Materiálové hospodárstvo podniku

Zásobovacia činnosť

Zásobovacia činnosť podniku zabezpečuje obstaranie hmotných vstupov pre podnikový proces
Predmet obstarávania v zásobovacej činnosti sa diferencuje podľa typu podniku:

1.vstupné materiály

– sú také, ktoré sa zúčastňujú na podnikovom transformačnom procese. Rozlišujeme:

a)výrobkové materiály – ktoré sa stávajú súčasťou výrobku a možno ich ďalej členiť na základný materiál (tvorí hmotnú podstatu výrobku) a pomocný materiál (dotvára výrobok, napr. farba)
b)technologické materiály – (označujú sa aj ako podnikové prevádzkové materiály, napr. vykurovacie oleje, mazadlá, nástroje, náradie, baliaci materiál)

2.polovýrobky

– sú také predmety obstarávania, ktoré sa určitým spôsobom podieľajú na kompletizácii výrobku, produkovaného vo vlastnom výrobnom procese. Môže ísť o rôzne medziprodukty kompletizačnej časti, konštrukčné dielce a pod.

3.obchodné tovary

– nepodieľajú sa na kompletizácií vlastného výrobku, ale stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja

Zásobovacie činnosti môžeme rozdeliť do určitých skupín činnosti:

1.plánovanie zásob materiálu
2.nákupná činnosť
3.skladovanie materiálových zásob
4.riadenie zásob

Organizácia zásobovania

S organizáciou zásobovania súvisí problém spôsobov obstarávania materiálu. To znamená ako sa realizujú dodávky. Vo všeobecnosti rozlišujeme tri základné spôsoby obstarávania:

1.obstarávanie do zásob – je to obstaranie na sklad
2.bezskladové obstarávanie – nakupované materiály sa neskladujú, ale zadávajú sa priamo do výroby
3.náhodné obstarávanie – rieši dodávku materiálu až bezprostredne po vzniku potreby. Uplatňuje sa pri zákazkovej výrobe.

Nákupná politika

Realizuje sa prostredníctvom prvkov nákupnej politiky. Tieto určujú konkrétny postup podniku pri realizácií nákupu materiálu. Tieto prvky možno rozdeliť do troch skupín:

1.nákupná politika súvisiaca s predmetom nákupu:

-politika množstva – je to postup podniku pre realizácií je to rozhodovanie o tom či sa požadované množstvo materiálu realizuje ako jedna dodávka alebo dodávky viaceré
-politika kvality – podnik si sám stanovuje kvalitatívne parametre nákupného materiálu
-cenová politika – podnik sa usiluje nakúpiť materiál cenovo najvýhodnejšie

2.prvky nákupnej politiky súvisiace so zdrojom nákupu

-spôsob dodávania – je to v podstate rozhodovanie o voľbe priameho alebo nepriameho (sprostredkovaného) nákupu
-počet dodávateľov – čim je väčší počet potenciálnych dodávateľov, tým je obstarávacie riziko menšie
-priestorové rozloženie dodávateľov – vyplýva najmä na cieľ minimalizácie prepravných nákladov

3.prvky nákupnej politiky spojené s tvorbou podmienok nákupu

-či sa rozhodne pre dlhodobé alebo krátkodobé vzťahy s jednotlivými dodávateľmi
-či si vytvoríme vlastné orgány nákupnej politiky alebo použijeme služby cudzích nákupných organizácií
-či sa združíme s inými nákupcami v určitej podobe spolupráce pri nákupe

Voľba dodávateľa

-voľba dodávateľa súvisí s hodnotením jeho trhovej pozície a dodacích podmienok. Základnými dodacími podmienkami, ktoré nakupujúci podnik zohľadňuje sú predovšetkým:

1.cena
2.množstvo
3.kvalita obstaraného materiálu

Najdôležitejšie sú tri skupiny dodacích podmienok:

-skupina podmienok týkajúcich sa spôsobu platby, za dodávku materiálu (jednotlivý dodávatelia majú rozdielne požiadavky na úhradu za dodávku – okamžitá platba, dodávateľský úver, platba akreditívom …)
-podmienky súvisiace s úhradou dodacích nákladov, (či idú celé na ťarchu nakupujúceho podniku alebo časť z nich hradí dodávateľa
-podmienky súvisiace so zosúladením objemových a časových požiadaviek odberateľa s možnosťami dodávateľa

Pri voľbe dodávateľov rešpektujeme všeobecné zásady:

1.riziko nákupu sa zmenší ak sa materiál nakupuje od viacerých dodávateľov
2.malé množstvá materiálu je výhodnejšie nakupovať vo veľkoobchode ako u výrobcu

Určovanie potreby materiálu

Normy spotreby materiálu

-je to maximálne prípustné množstvo spotreby materiálu na výrobu produkcie stanovenej kvality. Normy spotreby materiálu delíme:

1.normy spotreby základného materiálu – základný materiál vchádza do podstaty hotového výrobku. Meracou jednotkou je jednotka výrobku (ks, m, …)
2.normy spotreby pomocného materiálu – pomocný materiál môže byť trojaký:

a)pomocný materiál, ktorý sa pridáva k základnému materiálu – (farby, laky). Meracou jednotkou spotreby je tu jednotka výrobku
b)pomocný materiál, ktorý sa využíva pri obsluhe výrobného zariadenia – (mazacie oleje do výrobného zariadenia) Meracou jednotkou spotreby môže byť jednotka tohto zariadenia (1 sústruh) respektíve jednotka práce tohto zariadenia (100 Nh)
c)pomocný materiál, ktorý používa pracovný sila – (špeciálny odev, pevná obuv) meracou jednotkou spotreby môže byť 1 robotník, počet pracovných dní atď.

Metódy určovania noriem spotreby materiálu:

-prepočtovo-analytická metóda – vychádza sa pri nej z technickej a technologickej dokumentácie pričom sú dôležité porovnania s inými výrobcami
-skúšobno-experimentálna metóda – môže sa realizovať v dvoch podobách ako skúšobno-laboratórna a skúšobno-prevádzková
-štatistické metódy – vychádza sa z priemernej štatistickej (skutočnej) spotreby za uplynulé obdobie

Plánovanie materiálových potrieb

Využívajú sa tu viaceré pomocné metodické postupy:

a)metóda grafov – využíva sa pri zložitých výrobkoch pri nich treba zvažovať z koľkých súčastí (dielcov, súčiastok …) sa výrobok skladá a aké materiály sú nevyhnutné na výrobu jednotlivých súčastí, ktoré vstupujú do výrobku.

b)metóda A, B, C – vychádza z poznania, že nie všetky materiálové vstupy sú pre podnik rovnako dôležité. Nakupované materiálové vstupy sa rozdelia podľa ich relatívneho podielu na celkovej hodnote nakupovaných materiálov do skupín A, B, C môže ich byť aj viac. pri zostavovaní čiastkových plánov nákupu sa potom venuje najväčšia pozornosť skupine A, ktorá má najvyšší hodnotový podiel na obstarávaných materiáloch. Predpokladá sa, že v tejto oblasti možno dosiahnuť najvyššie úspory nákladov.

Konkrétne postupy určovania potrieb materiálu

Vychádzajú vždy zo špecifických podmienok podniku. Patria sem:

a)výrobková metóda
b)metóda typových reprezentantov
c)metóda analógie

Objednávanie materiálov a riadenie zásob

Rozhodujúcim problémom pri objednávaní materiálu je predovšetkým určenie časového momentu objednávania tzv. bodu objednávky. Pod časovým momentom objednávania rozumieme začiatok obstarávacieho procesu. Časový interval, ktorý sa začína časovým momentom objednania a končí v okamihu, keď sa obstarávaný materiál dopraví do skladu nákupcu sa nazýva obstarávací čas. Na určenie časového momentu objednania vplýva viac faktorov:

-čas spotreby – je to obdobie, za ktoré sa spotrebuje dodané množstvo materiálu
-objednávací čas – je to časový interval potrebný na vybavenie objednávky
-dodací čas dodávateľa – predstavuje lehotu, ktorú potrebuje dodávateľ na realizáciu prijatej objednávky
-prepravný čas – je dodacím časom prepravcu
-manipulačný čas príjmu materiálu – je to čas na preberanie materiálu od prepravcu na sklad
-poistný čas
-iné časy

Ukazovatele hodnotenia úrovne riadenia zásob

Medzi najpoužívanejšie ukazovatele patria:

1.miera obratu zásob – môže sa vyjadriť dvojakým spôsobom:

a)počet obrátok
V
O = ľľ
Z

V = výkony, tržby, obrat
Z = priemerná zásoba v sledovanom období
O = obrat

b)doba obratu
Z
Do = ľľľľd = počet dní v sledovanom
Vobdobí
ľľ
d

2.rentabilita zásob

Zisk
Rz = ľľľľ x 100
ZásobyPreprava, príjem, skladovanie a výdaj materiálu

Preprava

S prepravou súvisí predovšetkým problém výberu dopravných prostriedkov. Ide vlastne o rozhodnutie o spôsobe dopravy objednaného materiálu. V zásade môžu byť dva základné spôsoby dopravy: vlastnými prostriedkami a cudzími prostriedkami.

