Čiastočnou realizáciou župného zákona sa v prvej polovici dvadsiatych rokov nepodarilo dualizmus odstrániť, naopak ešte sa prehĺbil, keď miesto správneho dualizmu prevzatého z habsburskej monarchie sa realizáciou župného zákona vytvorili tri systémy: na Slovensku, na podkarpatskej Rusi a v českých krajinách. Unifikácia verejnej správy bola stále naliehavou úlohou. Vládne kruhy museli siahnuť po správnej reforme, ktorá by s konečnou platnosťou vytvorila na území ČSR jednotný, modernému demokratickému štátu vyhovujúci systém politickej správy. Do popredia sa dostala druhá alternatíva – krajinské (zemské) zriadenie.
Reorganizáciu začali pripravovať odborníci ministerstva vnútra koncom roku 1926. V Januári 1927 bol spracovaný návrh prerokovaný stranami zastúpenými vo vláde a vo Februári bol predložený parlamentu. Pri jeho koncipovaní sa vychádzalo z týchto hlavných téz:
•Župy, ako teritoriálno – administratívne jednotky sa zrušia. Republika sa rozdelína štyri krajiny, a to: Českú, moravsko – sliezku, slovenskú a podkarpatskú. Každá krajina sa stane samosprávnou právnickou osobou s vlastnými orgánmi.
•Okresná a krajinská samospráva sa poštátni – odstráni sa teda dvojkoľajnosť v štátnej správe. Volené orgány sa podriadia byrokracii.
•Posilní sa postavenie vlády, byrokracie a upevní sa centralizmus.
•Posilní sa policajná a trestná právomoc správnych úradov.
Vláda panskej koalície návrh na zavedenie krajinského zriadenia odôvodňovala nepriaznivými skúsenosťami z praktického uplatnenia župného zriadenia na Slovensku, a to tak finančného charakteru, ako aj všeobecnej a administratívnej povahy, a tým, že župné zriadenie neprispelo k ukľudneniu Slovenska.
Z hľadiska českých krajín sa dôvodilo, že by narazilo na veľké ťažkosti rázu finančného, vecného a osobného.
Osnova zákona bola prezentovaná tak, ako by šlo o novelizáciu župného zákona z roku 1920. Svojím obsahom sa však vracala k starému cantralistickému zemskému
usporiadaniu,, avšak bez jeho dvojkoľajnosti. Posilňovala sa kompetencia štátnych orgánov a oslaboval sa vplyv samosprávy na verejný život až k jeho likvidácii. Zvýšil sa vplyv na správnu sféru štátu, správne orgány získali väčšie kompetencie v trestnej a politickej agende.
Vládny návrh zákona vyvolal po zverejnení silný odpor. Opozičné strany poukazovali na jeho nedemokratickosť, požadovali zachovanie prvkov samosprávy a práv národnostných menšín, veľa protestov bolo motivovaných lokálnym potrebami a záujmami regiónov. Za vládny návrh sa postavila i podstatná časť nemeckých politických strán a podporovala ho aj Hlinkova slovenská ľudová strana.
Po dlhých prieťahoch a zložitých rokovaniach bol nakoniec návrh zákona o organizácii politickej správy odhlasovaný 14. júla 1927 pod číslom 125 zb. Zákon vstúpil do života na Slovensku 1. júla 1928 a v Českých krajinách až 1. decembra 1928.
Ešte pred odhlasovaním návrhu zákona sa na Slovensku urobili opatrenia, ktoré mali pripraviť novú organizáciu štátnej správy.
Prvým aktom, ktorým sa uskutočnilo krajinské zriadenie na Slovensku, bolo rozhodnutie ministra vnútra zo dňa 30. júna 1928, ktorým poveril Jána Drobného funkciou prezidenta a Jozefa Országha funkciou viceprezidenta Krajinského úradu v Bratislave. Kým sa právoplatne nezvolili nové krajinské orgány, obstarával dočasne ich agendu prezident krajinského úradu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie