Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Zahranično-obchodná činnosť

-je to časť obehu tovarov (služieb, práv), ktorá prekračuje hranice daného štátu a spája jeho národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom
-týka sa jednej krajiny vo vzťahu k ostatným krajinám

Medzinárodný obchod

-zahŕňa zahraničný obchod niekoľkých krajín

Svetový obchod

-súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín

Význam zahraničného obchodu

Možno ho sledovať v troch rovinách:

1.ekonomický význam

-zabezpečuje dovoz tovarov a služieb, ktoré sa z rôznych dôvodov v krajine nevyrábajú
-umožňuje krajinám špecializovať sa na výrobu a vývoz tých výrobkov, pre ktoré majú najlepšie podmienky
-umožňuje porovnávať úroveň vlastnej výroby so zahraničnou
-rozširuje ponuku
-rozvíja konkurenciu v národnej ekonomike
-umožňuje získať devízy…

2.politický význam

-upevňuje priateľské vzťahy medzi štátmi
-zvyšuje vzájomnú závislosť, čo vedie k posilneniu mieru vo svete

3.kultúrny význam

-umožňuje spoznávať spôsob života, kultúru, umenie v iných krajinách

Nevýhody zahraničného obchodu

-dovážané tovary konkurujú domácemu trhu, sťažujú rozvoj domácich odvetví, podnikov (najmä začínajúcich, ktoré nie sú schopné konkurencie)
-pri jednostrannom zameraní na jednu krajinu v dovoze alebo vývoze sa všetky negatívne javy v jej hospodárstve a politike prejavia aj v krajine, ktorá s ňou obchoduje
-pri zameraní vývozu na jeden druh tovaru sa pokles jeho dopytu alebo ceny na zahraničnom trhu prejaví negatívne aj v domácej ekonomike

Formy zahraničného obchodu

1.export (vývoz) – sa delí na:

A.priamy – tuzemský výrobca predá svoj tovar zahraničnému obchodníkovi alebo výrobcovi
B.nepriamy – tuzemský výroba predá svoj tovar tuzemskému obchodníkovi (sprostredkovateľovi) a ten ho predá do zahraničia

2.import (dovoz) – sa delí na:

A.priamy – tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od zahraničného dodávateľa
B.nepriamy – tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od tuzemského dovozcu, ktorý ho kúpil v zahraničí

3.reexport (vývoz dovozu) – tranzit

A.priamy – reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho, aby tovar prešiel cez jeho územie
B.nepriamy – reexportér, ktorý kúpil tovar v jednej krajine ho predá do druhej krajiny, ale najprv ho privezie do svojej krajiny

Dôvody reexportu

1.obchodnopolitické prekážky – medzi štátom, v ktorom sa tovar kúpi a štátom kam sa predáva, môžu byť obchodnopolitické prekážky (vysoké clá, množstevné obmedzenia, zákaz dovozu…)
2.ekonomické dôvody – napríkal pri nákupe tovaru vo veľkom množstve zaplatí reexportér nižšiu cenu a následne tovar predáva do iných krajín za vyššiu cenu
3.kompletizácia vývoz reexportéra – reexportér využíva dovezený tovar na kompletizáciu svojich výrobkov a tým rozširuje svoju ponuku

Podmienky na zapojenie krajiny do medzinárodnej deľby práce

A.vnútorné

-surovinové a pôdne bohatstvo
-klimatické podmienky
-priemyselnú a ľudský potenciál krajiny
-veľkosť vnútorného trhu

B.vonkajšie

-geografická poloha
-vyspelosť ekonomík susedných krajín
-politické a ekonomické vzťahy so susednými krajinami
-záujem o dobré vzťahy a hospodársku spoluprácuObchodná a platobná bilancia

Obchodná bilancia – zachytáva hodnotu vývozu a dovozu tovaru, služieb a práv za určité obdobie spravidla za jeden rok. Nezachytáva platby za tovary, služby a práva. Rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu sa označuje ako saldo obchodnej bilancie.

Ak je vývoz väčší ako dovoz hovoríme o aktívnej obchodnej bilancií.
Ak je vývoz menší ako dovoz hovoríme o pasívnej obchodnej bilancií.
Ak sa vývoz rovná dovozu hovoríme o vyrovnanej obchodnej bilancií.

Platobná bilancia – zachytáva peňažné príjmy zo zahraničia a peňažné výdavky do zahraničia. Rozdiel medzi týmito príjmami a výdavkami sa označuje ako saldo platobnej bilancie.

Ak sú príjmy vyššie ako výdavky hovoríme o aktívnej platobnej bilancií (zvýšenie devízových rezerv).
Ak sú príjmy menšie ako výdavky hovoríme o pasívnej platobnej bilancií (zníženie devízových rezerv).
Ak sa príjmy a výdavky rovnajú hovoríme o vyrovnanej platobnej bilancií.

Obchodné zmluvy a obchodné dohody

Obchodné zmluvy:

-určujú základné pravidlá pre vzájomné hospodárske vzťahy
-prostredníctvom nich sa nadväzujú dvojstranné (bilaterálne) alebo mnohostranné (multilaterálne) obchodné kontakty medzi štátmi
-uzatvárajú sa na najvyššej úrovni, podpisuje ich hlava štátu (prezident)
-zvyčajne sa vyžaduje ich ratifikácia

Ratifikácia – je udelenie súhlasu vnútroštátneho orgánu príslušného štátu podľa ústavy a ratifikáciou nadobúda zmluva zmluva platnosť. Obchodné zmluvy ratifikuje prezident (po predchádzajúcom schválení v parlamente)

Obchodné dohody:

-pomocou nich sa konkretizujú podmienky vzájomnej výmeny tovarov a služieb
-vychádzajú z obchodnej zmluvy, podpisujú ich jednotliví ministri
-sú dvojstranné
-upravujú napríklad podmienky vzájomnej výmeny tovarov, udeľovanie licencií, používanie colných služieb a iné

Subjekty zahraničného obchodu

Subjektami môžu byť:

a.obchodné podniky špecializované na vykonávanie zahraničného obchodu
b.výrobné podniky vykonávajúce zahraničnoobchodnú činnosť pre vlastnú potrebu
c.používatelia tovaru z dovozu

Obchodný sprostredkovateľ – sú samostatní obchodníci, ktorí uskutočňujú činnosť v prospech svojho zákazníka:

a.vo vlastnom mene – komisionár
b.v cudzom mene - obchodný zástupca – trvalé obchodné spojenie
                           - maklér – obchodné spojenie nie je trvalé

Vývozná obchodná operácia

Prebieha v troch fázach:

1.prípravná fáza – pozostáva z niekoľých častí:

a.získanie všeobecných informácií o trhu a prieskum trhu – rozlišujeme prieskum trhu: teritoriálny (informácie o právnej úprave, daňových predpisoch, geografických a klimatických podmienkach) a komoditný (cena, konkurencia, kúpyschopnosť ...). Výsledkom prieskumu trhu je výber vhodného štátu, v ktorom sa budú výrobky dobre predávať.
b.akvizícia (získanie nových trhov a zákazníkov), robí sa dvoma spôsobmi: nepriama akvizícia (výstavy, veľtrhy, internet) a priama akvizícia (priame nadväzovanie kontaktov, osobné návštevy)
c.dopyt zo zahraničia – odozva na akvizíciu
d.predbežná kalkulácia – ide o predbežné stanovenie ceny, vychádza sa z výrobných nákladov, z ceny konkurencie, z ponuky a dopytu
e.ponuka – je kladnou odpoveďou na dopyt, môže byť: záväzná a nezáväzná

2.fáza zmluvného zabezpečenia

a.prijatie a potvrdenie objednávky – vývozca dostane od dovozcu objednávku. Mala by obsahovať všetky skutočnosti, na ktorých sa partneri dohodli. Vývozca objednávku potvrdí a môže zaslať dovozcovi návrh kúpnej zmluvy.
b.uzatvorenie kúpnej zmluvy – v kúpnej zmluve sa uvedú všetky podmienky, na ktorých sa partneri dohodli, podpíšu ju obidve strany.

