Peňažná masa a jej zložky

1. transakčné peniaze

–predstavujú najdôležitejší a prísne strážený agregát peňažnej masy (M1). Tieto transakčné peniaze delíme:
-mince – predstavujú drobné mince, ktoré sa používajú na bežné nákupy
-papierové peniaze – predstavujú papierové peniaze, ktoré sa nachádzajú mimo bánk
-šekové účty – sú účty vedené v bankách, ktorými ich majitelia môžu okamžite disponovať

2. peniaze v širšom zmysle slova

–sú širším agregátom peňažnej masy a niekedy sa označujú aj skoro-peniaze (M2). Peniaze v širšom zmysle slova zahŕňajú okrem transakčných peňazí aj niektoré položky, ktoré nie je možné bezprostredne použiť na nákup, ale je ich možné ľahko premeniť na transakčné peniaze. Ide napríklad o úsporné vklady, termínové vklady s kratšou výpovednou lehotou, prostriedky v rôznych spoločných fondoch.

3. likvidné aktíva

-sú ešte širším agregátom ako peniaze v širšom zmysle slova. Likvidné aktíva (L) zahŕňajú okrem M2 aj niektoré ďalšie položky, ktoré je možné rýchlo premeniť na peniaze. Ide napríklad o krátkodobé pokladničné poukážky štátu.

4. úvery
–úver (D) predstavuje najširší agregát, okrem predchádzajúcich zložiek peňažnej masy obsahuje hypotéky, CP a podobné peňažné nástroje.

Inflácia

- je prejavom ekonomickej nerovnováhy. Za vonkajší znak inflácie sa považuje preplnenie peňažného obehu peňažnými znakmi. Nastáva znehodnotenie peňažnej jednotky a rast cien. Rozhodujúcim problémom sa javí to či množstvo peňazí v obehu je v súlade s potrebami, ktoré obeh vyžaduje.

Členenie inflácie:

1. podľa veľkosti

a) mierna – predstavuje pod 10 % ročne, ceny rastú približne rovnako ako výroba. Takúto infláciu ľudia ešte akceptujú a nestrácajú dôveru k peniazom.
b) prudká – ceny rastú rýchlejšie ako výroba, kúpna sila peňazí rýchlo klesá, ľudia strácajú dôveru v peniaze a usilujú sa ich premeniť na hmotné statky. Je to spravidla 2 až 3 ciferné číslo.
c) hyper inflácia – zaniká väzby medzi tempom rastu výroby a tempom rastu cien. Peniaze prestávajú plniť svoje funkcie, začínajú sa vymieňať tovary za tovary.

2. podľa toho, či štát zasahuje do rastu cien

a) zjavná – nadmerný dopyt sa okamžite premieta do zvýšených cien
b) skrytá – zvyšovanie cien sa nepremieta do cenových indoxov a oficiálne sa odôvodňuje zmenou štruktúry výrobkov, kvality
c) potláčaná – riadiace centrum administratívne zablokuje rast cien

3. podľa príčin narušenia

a) dopytová – hovorí sa o nej v prípade nadmerného rastu dôchodkov. Množstvo peňazí
naráža na obmedzenú ponuku tovarov a služieb.
b) nákladová – hovoríme o nej len v tom prípade, keď ceny stúpajú v období úzkej zamestnanosti a nízkeho využitia zdrojov.

4. podľa očakávania

a) anticipovaná – je to taká, ktorá sa predvída, obyvateľstvo ju očakáva a prispôsobuje sa jej. Nemusí spôsobiť vážnejšie poruchy.
b)neanticipovaná – hovoríme o nej vtedy, keď sa inflácia vyvíja veľmi nerovnomerne alebo keď nastanú v jej vývoji veľké zlomy. Obyvateľstvo sa na jej dôsledky nemôže pripraviť.

5. podľa vyváženosti

a) proporcionálna – je to teoretický predpoklad, všetky ceny aj mzdy rastú ročne rovnakým tempom.
b) neproporcionálna – nie všetky ceny sa rovnako prispôsobujú inflačným trendom. Premiestňujú sa zdroje, mení sa úroková miera aj zdanenie.

Miera inflácie – je to ukazovateľ pomocou, ktorého je možné meniť infláciu. Pri výpočte musíme dať do pomeru index spotrebiteľských cien (ISC) v bežnom roku a z predchádzajúceho roku. ISC predstavujú vlastne vážené aritmetické priemery spotrebiteľských cien jednotlivých druhov tovarov a služieb.

ISC 96 – ISC 95
MI 96 = ľľľľľľľ x 100
ISC 95

Deflácia

- je to jedna z metód stabilizácie meny
- znamená odčerpanie prebytočných peňazí z obehu a tým zvýšenie kúpnej sily príslušnej peňažnej jednotky. Používajú sa na to určité nástroje deflačnej politiky:

1. zvyšovanie daní – keď sú vyššie dane odvádza sa väčšia časť príjmu a máme menej peňazí
2. obmedzovanie výpočtových výdavkov – vyvoláva pokles štátneho dopytu po tovaroch a službách
3. obmedzenie úverových možností – keď banky nebudú dávať úvery, ľudia nebudú mať peniaze a nebudú nakupovať
4. priama kontrola obchodných bánk – centrálna banka dohliada a usmerňuje komerčné banky

Devalvácia

–je to menové opatrenie štátu zamerané na stabilizáciu meny. Spočíva v znížení oficiálneho kurzu meny vzhľadom na ostatné meny. Podnecuje vývoz a spomaľuje dovoz, tým zvyšuje konkurenčnú schopnosť domácich exportérov.

Revalvácia

–je metódou stabilizácie meny, spočíva vo zvýšení kúpnej sily menovej jednotky vzhľadom na iné meny. Oslabuje export a podnecuje import.