Ekonomický rast a ekonomický cyklus
Reprodukčný proces a jeho makroekonomicke výstupy
Kolobeh makroekonómie
NH možno zjednodušene chápať ako systém vzťahov medzi 4 sektormi (subjektmi):
-firmy
-domácnosti
-štát
-zahraničie
Výsledkom kolobehu, ktorý medzi nimi prebieha je výkonnosť NH.
Možno ju odmerať (kvantifikovať) pomocou viacerých makroekonomických veličín, z ktorých najpoužívanejšou je veličina Hrubý domáci produkt - HDP (Gross domestic product - GDP) a Hrubý národný produkt - HNP (Gross national product - GNP).
Do roku 1991 sa výkonnosť ekonomiky v prevažnej väčšiny štátov sveta merala pomocou HNP, v súčasnosti pomocou HDP.
Ďalšie ukazovatele merania výkonnosti NH je napr.: čistý domáci produkt, čistý národný produkt, národný dôchodok.
HDP
- možno z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn finálnych statkov (spotrebných a kapitálových statkov) a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie (spravidla 1 rok) výrobnými faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.
- z hodnotového hľadiska predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyprodukovaných v danej ekonomike
Do HDP sa nezapočítavajú medziprodukty, ktoré sú určené na ďalšie spracovanie.
Finálny statok - je taký produkt, ktorý spotrebitelia, podnikatelia, štát a cudzinci vyrábajú na konečnú spotrebu a použitie. HDP je súčtom všetkých pridaných hodnôt na danom území za určité obdobie.
Pr. Výrobca, ktorý nakúpil materiál na výboru za 1000,- Sk, zaplatil pracovníkovi 800,- Sk, spotreboval energiu za 300,- Sk a výsledný produkt predá za 5000,- Sk prispeje k tvorbe HDP čiastkou 2900,- Sk
5000 - (1000 + 900 + 300) = 2900,-
Pokiaľ obchodník kúpi tento výrobok od výrobcu za 5000,- Sk a predá ho za 7500,- Sk prispeje k tvorbe HDP čiastkou 2500,- Sk.
ŠTRUKTÚRU HDP TVORIA:
1. Výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb
C (consuption)
2. Hrubé domáce investície firiem (výdavky firiem)
I (investment)
3. Výdavky štátu na nákup tovarov a služieb
G (government)
4. Čistý export
NX (net export)
Matematicky možno HDP vyčísliť: HDP = C + I + G + NX
HDP môžeme vyčísliť niekoľkými metódami:
1.Produkčná (tovarová) metóda
- všetky finálne statky a služby, ktoré boli za určité časové obdobie vyrobené na území daného štátu sa vynásobia ich cenou a získané údaje sa agregujú (sčítajú)
2.Výdavková metóda
-vychádza sa zo skutočností, kto nakupuje finálne výrobky a služby na konečnú spotrebu. HDP môžeme vyjadriť tak, že všetky výdavky sa spočítajú:
a.) Výdavky domácností na nákup spotrebných predmetov a služieb
b.) Výdavky firiem na nákup strojov a zariadení (HD investície)
c.) Výdavky štátu na nákup tovarov a služieb (nezahrňujú sa tu transfery - sociálne dávky, prídavky na deti, invalidné dôchodky - tzn. jednostranný pohyb peňazí zo ŠR smerom k obyvateľstvu. Ich príjemcovia neposkytujú štátu ani tovary ani služby.)
d.) Čistý export (rozdiel medzi dovozom a vývozom)
HDP pri použití výdavkovej metódy
1.Výdavky domácností na osobnú spotrebu (C) - podiel na HDP 50 - 60 %- na spotrebné predmety krátk. charakteru (potraviny)- na spotrebné predmety dlhodobého charakteru (dom)- na služby všetkého druhu
2.Hrubé domáce investície firiem (I) - podiel na HDP cca 20 %- obytné domy- investície do fixného výrobného kapitálu-investície do zásob
3.Výdavky štátu (G)- na nákup tovarov a služieb- štátne investície (cesty, diaľnice)- výdavky na bezpečnosť, školstvo, zdravotníctvo, veda, výskum, legislatíva
4.Čistý export (NX) - dovoz - vývoz- rozdiel medzi dovozom a vývozom
3.Dôchodková metóda
-vychádzame z toho, že čo je pre jeden ekonomický subjekt výdavok musí byť pre iný ekonomický subjekt príjem - dôchodok. Ak spočítame všetky nezdanené dôchodky prijaté všetkými ekonomickými subjektmi počas roka v NH musíme dostať takú istú výšku HDP ako pri výdavkovej metóde.