3.realizačná fáza

a.dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov – vývozca odosiela tovaru a podľa dohodnutých dodacích podmienok plní ďalšie záväzky. Zároveň vyhotoví potrebné doklady.
b.prijatie platby – uskutoční sa podľa dohodnutých platobných podmienok.
c.výsledná kalkulácia – cieľom je zistiť skutočne vynaložené náklady a porovnať ich s plánovanými. Na základe tohto rozdielu sa vývozca rozhodne o ďalšom vývoze.

Dovozná obchodná operácia

Prebieha v troch fázach:

1.prípravná fáza – pozostáva zo štyroch častí:

a.rozbor potreby dovozu – dovozca by mal zistiť či sa potrebný tovar nenachádza vo vyhovujúcej kvalite a cene na domácom trhu.
b.vyhľadanie možných dodávateľov – možno ich získať z rôznych zdrojov (veľtrhy, výstavy, odborné časopisy, obchodní zástupcovia)
c.zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom – dopyt je nezáväzný, cieľom je získať informácie o možnostiach a podmienkach dodávok.
d.vyhodnotenie ponúk a vypracovanie predbežnej dovoznej kalkulácie

2.fáza zmluvného (kontraktačného) zabezpečenia – pozostáva z dvoch častí:

a.zaslanie objednávky dodávateľovi – musí obsahovať podstatné náležitosti a ďalšie podmienky dodávky.
b.uzatvorenie kúpnej zmluvy – predávajúci potvrdí objednávku a zašle kúpnu zmluvu.

3.realizačná fáza – pozostáva z troch častí:

a.prevzatie dodávky – uskutočňuje sa podľa dohodnutých dodacích podmienok.
b.zaplatenie úhrady za dodaný tovar – uskutoční sa podľa podmienok v kúpnej zmluve.
c.výsledná kalkulácia – cieľom je zistiť skutočné náklady a porovnať ich s plánovanými. Zistené výsledky môžu ovplyvniť rozhodnutie o ďalšom dovoze.

Tender (verejná súťaž)

-je osobitnou formou dopytu
-je výzvou k predkladaniu ponúk
-vyhlasovateľ vopred určuje podmienky budúcej kúpnej zmluvy a predávajúci ich musia vo svojich ponukách rešpektovať
-pre uzatvorenie zmluvy sa potom vyberá najvýhodnejšia ponukaKúpna zmluva

-vzniká vtedy, ak sa partneri dohodnú na podstatných náležitostiach zmluvy

Podmienky pre vznik kúpnej zmluvy:

-spôsobilosť strán na uzatvorenie zmluvy (FO – nad 18 rokov, bezúhonnosť, právna spôsobilosť)
-forma vzniku zmluvy (najčastejšie je písomná)
-právny dôvod uzatvorenia kúpnej zmluvy (napr. záväzok kupujúceho odovzdať predávajúcemu peniaze za dodaný dovar)
-dovolený obsah kúpnej zmluvy
-možnosť plnenia
-musí byť prejavom vôle

Formy kúpnej zmluvy:

-vo forme listov
-kontrakt – má podobu jedného dokumentu, predtlačeného formuláru
-uzávierkový list
-záverečná nóta – je zjednodušenou formou uzávierkového listu

Obsah kúpnej zmluvy

Podstatné náležitosti kúpnej zmluvy:

1.predávajúci a kupujúci (názov, sídlo, zástupcovia)
2.druh tovaru a kvalita
3.množstvo – rozlišujeme zmluvy s presne určeným množstvom alebo zmluvy s približne určeným množstvom. Ďalej musia byť určené množstevné jednotky (ks, t, ...) a hmotnosť brutto (tovar + obal), netto (tovar) a tara (obal)
4.cena tovaru – zmluvy môžu byť s presne stanovenou cenou alebo s nezáväznou cenou. Cena sa môže stanoviť priamo (pevnou sumou za jednotku množstva) alebo nepriamo (dohodnú sa presné pravidlá, podľa ktorých sa cena určí neskôr).

