referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Hedviga
Nedeľa, 17. októbra 2021
Dejiny ekonomického myslenia
Dátum pridania: 23.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: scandy
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 182
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 11m 40s
Pomalé čítanie: 17m 30s
 
Klasická ekonómia

Základy ekonómie ako samostatnej vedy položila klasická ekonómia, ktorá vznikla v druhej polovici 18. storočia a trvala do sedemdesiatych rokov 19. storočia.
Predstavitelia – William Petty, Adam Smith, David Ricardo, Thomas Robert Malthus

Základy ekonómie ako vednej disciplíny vytvoril anglický klasický ekonóm Adam Smith v diele „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“, (1776). Ekonómia sa stáva samostatnou spoločenskou vedou (oddeľuje sa od filozofie). Predpokladal, že všetky ekonomické javy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka – egoistu, ktorý sleduje svoj osobný záujem a ten je hybnou silou celého ekonomického vývinu. Tvrdil, že každý jednotlivec sa riadi svojím vlastným prospechom, na tejto ceste ho vedie akási „neviditeľná ruka“, ktorá mu pomáha dosiahnuť svoj cieľ, čo je hybnou silou ekonomického vývoja. Trhová ekonomika funguje tým dokonalejšie, čím slobodnejšie môžu jednotlivci sledovať vlastné ekonomické záujmy. Tým, že jednotlivec sleduje svoje vlastné záujmy, neraz prospeje záujmom spoločnosti viac, ako keby jej chcel skutočnej prospieť. Bol zakladateľom hospodárskeho liberalizmu. Požaduje slobodu človeka, slobodu vlastníctva a slobodu podnikania, pretože slobodu považuje za základnú hybnú silu spoločnosti.

Pokračovateľom Smithovho učenia bol David Ricardo, ktorý v práci „Zásady politickej ekonómie a zdaňovania.“ Podľa neho hodnotu tovaru určuje množstvo práce, ktoré treba vynaložiť na jeho výrobu. Svoju teóriu aplikoval na oblasť medzinárodnej deľby práce a vytvoril teóriu komparatívnych nákladov (dnes komparatívnych výhod). Ústrednou myšlienkou jeho práce je zákon rozdeľovanie národného produktu medzi hlavné triedy spoločnosti, mzda pre robotníkov, zisk pre kapitalistov a renta pre vlastníkov pôdy. Je pôvodcom „Železného mzdového zákona“, podľa ktorého existuje len určité množstvo kapitálu určené na výživu a zamestnanie robotníkov. Mzdu možno zvýšiť len tak, že robotníci budú mať menej detí a nie rastom produktivity práce.

William Petty – sa považuje aj za zakladateľa klasickej ekonómie a svojím dielom v druhej polovici 17. storočia vyvolal rozklad merkantilizmu v Anglicku. Zdroj bohatstva spoločnosti nehľadal v obehu, ale vo výrobe. Položil a vytvoril základy teórie pracovnej hodnoty. Petty predpokladal, že hodnotu vytvára iba práca vynaložená na ťažbu drahých kovov.

Jean Baptiste Say – vytvoril jeden z klasických zákonov trhovej ekonomiky, ktorý vošiel do dejín pod názvom Sayov zákon trhu (všetko čo sa vyrobí sa spotrebuje).

Thomas Robert Malthus – sa preslávil svojou populačnou teóriou, ktorú nazývame aj Malthusov populačný plán. Malthus tvrdil, že obyvateľstvo má tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky, čiže obyvateľstvo sa rozmnožuje geometrickým radom, žatiaľ čo životné prostriedky aritmetickým radom.

John Stuart Mill – zhrnul výsledky, ku ktorým dospela klasická ekonómia. Svoje poznatky vydal vo svojom diele Zásady politickej ekonómie v roku 1848.

Marxizmus

Marxizmus predstavuje jeden zo smerov ekonomických teórií 19. a 20. storočia. Za marxizmus považujeme učenie o socializme a komunizme, ktorého súčasťou okrem ekonomickej teórie je aj filozofia. Jeho zakladatelia boli nemeckí myslitelia 19. storočia K. Marx a F. Engels (1820 – 1895)

Karl Heinrich Marx (1818 – 1883) – svoje ekonomické názory vyjadril vo svojom najrozsiahlejšom diele Kapitál (1868). Cieľom jeho analýzy bolo odhaliť zákonitosti vývoja kapitalistickej spoločnosti. Marx detailne opísal kapitalizmus 19. storočia.

1. téza - Základom jeho ekonomického učenia je pracovná teória hodnoty, podľa ktorej hodnotu vytvára iba ľudská práca. Hodnotu tovaru určoval množstvom práce priamo vynaloženej na výrobu tovaru.

2. téza – Základom Marxovej teórie je učenie o hodnote a nadhodnote. Pracovnú silu považoval za zvláštny druh tovaru, ktorá dokáže vytvoriť svojou prácou vyššiu hodnotu než je jeho vlastná. Tento prebytok nazval nadhodnotou, ktorú si privlastňuje kapitalista a v tom videl základ vykorisťovania.

3. téza – Ďalej Marx rozvíja teóriu o akumulácii kapitálu, ktorá sa prejavuje vo zvyšovaní vykorisťovania robotníkov, zvyšuje sa počet nezamestnaných a na druhej strane sa zvyšuje bohatstvo v rukách malej časti spoločnosti. Dochádza k záveru o protichodných záujmoch medzi robotníkmi a kapitalistami, ktoré je možno odstrániť sociálnou revolúciou.

Z marxizmu sa v ekonomickej teórií postupne stávali nemenné dogmy, nerešpektoval sa tvorivý prístup, a preto sa marxizmus ako ekonomická teória izolovala od ostatných teórií a učení.

Utopický socializmus

Tak ako sa vyvíjal kapitalizmus postupne vzniká učenie utopického socializmu. K zakladateľom raného utopického socializmu patria Thomas More, autor diela Utópia a Tommaso Campanella, autor slávneho diela Slnečný štát. V prvej tretine 19. storočia vzniká učenie vrcholného utopického socializmu.

Predstaviteľmi sú: vo Francúzsku Calude Henri de Saint Simon, Charles Fouier, v Anglicku Robert Owen

Za základnú príčinu všetkých nedostatkov kapitalizmu považovali súkromné vlastníctvo, vykorisťovanie námedznej práce a náboženstvo. Zároveň vytvorili utopické koncepcie usporiadania spoločnosti na báze spoločenského vlastníctva.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.