HDP = mzdy + renta + čistý úrok + nepriame dane + amortizácia + dôchodky podnikateľov + zisky firiem
HDP pri použití dôchodkovej metódy
1.Mzdy- nezdanené mzdy a iné zamestnanecké príjmy
2.Renta- príjmy z vlastníctva pôdy z jej prenajatia ako výr. faktora
3.Čistý úrok- rozdiel medzi úrokmi, ktoré domácnosti získajú a úrokmi, ktoré platia
4.Nepriame dane- dôchodok, ktorý odčerpáva štát, DPH a spotrebné dane sú zahrnuté v cenách
5.Amortizácia- dôchodok podnikateľa, v cene každého tovaru je zahrnutá i čiastka amortizácie, ktorú zaplatí kupujúci výrobcovi
6.Dôchodky podnikateľov- dôchodok podnikateľa zapísaného v Živnostenskom registri, patria sem dôchodky živnostníkov, roľníkov, slobodných povolaní, ide o dôchodky zo samo zamestnávania
7.Zisky firiem- nezdanené ziskyHrubý národný produkt (GNP)
-Predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie národnými výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia.
napr. Nemecká firma podniká na území SR. Jej zisk sa započíta do HDP Slovenska a zároveň do HNP Nemecka.
HNP = HDP + produkt slovenských občanov v cudzine – produkt cudzincov v SR.
Skutočný a očakávaný ekonomický rast v %
KRAJINA 2004 2005 2006
Slovensko 5,5 5,1 5,7
Česko 4,0 4,1 4,3
Poľsko 5,3 4,2 4,5
Maďarsko 4,0 3,6 3,9
USA 4,4 3,6 3,3
Japonsko 2,6 1,5 1,7
Eurozóna 1,8 1,2 2,0
Čína 10,0
Nominálny a reálny produkt
Ak HDP meriame a vyjadrujeme v bežných trhových cenách, hovoríme o nominálnom HDP. Veľkosť nominálneho HDP sa mení v závislosti od zmien trhových cien tovarov a služieb a v závislosti od zmien predaného množstva tovarov a služieb.
Ak HDP meriame a vyjadrujeme v stálych cenách (vylúčime zmeny trhových cien) získame reálny HDP.
Čistý a Hrubý produkt
Z HDP môžeme odvodiť aj ďalšie makroekonomické veličiny, napr. čistý domáci produkt (Nett domestich product)
Do HDP sme zahrnuli hrubé investície, ktoré členíme:
a.) čisté investície
b.) obnovovacie investície
Pr. Vyrobený stroj môžeme použiť na zvýšenie počtu existujúcich, teda na rozšírenie výroby, to sú čisté investície alebo ho použijeme na to, aby sme ním nahradili práve vyradený stroj, to sú obnovovacie investície.
Čistý domáci produkt zahŕňa v sebe len čisté investície, teda platí:
ČDP = HDP - opotrebenie kapitálu (amortizácia - odpisy)
ČNP = HNP - amortizácia
Národný dôchodok (National income)
Zahŕňa príjmy vznikajúce z vlastníctva výrobných faktorov používaných v podnikateľskej činnosti za 1 rok.
Predstavuje: - mzdy, renta, čisté úroky, zisky firiem, dôchodky individuálnych podnikateľov
Do ND nezapočítavame nepriame dane a amortizáciu
ND = HDP - nepriame dane - amortizácia
Osobný dôchodok (Personal income)
-predstavuje všetky dôchodky, ktoré sa sústreďujú v domácnosti.
Jedna časť tvorby týchto dôchodkov je spojená s platbami firiem za výrobné činitele a má formu:
-1. časť - mzdy za prácu, renta z pôdy, úroku z vkladov
-2. časť - transferové platby
Osobný dôchodok je súhrnný agregát pre celkové výdaje na spotrebu a úspory.
Disponibilný dôchodok (Disposable income)
-je makroekonomický ukazovateľ odvodený od osobného dôchodku, ktorý po zaplatení dane z príjmu zostáva k dispozícii domácnostiam.
Vymedzuje zdroje, ktoré domácnosti v danom období majú k dispozícii a jeho vývoj bezprostredne určuje životnú úroveň.
DI = PI - priame dane
Čistý ekonomický blahobyt (Nett economic welfare)
Ak by sme pri výpočte HDP započítali len tie položky, ktoré sú skutočne prínosom pre život ľudí a odpočítali tie, ktoré ich blahobyt znižujú HDP by zmenil svoj obsah. Dospeli by sme k novej ekonomickej kategórii, ktorú nazývame Čistý ekonomický blahobyt.
Pri výpočte HDP sa dopúšťame niektorých nepresností. Do jeho hodnoty nezapočítavame napr. služby, ktoré vykonáva žena v domácnosti... Súčasťou HDP nie sú ani nelegálne vyrobené produkty a poskytované služby, napr. drogy a tiež rôzne činnosti - služby a tovary vyhýbajúce sa daniam. Do HDP nevieme premietnuť kvalitu vyrábanej produkcie, hodnotu voľného času, ekologické škody a podobne.
Výpočet čistého ekonomického bohatstva
HDP
+ hodnota voľného času
+ produkcia tieňovej ekonomiky
+ statky a služby pre domácnosť a v domácnosti produkované
+ rast kvality úžitkových vlastností statkov a služieb
–náklady na odstraňovanie škôd na ŽP
–výdavky na zdravotnú starostlivosť pred následkami znečisteného ŽP
–iné negatívne aktivity - zločinnosť
= Čisté ekonomické bohatstvo
„Čo je sivé a čo čierne? „ (SME 2006)
Sivá ekonomika
- nepriznané príjmy z legálnej činnosti, ku ktorým patrí:
-nepriznané a nezdanené zisky z podnikania
-nepriznané príjmy z prenájmu
-vyplácanie brigádnikov na ruku
-predaj tovaru bez dokladov
-remeselné práce bez faktúry
-práca načierno
Čierna ekonomika
- príjmy z trestnej činnosti:
-obchod s drogami
-prostitúcia
-obchod s kradnutými vecami
-obchod s ľuďmi
-pašovanie
-podvody
-korupciaInflácia
Je prejavom narušenej ekonomickej rovnováhy. Za vonkajší znak sa považuje preplnenie peňažného obehu peňažnými znakmi. Nastáva znehodnotenie peňažnej jednotky a rast cien.
Členenie inflácie:
Podľa veľkosti
a)mierna – prestavuje pod 10 % ročne, ceny rastú približne rovnako ako výroba. Takúto infláciu ľudia ešte akceptujú a nestrácajú dôveru v peniaze
b)prudká – ceny rastú rýchlejšie ako výroba, kúpna sila peňazí rýchlo klesá, ľudia strácajú dôveru v peniaze a usilujú sa ich premeniť na hmotné statky. Je to spravidla 2-3 ciferné číslo.
c)hyperinflácia – zaniká väzba medzi tempom rastu výroby a tempom rastu cien. Peniaze prestávajú plniť svoje funkcie, začínajú sa vymieňať tovary za tovary (napr. počas vojny, po vojne)
Podľa toho, či štát zasahuje do rastu cien
a)zjavná – nadmerný dopyt sa okamžite premieta do zvýšených cien
b)skrytá – zvyšovanie cien sa nepremieta do cenových indexov a oficiálne sa odôvodňuje zmenou štruktúry výrobkov
c)potláčaná – riadiace centrum administratívne zablokuje rast cien
Podľa príčin narušenia
a)dopytová – hovorí sa o nej v prípade nadmerného rastu dôchodkov. Množstvo peňazí naráža na obmedzenú ponuku tovarov a služieb
b)nákladová – hovorí sa o nej v tom prípade, keď ceny stúpajú v období nízkej zamestnanosti a nízkeho využitia zdrojov. (1. napr. neočakávané politické udalosti, v dôsledku čoho sa zvýšia ceny dovážaných surovín, 2. tlak odborov na zvýšenie miezd, 3. konkurencia na trhu surovín a produktov).