Z hľadiska použitia dopravných prostriedkov môže ísť o dopravu:

-automobilová
-železničná
-lodná
-letecká
-špeciálnymi prostriedkami

Spôsob prepravy materiálu sa volí vzhľadom na hospodárnosť a špecifické vlastnosti prepravovaného materiálu. Jednotlivé druhy dopravy sa odlišujú výškou nákladov a časom, ktorý potrebujú na realizáciu prepravy. (letecká doprava je rýchla, ale drahá)

Príjem

Na prepravu nadväzuje príjem materiálu. Každý príjemca by mal vykonať dôkladnú kvantitatívnu a kvalitatívnu kontrolu materiálu. Kontrola sa uskutočňuje dvakrát a to pri preberaní od prepravcu a na sklade príjemcu. Zistené nedostatky pri príjme materiálu treba zaznamenať formou zápisnice, ktorá je podkladom na prípadné reklamačné konanie. Evidenčnými dokladom príjmu sú príjemky materiálu.

Skladovanie

Zabezpečiť synchrónnosť (časovú súbežnosť) podnikového procesu od vstupov do výroby až po predaj hotových výrobkov je funkciou skladov. Sklady plnia tieto funkcie:

-príjem materiálu
-ochrana materiálu
-manipulácia s materiálom
-organizácia a kontrola uskladnenia materiálu

Výdaj

Skladovanie materiálu sa končí výdajom do výroby. Výdaj sa realizuje v súlade s časovým a objemovým plánom výroby. Každý výdaj materiálu zo skladu sa musí evidovať – výdajky materiálu.

Evidencia zásob

Na sledovanie stavu a pohybu zásob v skladoch si vedie každý podnik dôkladnú evidenciu týchto skutočností.

Skladová evidencia predstavuje účtovnícke, štatistické a operatívne záznamy o stave a pohybe zásob v skladoch. Spôsob vedenia skladovej evidencie je rôzny. Závisí od veľkosť podniku, sortimentu a množstva skladových tovarov, technického vybavenia a pod.

Poznáme rôzne metódy evidencie zásob:

1.metódy vizuálnej kontroly – predstava týchto metód je pravidelné vykonávanie vizuálnej kontroly zásob a zaznamenanie zistených skutočností.

A.knihy záznamov – pri prehliadke zásob stačí, ak si urobíte skutočné poznámky. Aby bolo možné informácie čo najlepšie využiť treba robiť vizuálne kontroly v pravidelných intervaloch. Vedenie jednoduchej knihy záznamov z vizuálnej kontroly je vhodné skôr pre malé podniky.

B.metóda lístkov na regáloch – na regáloch, kde sú uskladnené zásoby sú pripevnené lístky, ktoré obsahujú základné informácie potrebné na kontrolu zásob. Odporúča sa v nich uvádzať:

-poradové číslo tovarovej položky – ak má podnik systém klasifikácie zásob
-opis tovarovej položky – jej názov
-minimálne množstvo, ktoré by malo byť vždy na sklade – rezervná zásoba
-názov – meno dodávateľa

Vždy, keď sa z regála vyberie určité množstvo skontrolujeme stav v regáli. Ak sa stav zásoby zníži na množstvo, pri ktorom už tovar treba doobjednať, do poznámkového zošita sa urobí poznámka na objednanie.

C.systém dvoch regálov – skladovaný tovar ukladáme do dvoch regálov, pričom berieme najskôr z jedného až dovtedy, kým sa vyprázdni. Vtedy objednáme potrebné množstvo na znovu naplnenie regála a začne sa spotrebúvať tovar z druhého regála.

2.metóda písomných záznamov – používa sa vtedy, keď podnik potrebuje viac informácií o mojich zásobách

A.metóda skladových kariet

–používa sa pri zásobách s malým počtom kusov
-záznam na skladovej karte zvyčajne obsahuje:
-názov skladovaného tovaru
-všetky pohyby v množstve zásob
-údaje o nákupných a predajných cenách
-zostatok zásob po každej transakcií

Údaje na skladovej karte sa zaznamenávajú v naturálnej aj peňažnej forme. Problém je, akou cenou oceniť tovar vydávaný zo skladu, ak sme ho obstarali v rôznych nákupných cenách. Používajú sa na to dve metódy:

-metóda FIFO – je založená na dodržaní toho poradia ocenenia pri výdaji, ktoré bolo pri nákupe na sklad
-metóda priemernej obstarávacej ceny

B.metóda skladových blokov – uplatňuje sa rôznych verziách. Najčastejšie sa využíva vo forme, keď nepotrebujeme presné informácie o fyzickom stave zásob. Zaznamenávajú sa tu iba peňažné hodnoty všetkých transakcií. Výdaje sa evidujú v predajných cenách.

C.metóda skladových lístkov – podstata tejto metódy je v tom, že na každý kus tovaru, ktorý je prijatý na sklad sa pripevní skladový lístok, na ktorom by mali byť minimálne tieto údaje:

-nákupná a predajná cena
-dátum nákupu

Niektoré informácie sú kódované, ak podnik nechce, aby sa ich dozvedel zákazník.