej z
troch už spomínaných Erýnií, ktoré mali namiesto vlasov hady.

Podľa
inej verzie hadov poslal grécky ochranca Poseidón.5 Túto príhodu som
nezaradila do podkapitoly Had - vykonávač zla, lebo nešlo o zničenie
konkrétne Laokoonta; keby sa ktokoľvek postavil rozhodnutiu bohov na
odpor, stihne ho rovnaký osud. Had ako znamenie sa môže vyskytnúť aj vo sne, napríklad u
Klytaiméstry, ženy kráľa Agamemnóna, ktorej sa prisnilo, že porodila
hada, ktorý ju vycical/vysal. Veštci to vysvetlili ako strach zo
smrti, ktorú sama zapríčinila. Klytaiméstra totiž svojho manžela po
jeho návrate z trójskej vojny úkladne zavraždila.

Had pomocníkom pri veštení

Gréci si zvykli obracať sa v zvlášť kritických situáciách jednotlivo
aj menom obce s žiadosťou o veštbu priamo na boha prostredníctvom
jeho kňazov. Pri chrámoch bohov, ktorým bola pripisovaná najväčšia
schopnosť veštby, tak vznikali veštiarne. Existovalo mnoho spôsobov
na získanie proroctva, ale využívať pritom hadov bola skôr
zriedkavosť. Zeus mal pradávnu veštiareň v Dodone, kde jeho kňazi hádali osud zo
šumu Diovho posvätného duba a bublania posvätného potoka, občas
využívajúc hadov poblíž stromu žijúcich. Najslávnejšia bola Apollónova veštiareň v Delfách. Patrila mu aj
veštiareň v Épeire, kde sa znamenia vykladali/čítali z toho, akým
spôsobom si hadi vzali jedlo z tela nahej panny.
Súrodenci Helenos a Kassandra, ktorí mali schopnosti predpovedať, aj
slávny prorok Melampús vraj brali svoju schopnosť od hadov.

Uvedené prípady, samozrejme, neboli všetky, ktoré grécka mytológia v
súvislosti s hadom/drakom obsahuje. Niektoré zmienky sú vedľajšie,
had nehrá dôležitú úlohu, tak som ich zaradila na koniec práce. Hrdina Héraklés mal synov Agathyrsa, Gelóna a Skytha so skýthskou
ženou, ktorá mala od pol tela hadie telo. Odviedla mu konský záprah,
keď hnal stádo obra Geryona, a sľúbila mu, že mu kone vráti, keď sa
stane jej milencom. Podľa iného podania nebol otcom Heraklés, ale
sám Zeus. Jedno z mnohých prirovnaní: chodby obrovského bludiska, ktoré
postavil architekt Daidalos pre obludu krétskeho kráľa Mínosa, sa
križovali, zahýbali, stáčali a rozvíjali ako klbko hadov. Ďeťom sa rozprávali báje o drakoch a obroch a o hrdinských činoch,
ako to možno nájsť napr. v mýte o Perseovi.


Záver
Cieľom tejto práce bolo zosumarizovať všetky dostupné fakty, v
ktorých sa spomína had, resp. drak, nakoľko tieto postavy splývajú.

V úvode prvej časti som položila niekoľko otázok, ktoré by som sa
teraz pokúsila zodpovedať. Riešenie problému, či hady/draky vznikli pôsobením čarov alebo
prirodzeným spôsobom, znie: pôvod hadov v gréckej mytológii iba
prirodzený. Aj napr. v prípade strážcu zlatého rúna, kde boli
použité čary, treba uznať, že nie sú príčinou jeho samotného vzniku. K očividným príkladom "prirodzeného vzniku" patrí napr. Gaiou
zrodený Pythón. Ku vzniku hada na základe čarov sa môže priblížiť
inak nezaraditeľný prípad premeny kráľa Kadma a jeho manželky
Harmónie na hadov s korunkami.
Aký nesie väčšina hadov náboj: kladný, záporný, alebo pôsobia
neutrálne? Vo väčšine spomínaných prípadov had vystupuje ako
negatívna postava, a to ako bojovná príšera, ako súčasť hrozivej
veštby (napr. u Laokoonta, závisí ale od uhla pohľadu) alebo súčasť
zlovestnej osoby (hady na hlavách Gorgon s nimi spolupracovali:
upozorňovali ich na blížiaceho sa hrdinu). Kladnú funkciu má ako
ochranca - domáci had, aj v tesnej súvislosti s predmetom - palicou
a košíkom. Dá sa povedať, že druhotne použité časti hada - zuby
pôsobia neutrálne, nakoľko podľa môjho názoru samotný drak nemá už
vplyv na to, akým spôsobom bojovníkov zo zubov vzniknutých kráľ
resp. majiteľ zubov použije. To by som aplikovala aj na mýtus o
založení Théb, keď sa všetci vojaci okrem piatich, čo zostali,
navzájom vykántrili v rýchlom boji. Odpovedať si na otázku, či bojovné hady vyhrajú v súboji s hrdinom
alebo sú porazené, je vcelku jednoduché. Podľa fabuly známej po
celom svete zlo býva porazené dobrom, takže netvory zomierajú i
napriek tomu, že v niektorých prípadoch sú na krajinu zoslané za
trest. Obluda predstavujúca zlo môže byť zosobnením nejakej
prírodnej pohromy, ktorej príčiny/vznik si ľudia nevedeli vysvetliť,
tak ich pripísali zvláštnej (vymyslenej) bytosti.
Z informácií, ktoré som v súvislosti s hadom ponachádzala, som
vyvodila záver, že pokiaľ padne človek hadovi za obeť, jeho smrť
nikdy nie je náhodná. Buď je had vykonávačom zla poslaným za jednou
konkrétnou osobou, alebo akoukoľvek osobou, ktorá sa vzbúri proti
vôli bohov, alebo je obeť súčasťou ľudu/krajiny, na ktorých bol drak
nasadený ako trest (prípad Chimairy).

V každom prípade je had/drak zaujímavá postava, ktorej aspoň
niektoré zo spôsobov zobrazenia som sa snažila načrtnúť.