Podľa očakávania
a)anticipovaná – taká, ktorá sa predvída, obyvateľstvo ju očakáva a prispôsobuje sa jej. Nemusí spôsobiť vážnejšie poruchy
b)neanticipovaná – inflácia sa vyvíja veľmi nerovnomerne alebo keď nastanú v jej vývoji veľké zlomy. Obyvateľstvo sa nemôže na jej dôsledky pripraviť
Podľa vyváženosti
a)proporcionálna – je to teoretický predpoklad, všetky ceny aj mzdy rastú ročne rovnakým tempom
b)neproporcionálna – nie všetky ceny sa rovnako prispôsobujú inflačným trendom. Premiestňujú sa zdroje, mení s úroková miera aj zdanenie.
Dôsledky inflácie:
1. Klesajú reálne príjmy obyvateľstva, a tým aj jeho kúpyschopnosť
2. Znehodnocuje hotové peniaze a úspory
3. Mení štruktúru spotreby (rastú výdavky na základné životné potreby a klesajú výdavky na iné tovary a služby
4. Znevýhodňuje veriteľov a majiteľov peňazí
5. Prináša výhody vlastníkom tovaru a dlžníkom
Miera inflácie
- je to ukazovateľ, pomocou ktorého je možné merať infláciu. Pri výpočte musíme dať do pomeru index spotrebiteľských cien v bežnom roku a z predchádzajúceho roku. Isc predstavujú vlastne vážené aritmetické priemery spotrebiteľských cien jednotlivých druhov tovarov a služieb.
Mi96 =Isc96 – Isc95* 100
Isc95
Deflácia
je to jedna z metód stabilizácie meny. Znamená odčerpanie prebytočných peňazí z obehu, a tým zvýšenie kúpnej sily príslušnej peňažnej jednotky. Používajú sa na to určité nástroje deflačnej politiky:
1.Zvyšovanie daní
2.Obmedzovanie rozpočtových výdavkov – vyvoláva pokles štátneho dopytu po tovaroch a službách
3.Obmedzovanie úverových možností
4.Priama kontrola obchodných bánk – centrálna banka kontroluje obchodné banky
Nezamestnanosť
Je to ekonomický jav, ktorý vlastne znamená stav, pri ktorom určitá časť práceschopného obyvateľstva nepracuje. Príčiny tohto stavu môžu byť rôzne:
-Strata zamestnania, ktorá vyplýva z rôznych štrukturálnych alebo organizačných zmien
-Zmena bydliska a tým aj strata pracovnej príležitosti
-Nemožnosť nájsť si primeranú prácu po absolvovaní strednej alebo vysokej školy
-Odchod zo zamestnania z vlastnej vôle
-Nemožnosť návratu do zamestnania, napríklad po predĺženej materskej dovolenke
-Existuje skupina obyvateľstva, ktorá nemá záujem nájsť si prácu a začať pracovať
Druhy nezamestnanosti:
1.Frikčná - vzniká ako dôsledok spravidla dobrovoľného prerušenia zamestnania (napr. pri presťahovaní na iné miesto, pri hľadaní výhodnejšieho miesta)
2.Štrukturálna - vzniká tak, že vplyvom technického pokroku a inovácií sa mení štruktúra dopytu po pracovných silách. Žiadaní sú napr. odborníci určitej kvalifikácie, ale iní sa stávajú nepotrebnými pri zavedení určitého typu strojov.
3.Cyklická - vzniká vtedy, ak je celkový dopyt po pracovnej sile nízky. Je to v čase, keď celá ekonomika je v zostupnej fáze, v recesii. Klesajú celkové výdavky, znižuje sa celkový dopyt a rastie nezamestnanosť
4.Sezónna - ide o prechodnú nezamestnanosť v odvetviach so sezónnym charakterom (cestovný ruch, poľnohospodárstvo)
5.Skrytá - vzniká vtedy, keď sa hromadne prepúšťa, ale sa skracuje pracovný čas, predlžuje sa dovolenka
Miera nezamestnanosti
-je to ukazovateľ ktorým sa vyčísľuje nezamestnanosť k určitému časovému okamihu. Vypočítame ju tak, že celkový počet nezamestnaných vydelíme počtom pracovných síl. Do pracovných síl pritom zaraďujeme:
1. Zamestnaných - to sú všetci tí, ktorí vykonávajú platenú prácu, ale aj tí, ktorí dočasne nepracujú (napr. pre chorobu, sú na dovolenke)
2. Nezamestnaných - to sú takí, ktorí si aktívne hľadajú prácu, alebo chcú prvýkrát nastúpiť do zamestnania. Patria sem aj tí, ktorí sú evidovaní na úradoch práce a chcú sa zamestnať.
Mieru nezamestnanosti vypočítame:
Miera nezamestnanosti =Nezamestnaní* 100 (%)
Pracovné sily
Formy nezamestnanosti:
a.) dobrovoľná - vzniká vtedy, keď počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest
b.) nedobrovoľná - počet nezamestnaných je vyšší ako počet voľných pracovných miestHospodárska politika
-je súhrn cieľov, nástrojov, rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality
Subjektmi sú:
1.štát - vláda
2.orgány od centrálnych po miestne
3.nadnárodné orgány (integračné zoskupenia riadia medzinárodné korporácie)
4.medzinárodné orgány
Ciele hospodárskej politiky z časového hľadiska rozlišujeme:
1.krátkodobé (do 1 roka)
2.strednodobé (1 - 5 rokov)
3.dlhodobé (5 - 20 rokov)
Najčastejšie sledované ciele:
-zamestnanosť
-cenová stabilita
-rovnováha platobnej bilancie
-ekonomický rast
-rozdeľovanie dôchodkov
Nástroje hospodárskej politiky:
-Štát zasahuje prostredníctvom nástrojov usporiadaných do skupín, ktoré označujeme ako čiastkové hospodárske politiky
1.Peňažná a úverová politika - monetárna politika (emisia peňazí, množstvo peňazí, úver)
2.Rozpočtová politika - fiškálna politika (nástroje súvisiace so ŠR)
3.Dôchodková politika - vývoj dôchodkov
4.Vonkajšia obchodná a menová politika - nástroje súvisiace s medzinárodnými obchodnými platbami, s pohybom kapitálu
MONETÁRNA POLITIKA
-je zameraná na ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu prostredníctvom regulácie úrokových sadzieb a stanovením podmienok úveru
Nástroje monetárnej politiky:
1.Priame
a.) regulácia investičnej činnosti
b.) regulácia spotrebného úveru
2.Nepriame
a.) stanovenie minimálnej miery povinných rezerv - limituje zdroje KB, uplatňuje CB voči KB
b.) operácie na voľnom trhu - CB nakupuje a predáva štátne CP
c.) diskontná sadzba
Pri regulácii ponuky peňazí Centrálna banka uskutočňuje 2 typy monetárnej politiky:
1.Expanzívna
- zvyšovanie ponuky peňazí (podporuje sa ďalší vývoj)
Presadzuje sa prostredníctvom:
-nákupov štátnych obligácií na voľnom trhu (sťahuje CP a vydáva peniaze do obehu),
-znižovaním miery PMR
-znižovaním diskontnej sadzby
2.Reštriktívna
- znižovanie ponuky peňazí (brzdí sa vývoj)
Znižuje sa množstvo peňazí v obehu použitím nástrojov v opačnom smere
Fiškálna (Rozpočtová) politika
-je činnosť štátu spojená so ŠR zameraná na stabilizáciu ekonomiky
ŠR je nástrojom:
1.Rozdeľovania národného dôchodku
2.Štátnych zásahov do reprodukčného procesu
3.Prostriedkom na uskutočňovanie vonkajšej hospodárskej politiky
- Hlavným zdrojom príjmov ŠR sú dane.
- Výdavky ŠR predstavujú: transferové platby, výdavky na nákup tovarov a služieb, výdavky na udržiavanie štátnej správy, armády, polície, vedy, školstva, kultúry a pod.