Z ceny môžu byť poskytnuté určité zľavy:

-skonto – cenová zrážka pri platení pred dohodnutým termínom
-rabať – je to zľava z ceny poskytovaná za určitých podmienok
-bonifikácia – je to zľava za drobné straty tovaru alebo pri dodávke tovaru nižšej kvality ako bolo dohodnuté.

Ďalšie nepodstatné náležitosti kúpnej zmluvy (ak sa na nich partneri dohodnú):

1.obal – ak nie je určený v zmluve použije sa bežný obal v krajine predávajúceho. Signo – súčasť obalu, návod na zaobchádzanie s tovarom vzhľadom na jeho vlastnosti (šípky smerom hore, dole, dáždnik, pohár...)
2.dodacia lehota – doba kedy sa má tovar dodať odberateľovi

Druhy obchodov podľa dodacej lehoty:

a.dodávkové (termínové) obchody – presne alebo približne určujú kedy sa má tovar dodať odberateľovi

-približné určenie dodacej lehoty – napr. do 6 mesiacov po zbere úrody
-presné určenie dodacej lehoty – napr. do 30. 11. 2007
-postupná dodacia lehota – v pravidelných intervaloch, určí sa začiatok a koniec dodávky
-dodacia lehota na odvolávku – odvolanie dodávok podľa potreby
-fixná dodacia lehota – neposkytuje náhradné plnenie

b.promptné obchody – okamžitá dodacia lehota, označenie „ihneď,“ „ihneď zo skladu,“ „promptné“ – rozumie sa tým do 8 dní od uzatvorenia kúpnej zmluvy

3.dodacie podmienky (dodacia parita)

-určujú miesto dodania tovaru
-upravujú prechod nákladov a rizík z predávajúceho na kupujúceho
-najpoužívanejšie sú medzinárodné pravidlá prijaté Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži pod názvom Incoterms. Obsahujú 13 doložiek, ktoré presne určujú rozdelenie a prechod nákladov a rizík medzi kupujúcim a predávajúcim.

4.platobné podmienky

-subjekty platenia
-miesto platenia
-mena, v ktorej sa bude platiť
-doba splatnosti
-spôsob platenia – platobné nástroje

Plnenie kúpnej zmluvy

Predávajúci:

1.odovzdá tovar kupujúcemu v súlade so zmluvou
2.umožní kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru odovzdaním dospozičných dokumentov, ktoré svedčia o vlastníctve alebo fyzickým odovzdaním tovaru

Kupujúci: tovar prevezme a zaplatí

Poruchy v plnení kúpnej zmluvy:

1.zjavné chyby – dajú sa zistiť na prvý pohľad alebo bežnou prehliadkou. Reklamácia nasleduje ihneď po ich zistení.
2.skryté chyby – nedajú sa zistiť bežnou prehliadkou, reklamácia nasleduje v stanovených lehotách.

Reklamácia v zahraničnom obchode:

-je písomné oznámenie druhej zmluvnej strane o tom, že záväzok nebol splnený v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve

Najčastejšie poruchy v plnení kúpnej zmluvy:

-nedodržanie druhu alebo kvality tovaru
-nedodržanie množstva tovaru, dodacej lehoty
-neprevzatie tovaru bez uvedenia zjavného dôvodu
-nezaplatenie za tovar včas alebo vôbec
-chyby v dokladoch a iné

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk