Štátny režim a právny štát
Štátny režim je poslednou z troch zložiek formy štátu. Štátnym režimom rozumieme metódy vládnutia, metódy výkonu štátnej moci, to znamená spôsob, ako sa štátna moc vykonáva. Śtátny režim sa rovná metódam vládnutia.
Štátnu moc je možné vykonávať buď demokraticky alebo nedemokraticky – násilím. Obsahom štátneho režimu je právna regulácia:
-právneho postavenia človeka a občana a garancií jeho základných práv a slobôd
-organizovaných záujmov spoločnosti, najmä zabezpečenie združovacieho a zhromažďovacieho práva.
-iných právnych i neprávnych metód uskutočňovania štátnej moci držiteľmi moci
Nedemokratický štátny režim
Často sa spája s monarchickou formou vlády či s oligarchiou alebo plutokraciou, čo tiež nemusí byť celkom pravda. Na označenie nedemokratických štátnych režimov sa najčastejšie používajú pojmy:
totalitný štátny režim – na vrchole štátu stojí vodca, ktorý násilím a nezákonnosťou, diktátom zhora zjednocuje ľudí do spoločnosti a utvára z nich jednoliatu masu
despotický štátny režim – predstavuje vládu dedičného alebo armádou voleného panovníka stojaceho nad spoločnosťou i zákonmi štátu
oligarchický štátny režim – charakterizuje skupinovú vládu, ktorá sa v spoločnosti presadzuje násilím.
Plutokratický štátny režim – v čele stojí najbohatšia vrstva spoločnosti, ktorá ju aj neobmedzene riadi
Fašistický štátny režim – je teroristická hrôzovláda kapitálu spojená s elitou alebo národom
Nedemokratický štátny režim môžeme označiť ako štátny režim, ktorý:
-nerešpektuje slobodu trhovej ekonomiky, upiera občanom právo vlastniť výrobné prostriedky
-negarantuje ľudské práva
-štátna moc nevzniká z vôle ľudu
-zakazuje vytváranie politických strán a vydáva zákaz spolkového a kooperatívneho života.
Demokratický štátny režim
-je režimom právneho štátu
-funguje na týchto princípoch:
štátna moc garantuje fungovanie slobodnej trhovej ekonomiky
garantuje ľudské práva a slobody
konajú sa tu slobodné a demokratické voľby, ktoré sú všeobecné, rovné, priame s tajným hlasovaním
existuje tu nezávislá súdna kontrola ústavnosti a zákonnosti
platí tu princíp zákonnosti
slobodné náboženské, politické i záujmové spolčovanie sa
jednotlivé druhy štátnej moci realizujú oddelene orgány štátu
štátna moc garantuje slobodu vyznania, presvedčenia a pluralitu ideológií
Princípy právneho štátu a záruky ochrany práva
Princípmi právneho štátu sú:
A – princíp vlády práva – kde právny štát je verejnou autoritou, ktorá sa spravuje právom, v ktorej vládne právo a kde štátne orgány uskutočňujú svoje právomoci na základe a v medziach práva.
B – obmedzenej vlády a obmedzenej väčšiny – garantuje najmä deľba moci, tým, že moc štátu delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, čím zabezpečuje garanciu proti negatívnym dôsledkom suverenity ľudu a koncentrácii moci v parlamente.
C – ústavnosti a zákonnosti
D – ľudských práv - sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušitľné, prináležia každému človeku bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť alebo iný status
E – deľby moci suverenity štátu
F – nezávislosti súdnictva – je ústavnou zásadou demokratických štátov, ktorá ustanovuje, že sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí, takže pri rozhodovaní sa spravujú výlučne ústavou a zákonmi
G – a niektoré ďalšie princípy
Pod pojmom právna záruka ochrany práva rozumieme štátnym donútením zabezpečené právne formy ochrany verejného i súkromného práva, práva slobôd občanov, ako aj verejného poriadku pred bezprávím a nezákonným konaním.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie