Vývoj školstva na Slovensku

Vývoj školstva na Slovensku

Školstvo na území Slovenska sa vyvíjalo už od 9. storočia a súviselo s príchodom slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda (r. 863). Konštantín vytvoril prvú slovanskú abecedu – hlaholiku, ktorá bola základom pre šírenie vzdelania. Obaja bratia založili na našom území i prvé školy, v ktorých boli vyučovaní budúci kňazi staroslovienčinou, zrozumiteľnou im i ľudu našich krajín. Správy o kláštorných a katedrálnych školách sa nezachovali, pretože všetky archívy boli spálené pri tureckých vpádoch. Prvá zmienka o kláštornej škole, ktorú založili benediktíni pod Zoborom, je až z konca 10. stor.
Za obdobia humanizmu prevládalo predovšetkým individuálne vyučovanie, resp. domáce školstvo. Takýmto spôsobom mohli byť vyučení iba ľudia z vysokopostavených rodov. Napr. vychovávateľ Henricha VIII. bol profesor z krakovskej univerzity Leonard Cox. Niektorí domáci študenti, ktorí túžili za vzdelaním odchádzali za štúdiom na cudzozemské univerzity. Epocha humanizmu bola priaznivá pre rozvoj vysokého školstva. V roku 1465 vznikla v Bratislave Academia Istrpolitana podľa vzoru bolognskej univerzity. Vznik Academie súvisí s ekonomických a politickým rozvojom krajiny v 15. stor. Bratislavská univerzita, ktorá bola jedinou vysokou školou v Uhorsku, mala štyri fakulty – artistickú, lekársku, právnickú a teologickú. Pre hospodárske ťažkosti súvisiace so zabezpečovaním platov pre profesorov táto škola zanikla.
V období stredoveku cirkev a šľachta udržiavali si dominantné postavenie v teológii, práve, umení, hospodárstve a prirodzene i v školstve. No v časoch reformácie a protireformácie (M. Luther) všetku moc mala v rukách šľachta, ktorá zakladala latinské stredné školy, ktoré boli v Bytči, Hlohovci, Ružomberku, Levoči, Kežmarku.. Každú školu viedol rektor, direktor a mala osobité učebné plány a osnovy, často závislé od toho, akého učiteľa zamestnávala. Počas reformácie prichádzali na Slovensko učitelia z Nemecka, ale aj študenti odchádzali študovať do Wittenbergu, Halle a na ďalšie univerzity. Zo Slovenska od 16. do 19. stor. vyštudovalo v Nemecku vyše poldruha tisíc študentov. V 17. stor. bola v Prešove založená i protestantská škola – Collegium scholastikum.
V 16. –17. stor. prebiehala katolícka protireformácia, vznikla jezuitská rehoľa, ktorá načrtla plán jezuitského školstva vybudovaného na vojenskej organizácii, na prísnej disciplíne. V tomto období biskup Peter Pázman získal cisára Ferdinanda II.

a ten v roku 1635 dal súhlas na založenie univerzity v Trnave, neskôr aj v Košiciach. Činnosť univerzity v Trnave sa skončila v r. 1777, kedy sa premiestnila do Budíka.
Veľkým prínosom pre školstvo bolo pôsobenie učiteľa Jána Amosa Komenského, ktorý hoci nebol Slovák, vplýval aj na náš výchovný systém. Komenský zaviedol poriadok do školskej organizácie. Dieťa začína navštevovať materskú školu, po šiestom roku školu základnú, kde je vyučovacia reč materinská a trvá šesť rokov. Po nej navštevuje latinskú školu. (V školskom roku 1917 – 1918 bolo na Slovensku len 158 škôl, kde sa vyučovalo po slovensky.) Komenský riešil problematiku výchovy a vzdelávania normálnej populácie, ale ako skúsený pedagóg sa venoval aj postihnutým jedincom. On prvý v dejinách pedagogiky zaviedol formu vyučovacej hodiny. Na jej projekcii si žiaci nadobúdajú vedomosti, ale i formujú svoje charakterové vlastnosti. Školstvo na našom území sa zveľadilo najmä reformou Márie Terézie (1740 – 1780) a Jozefa II., ktorí vyhlásili, že škola je a vždy bude politická záležitosť a otázkou verejného, štátneho záujmu, čiže štát bol prítomný vo všetkých jednaniach s cirkvou o školských otázkach. Vtedy nastali veľké zmeny najmä v rakúskom školstve. Školstvo v Uhorsku sa vyvíjalo v oveľa zložitejších hospodárskych a politických pomeroch ako v ostatných častiach monarchie. Najhoršia situácia bola najmä v oblasti výchovy dedinskej mládeže a mestskej chudoby. Mária Terézia po zreformovaní rakúskeho školstva sa pokúsila aj o reformáciu škôl V Uhorsku, o ich zjednotenie a poštátnenie. Začala s reformou trnavskej univerzity a so zakladaním odborných škôl. V r. 1770 sa trnavská univerzita podpísaním nového študijného poriadku stala kráľovskou univerzitou. Košickú univerzitu tereziánska reforma nepostihla.
Jozef II. prvý uzákonila obdobie školopovinnosti od 6. do 12. roku a bola vydaná štátna norma pre Uhorsko Ratio educationis, ktorá rozdelila školy na ľudové a latinské, tieto sa členili na jednotlivé stupne a typy škôl podľa vtedajšej spoločenskej štruktúry.
O rozvoj školstva na Slovensku v 18. a začiatkom 19. storočia sa postarali Matej Bel, Samuel Tašedík a Daniel Lehocký. M. Bel bol rektorom na mestskej škole v Banskej bystrici a potom rektorom na lýceu v Bratislave. Vysoko hodnotil výchovný a vzdelávací význam vlastivedy a geografie, národným jazykom – nemčine a slovenčine.
Ďalší dopyt po rozvoji školstva môžme nájsť v Žiadostiach slovenského národa z r. 1848.

Tu sa žiadalo, aby boli zriaďované národné, reálne a dievčenské školy, ústavy pre výchovu učiteľov, gymnázia, lýceá, akadémie, polytechnické ústavy a univerzita s vyučovacím jazykom slovenským. No tieto žiadosti boli zamietnuté. K vedúcim osobnostiam slovenského národa patrí Ľudovít Štúr, ktorý vysoko oceňoval vzdelávanie ako podmienku politickej slobody a sociálnej spravodlivosti. Taktiež žiadal povzniesť vážnosť učiteľského stavu, zabezpečiť učiteľom primeranú odmenu a stály plat. Štúrova družina nečakala na krajinské usporiadanie školskej otázky, ale pomocne sa usilovala nahradiť alebo doplniť nedostatky verejného vyučovania zakladaním nedeľných škôl, knižníc a čitární. Predstavitelia maďarskej šľachty prisľúbili, že budú v Uhorsku nastolené predrevolučné pomery, čo aj dodržali. To vyvolalo zvýšenú politickú aktivitu u Slovákov. Súhrnné požiadavky slovenského národného hnutia boli formulované a prijaté na zhromaždení v Martine v r 1861 ako Memorandum národa slovenského. Memorandum žiadalo, aby slovenčina bola uznaná ako orgán verejného školského a cirkevného života a iné školské aktivity. Po neúspechu memoranda preniesla slovenská inteligencia svoju aktivitu do kultúrnej oblasti. V r 1863 bola založená Matica slovenská a boli otvorené tri slovenské gymnázia. V r. 1862 v Revúcej, v r. 1867 v Martine a v r. 1869 v Kláštore pod Znievom. Tieto gymnázia neskôr pod vplyvom maďarských vládnucich tried zanikli. Niekoľko myšlienok k plánu na organizáciu školstva (1848 – 1867) od J. Kollára: 1. Rast nižších alebo národných škôl nech sa neobmedzuje, nech je voľný, dokonca nech sa podporuje a urýchľuje. Rast vyšších škôl, gymnázií, lýceí, univerzít sa musí usmerňovať a ich počet určovať podľa síl a potrieb, aby sa vzájomne neoslabovali. 2. Výchovou treba začať skoro, skôr ako sa zahniezdia nespôsoby a necnosti. 3. Školu má navštevovať všetka mládež v mieste bez výnimky......
Pomerne pokrokovú sústavu národného školstva (ľudových a meštianskych škôl) utvoril školský zákon z r. 1869, ktorý stanovil povinnú dochádzku od 6. do 14. rokov a stanovil cieľ a obsah výchovy a vyučovania, pamätal na vzdelávanie učiteľov, pre ktorých sa mali zriaďovať osobitné učiteľské kurzy. V tomto zákone boli uplatnené tieto zásady:
1. Veda a vyučovanie sú slobodné.
2. O náboženské vyučovanie sa stará cirkev, štát zabezpečuje hlavný dozor.
3. Všetky hlavné jazyky v krajine sú si rovné.
4. Ako dozorné a administratívne orgány sa zriaďujú školské rady.
Ríšsky školský zákon znamenal v mnohých otázkach výrazný pokrok.
Rakúsko-maďarským vyrovnaním v r.

1867 sa dostali Slováci pod priamu nadvládu maďarských vládnúcich tried, ktoré sa usilovali o vytvorenie národnostne jednotného maďarského štátu, preto zrušili všetky slovenské gymnázia. To vyvolalo v českých krajinách búrku protestov, pretože slovenskí žiaci začali študovať v Čechách. No to malo vplyv na zachovanie a ďalšie rozvíjanie národného povedomia doma, ale aj na upevňovanie a prehlbovanie vzájomných vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi. A tak českí a slovenskí politici začali spolupracovať.
Táto spolupráca sa naplno rozvinula po vzniku Československej republiky v roku 1918. Vláda ČSR mala po 28. októbri 1918 neľahkú situáciu pri budovaní nového štátu. Veľké úlohy čakali v novoutvorenom štáte na školstvo, výchovu, vzdelávanie, učiteľstvo a pedagogickú teóriu a to najmä na Slovensku, ktoré sa podľa Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918 stalo súčasťou nového štátu. V tomto období bola na Slovensku len tristo slovenských učiteľov pre ľudové školy a a si dvadsať stredoškolských profesorov Slovákov. Vyše 4 000 škôl bolo maďarských. Preto nástojčivou úlohou v novoutvorenej ČSR bolo budovať Slovenské školstvo. Keďže slovenských pedagógov bolo málo, požiadali predstavitelia štátnej moci na Slovensku o pomoc českých učiteľov a profesorov.
V novom štáte sa postupne vytvárali možnosti pre budovanie slovenského národného a stredného školstva a začali sa klásť základy i pre vysoké školy. V roku 1922 bol vydaný Malý školský zákon, ktorý upravoval školstvo v celej republike. Zákon zaviedol osemročnú školskú dochádzku pre celú republiku. Školská sústava zahrňovala:
Detské opatrovne /materské školy/ - boli pod dozorom štátu a ich úlohou bolo starať sa o výchovu detí vo veku od 3 do 6 rokov.
Ľudové školy – sa rozdeľovali na štátne, obecné, cirkevné a súkromné. Boli to osemročné školy pre deti vo veku od 6 do 14 rokov.
Meštianske školy – boli trojtriedne školy, do ktorých mohli postupovať žiaci po ukončení 5. ročníka ľudovej školy. Gymnázia – boli výberovými školami, kde sa prijímali žiaci na základe prijímacej skúšky. Delili sa na nižšie – 1. – 4. ročník a vyššie – 5. – 8. ročník. Do roku 1939 existovali štyri typy gymnázií:
- gymnáziá,
- reálne gymnázia,
- reformné gymnáziá
- reálky.
Odborné školy zaujímali v školskej sústave dôležité miesto. Vznikli tieto druhy škôl odborných: hospodárske, obchodné, priemyselné a odborné školy pre jednotlivé odvetia priemyslu, učiteľské ústavy, odborné školy pre ženské povolanie a učňovské školy.
Vysoké školy sa začali po roku 1918 rozvíjať i na Slovensku. Podľa zákona zo dňa 27. júna 1919 sa zriadila v Bratislave Československá štátna univerzita. Vyučovacou rečou malo byť čeština a slovenčina.

Podľa vládneho nariadenia zo dňa 11. novembra 1919 dostala názov Univerzita Komenského.
Po zániku ČSR sa vytvorila 14. marca 1939 z vôle nacistického Nemecka Slovenská republika. Zmenené politické pomery sa prejavili v školských reformách. V roku 1940 vyšiel zákon o ľudových školách, podľa ktorého sa rozdeľovali na cirkevné alebo obecné.
Ďalším zákonom, ktorý vyšiel za slovenského štátu, bol zákon o učiteľských akadémiách z októbra 1939. Učiteľské akadémie boli štátne a neštátne. Školské reformy zasiahli i gymnázia zo všetkých typov sa vytvorila tzv. jednotná stredná škola s názvom gymnázium. V tomto období zaznamenali výrazné zmeny vysoké školy. V Slovenskej univerzite v Bratislave sa zriadili nové fakulty ako napr.: telovýchovná, prirodovedecká fakulta. Boli založené Vysoká škola technická a Vysoká škola obchodná v Bratislave.
Počas Slovenského národného povstania Slovenská národná rada prijala dňa
6. septembra 1944 nariadenie o poštátnení školstva na Slovensku. Ním sa všetky školy, počnúc materskými a k ničiac vysokými, stali štátnymi inštitúciami.
Po 2. svetovej vojne sa opäť obnovila Československá republika. Povojnové obdobie charakterizoval zápas o likvidáciu ťažkých dôsledkov vojny a kladenie nových základov politického života. Politický zápas o charakter republiky sa prejavil aj v nejednotnom názore na školský systém a na štátnu školu. Súčasne s bojom o charakter školy hlavným problémom školskej správy bolo obnovenie vyučovania na všetkých typoch škôl.
Spory o charakter školskej sústavy ukončil nástup komunistickej moci vo februári 1948, ktorý priniesol program jednotnej nediferencovanej školy a tiež množstvo obsahových a ideologických zmien v duchu vtedajšej ideológie. Základom školskej sústavy sa stala jednotná štátna škola. Školská reforma v roku 1948 ustanovila deväťročnú povinnú školskú dochádzku, v roku 1953 sa skrátila na osem rokov a v roku 1960 zase predĺžila na deväť rokov. Princíp jednotnej školy sa zachovával až do roku 1990, ako školy s minimom voliteľných predmetov, centralisticky riadenej štátom. V roku 1976 bol vyhlásený program povinnej desaťročnej školskej dochádzky s osemročnou základnou školou a na ňu naväzujúcou sieťou stredných odborných učilíšť, stredných odborných škôl a gymnázií. Legislatívne ho zabezpečoval Zákon č. 29/1984 o sústave základných a stredných škôl. Byrokratické riadenie škôl, ktoré ku každej inovácií vyžadovalo súhlas ministerstva znížilo tvorivosť škôl a učiteľov.

Odborné vzdelanie preniklo do všetkých druhov stredných škôl i gymnázia. Hoci to viedlo k úsporám na abiturienskych kurzoch, zároveň to znížilo úroveň objemu vzdelanosti.
Zmeny v našej spoločnosti po roku 1989 sa odrazili aj v oblasti školstva v zmene štruktúry školského systému a postupnou inováciou obsahu vzdelania a výchovno-vzdelávacieho procesu. Systém základných a stredných škôl bol novelizovaný v roku 1990 Zákonom č.171/1990 Zb. Zákon je novelizovaný v týchto oblastiach:
- základná škola sa predlžuje na 9- ročnú,
- upravuje sa zriaďovanie, finančné a materiálne zabezpečenie stredných odborných učilíšť a stredísk pracovného vyučovania,
- na školách sa nepovoľuje činnosť politických strán a politických hnutí,
- umožňuje sa zriaďovať súkromné a cirkevné školy,
- upravuje sa dĺžka štúdia na niektorých stredných školách,
- upravujú sa názvy niektorých typov škôl.

Sústavu základných a stredných škôl tvorí:

Základná škola
Má deväť ročníkov, pripravuje žiaka na ďalšie štúdium a prax. Navštevujú ju žiaci najdlhšie do splnenia školskej dochádzky. Prvý až štvrtý ročník tvoria prvý stupeň ZŠ a piaty až deviaty tvoria druhý stupeň ZŠ.

Základná umelecká škola
Poskytuje základy vzdelania v jednotlivých umeleckých odboroch a pripravuje na štúdium na stredných školách umeleckého zamerania, na konzervatória a pre odborné štúdium na vysokých školách s umeleckých zameraním.

Gymnázium
je všeobecno-vzdelávacia vnútorne diferencovaná škola, ktorá pripravuje predovšetkým pre štúdium na vysokých školách. Tiež pripravuje i pre výkon niektorých činností v správe, kultúre a v ďalších oblastiach. Má najmenej štyri a najviac osem ročníkov. Štúdium je ukončené maturitnou skúškou.

Stredné odborné školy
Poskytujú stredné odborné vzdelanie alebo úplne stredné odborné vzdelanie. Pripravujú predovšetkým na výkon povolania v činnosti v národnom hospodárstve, správe, kultúre a v ostatných oblastiach života. Pripravujú aj na štúdium na vysokej škole. Štúdium trvá spravidla štyri roky a končí maturitou skúškou. Konzervatórium
Je špecifický typ strednej odbornej školy, ktorá pripravuje pre tieto odbory : spev, tanec, dramatické umenie. Pripravuje i pre štúdium na vysokej škole. Spravidla ma šesť ročníkov, v odbore tanec osem ročníkov a ukončuje sa absolutóriom.

Stredné odborné učilištia
Pripravujú na výkon robotníckych povolaní a odborných činností. Štúdium trvá spravidla tri roky a ukončené je záverečnou skúškou.

V štvorročnom štúdiu sa v študijných odboroch pripravuje na výkon niektorých náročných robotníckych povolaní a niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru. Toto štúdium sa ukončuje maturitnou skúškou. SOU zabezpečujú teoretické vyučovanie, praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania.

Stredisko praktického vyučovania
Zabezpečuje praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania pre žiakov, ktorým stredné odborné učilište zabezpečuje len teoretické vyučovanie.

Špeciálne školy
Poskytujú prostredníctvom osobitných výchovných a vyučovacích metód, prostriedkov a foriem výchovu a vzdelávanie žiakov mentálne, zmyslovo alebo telesne postihnutých, žiakov s chybami reči, s viacerými chybami, ťažko vychovávateľných, chorých a oslabených a pripravujú ich na začlenenie do pracovného procesu a života spoločnosti.

Vysoké školy
Sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké samosprávne inštitúcie, ktorých zriaďovanie a činnosť je legislatívne upravená Zákonom č. 172/1990 Zb. o vysokých školách. Základnou úlohou vysokých škôl je poskytovať vysokoškolské vzdelávanie na základe tvorivého vedeckého bádania a tvorivej umeleckej činnosti. Majú výhradné právo poskytovať vysokoškolské vzdelanie a udeľovať akademické tituly absolventom vysokoškolského štúdia. Môžu uskutočňovať celoživotné vzdelávanie. Na Slovensku jestvujú univerzitné typy vysokých škôl /Univerzita Komenského v Bratislave.../, typy technických univerzít /Technická univerzita v Košiciach.../, samostatné vysoké školy /Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline.../. Riadne vysokoškolské štúdium trvá 4 – 6 rokov a ukončuje sa štátnou skúškou, ktorá je tiež predpokladom na získanie akademického titulu /Mgr., Ing., MUDr.,.../.

Školský systém predstavuje hlavný článok našej výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorej rovnocennou súčasťou sú i školské zariadenia.
Pôsobnosť školských zariadení je orientovaná najmä na oblasť výchovy, záujmového vzdelávania, ochranu detí pred sociálno-patologickými vplyvmi, na prevenciu delikventného vývinu detí a na vytvorenie optimálnych podmienok zdravého vývinu detí a mládeže.

Škola mala i má významné miesto pri formovaní spoločenského života. Pripravuje budúcich odborníkov vo všetkých oblastiach života. Preto význam škôl je často rozsiahlejší ako si uvedomujeme o čom svedčí aj známy výrok, že škola je dielňou ľudskosti.






Použitá literatúra
P. Masarik a kol., Všeobecká pedagogika, Vysoká škola pedagogická /skriptum/,1994
M. Brťková, Kapitoly z dejín pedagógov, Univerzita Komenského Bratislava /skriptum/, 1995.