Rodina je základnou bunkou spoločnosti a ako taká predchádza štátu a spoločnosti. Z toho vyplýva právo a povinnosť ochrany a podpory rodiny ako základnej jednotky spoločnosti. Rodina stojí na nerozlučiteľnom manželstve medzi mužom a ženou, ktorí doň vstupujú, aby sa v ňom delili o život a lásku. Z tejto jednoty pochádzajú deti prirodzene počaté alebo adoptované. Právo a povinnosť rodičov počať ľudský život zahŕňa právo a povinnosť deti vychovávať. Dôstojnosť a platnosť manželského sľubu sa nestráca kvôli nechcenej a nedobrovoľnej sterilite/neplodnosti. Sexuálna aktivita, ako vyjadrenie úplnej, vzájomnej, vernej a otvorenej darujúcej sa lásky medzi manželmi až do konca života jedného z nich, je vyhradená pre manželstvo, pretože toto je jediným miestom, kde možno žiť túto lásku autenticky a plodiť a vychovávať deti.

Z takéhoto pohľadu na manželstvo vyplýva, že povinnosťou štátu je ochraňovať manželstvo a rodinu v ich prospech a subsidiárnym spôsobom. Štát si nesmie uzurpovať právo a povinnosť rodičov, ktorí sú prvými a hlavnými vychovávateľmi svojich detí, ale musí im pomôcť tým, že im ponúkne primeraný výchovný systém, ktorý bude rešpektovať rozhodnutia, hodnoty a autoritu rodičov takým spôsobom, aby si títo mohli skutočne vybrať také výchovné inštitúcie – verejné, súkromné, alebo domáce – ktoré podľa nich najlepšie zodpovedajú ich morálnym a náboženským princípom. Znamená to, že v prípade súkromných a verejných škôl majú rodičia právo a povinnosť kontrolovať a garantovať, že ich hodnoty sú rešpektované.

Človek sa rodí „nehotový“, jeho jedinečné možnosti a schopnosti sa rozvíjajú vo vzťahu s inými – najmä dospelými – ľuďmi. Výchovou potom nazývame zámerné a plánovité pôsobenie na dieťa s cieľom podporovať rozvoj ľudských schopností, s dôrazom na osobné a morálne kvality vychovávaného. Dobrá výchova nie je drezúra, ale pomoc k sebavýchove; nerozvíja iba vedomosti, ale podporuje rast človeka vo všetkých jeho rozmeroch (v jeho vzťahu k vlastnému telu, k svetu, k spoločenstvu ľudí, v jeho transcendencii) a jeho aktívnu účasť v spoločenstve, ktoré vďaka svojej rozvíjajúcej sa emocionálnej, morálnej a osobnej zrelosti spoluvytvára. Základným predpokladom úspešnej výchovy je osobná zrelosť vychovávateľa, presnejšie kvalita výchovného spoločenstva, ktoré v prípade rodiny tvoria predovšetkým rodičia a deti.