Nástroje fiškálnej politiky:
1. zabudované stabilizátory - po zavedení pôsobia v ekonomike automaticky ako aj proticyklické, nevyžadujú ďalšie rozhodnutia štátnych orgánov
a.progresívna dôchodková daň - progresívna daňová sadzba sa postupne zvyšuje s rastom daňového základu (vysoká zamestnanosť - vysoká progresívna sadzba)
b.poistenie v nezamestnanosti - v čase expanzie rastie zamestnanosť a zvyšujú sa platby za poistenie v nezamestnanosti
c.subvencie (dotácie) - k cenám poľnohospodárskych výrobkov v čase expanzie ceny a dane stúpajú, preto subvencie k cenám klesajú
d.štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov - rastu v období expanzie
2. zámerné (diskrétne) opatrenia - ide o opatrenia, ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (MF SR). Patria sem:
a.zmena daňových sadzieb
b.zmena v štruktúre štátnych výdavkov
c.zmeny vo veľkosti jednotlivých položiek rozpočtových výdavkov
Fiškálna politika má charakter:
a.) expanzívny - podporuje rast agregátneho dopytu
b.) reštriktívny - obmedzuje rast agregátneho dopytuEkonomický rast
-predstavuje také zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú v prírastku základných makroekonomických veličín v čase. Ide najmä o rast HDP. Predpokladom skutočného ekonomického rastu je rast HDP na jedného obyvateľa. Tempo ekonomického rastu ovplyvňujú kvantitatívne faktory a kvalitatívne faktory rastu.
Ku kvantitatívnym - extenzívnym faktorom ekonomického rastu patrí:
-celkový objem a štruktúra výrobných faktorov v krajine. Extenzívny rast je spôsobený zvyšovaním množstva výrobných faktorov. Celkové zvýšenie množstva práce, kapitálu a prírodných zdrojov vo výrobe vyvolá rast HDP.
-množstvo o úroveň techniky a technológie. Extenzívny rast závisí od používanej techniky s technológie. Ak používame kvalitné zdroje, vyrobíme viac výrobkov, ak rozširujeme výrobu vyrobíme viac výrobkov.
Ku kvalitatívnym - intenzívnym faktorom ekonomického rastu patrí:
-úroveň a rast produktivity práce
-kvalita ľudského kapitálu
-efektívnosť využívania kapitálu, prirodzených zdrojov krajiny - osobitne pôdy
-pokles materiálovej a energetickej náročnosti výroby
-uplatňovanie výsledkov vedy a techniky vo výrobe
-systém organizácie riadenia výroby
Hospodársky cyklus a jeho fázy
Pravidelné striedanie vzostupných a zostupných fáz vývoja ekonomiky sa nazýva cyklický pohyb a jeho jednotlivá vlna sa označuje ako ekonomický cyklus.
Má 4 fázy:
1. Recesia (kríza, depresia) - vyznačuje sa poklesom HDP dva za sebou idúce štvrťroky. Všeobecne: obmedzuje sa výroba, podniky krachujú, rastie nezamestnanosť, znižuje sa kúpyschopný dopyt obyvateľstva
2. Dno (sedlo) - dochádza k najnižšiemu bodu HDP. Všeobecne: najnižší pokles výroby, najvyššia nezamestnanosť, úroková miera je nízka a krátkodobý kapitál lacný
3. Expanzia (boom, konjunktúra) - je charakteristická rastom výkonnosti ekonomiky - HDP. Všeobecne: rast dopytu po výrobných faktoroch, zvyšuje sa výroba i zamestnanosť, podnikateľom rastú zisky
4. Vrchol - vrcholí hospodársky vzostup (rast), výroba dosahuje maximum, dopyt po kapitáli je vysoký, rastie úroková miera, rastú ceny, začínajú vznikať problémy s odbytom tovaru
Dĺžka ekonomického cyklu nie je vždy rovnaká. Rovnaká nie je ani dĺžka trvania a intenzita poklesu jednotlivej fázy.
Druhy ekonomického cyklu:
1. Dlhé cykly (45 - 60 rokov) - hl. príčinou je technický pokrok
2. Strednodobé cykly (6 - 11 rokov) - hl. príčinou sú zmeny v úrokovej miere a zmeny v dopyte po investíciách
3. Krátke cykly (3 - 5 rokov) - hl. príčinou sú zmeny zásob hotových výrob
|
