Pod pojmom forma vlády rozumieme vzťahy obyvateľov k štátnej moci ako aj povahu, organizáciu a zloženie najvyšších orgánov štátu a ich vzájomné vzťahy. Pojem forma vlády zahŕňa:
A, sústavu najvyšších orgánov štátu a vzťahy medzi nimi
B, vzťahy medzi obyvateľstvom na jednej strane a štátom reprezentovanou sústavou štátnych orgánov na druhej strane a naopak.
Podľa sústavy najvyšších orgánov štátu a vzťahov medzi nimi a s aplikovateľnosťou len na demokratické štáty sa rozoznávajú najmä tieto tri formy vlády:
A, parlamentná monarchia
B, parlamentná republika
C, prezidentská republika
Podľa vzťahov medzi obyvateľstvom na jednej strane a štátom na druhej strane a naopak sa rozoznávajú dve formy vlády:
A, demokratická forma vlády
B, nedemokratická forma vlády
Demokracia
-je to pojem, ktorý sa používa nejednoznačne. V gréčtine znamená ľudovláda, teda takú formu štátu, ktorá zabezpečuje a vyjadruje zvrchovanosť ľudu. Ako forma štátu sa vyvinula v gréckych mestských štátoch. Základom bola priama účasť plnoprávnych občanov na štátnych záležitostiach prostredníctvom zákonodarných, výkonných a kontrolných inštitúcií.
Demokracia ako forma štátu sa v súčasnosti zakladá na princípe rovnosti občanov, ktorí sú zdrojom štátnej moci, princípe podriadenia sa menšiny väčšine, princípe ochrany menšiny a princípe časovej obmedzenosti poverenia mocou tak, aby po uplynutí určitej doby občania znovu rozhodovali o tom, komu zveria moc na ďalšie obdobie. Demokracia sa okrem toho chápe aj ako štátna forma, založená na systéme slobody a poriadku tak, aby sa zaručovali práva jednotlivcom aj celej skupine. V rámci demokracie v konečnom dôsledku ide o účasť na štátnej moci. Pritom musia existovať aspoň dve protistrany, lebo v opačnom prípade dochádza k rozpadu demokracie ako formy štátu. Pluralistická spoločnosť vytvára vhodnejšie podmienky pre uskutočňovanie demokracie. V spoločenskej praxi rozlišujeme dva spôsoby uskutočňovania demokracie, ktorými sú priama a nepriama demokracia.
Priama demokracia
- je možnosť občanov rozhodovať bezprostredne o verejných veciach. V súčasnosti prakticky neuskutočniťelná - využíva sa ako doplnok nepriamej demokracie. Formy priamej demokracie:
1. referendum
- je priame hlasovanie o návrhu zákona alebo prijatom zákone
- druhy referenda:
obligatórne - štát si ním dáva odobriť určité zásadné rozhodnutie, ktoré má charakter ustanovený ústavou (napr. vstup do štátneho zväzku s iným štátom). Štátny orgán ho musí vyhlásiť.
fakultatívne - môže byť zvolané na základe úvahy štátneho orgánu, alebo keď sa istý počet voličov rozhodne požiadať o vyhlásenie referenda (350 000). Jeho predmetom môže byť akákoľvek otázka verejného záujmu. Štátny orgán ho automaticky vyhlásiť nemusí.
ratifikačné - potvrdzuje zákon prijatý parlamentom
vládne - podnet na referendum vychádza od hlavy štátu či vlády
ľudové - podnet na hlasovanie vychádza od občanov. Koná sa vtedy, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov
Referendom sa zaoberá ústava v článkoch 93-100. Predmetom referenda nesmú byť základné práva a slobody, dane, štátny rozpočet a odvody. Referendum v SR vyhlasuje prezident republiky. Je platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Výsledok referenda môže podľa našej ústavy zmeniť, alebo zrušiť NRSR svojim ústavným zákonom po uplynutí 3 rokov od nadobudnutia jeho účinnosti.
2. plebiscit
- je to rozhodovanie ľudu, hlasovanie o akejkoľvek otázke. Plebiscit sa môže uskutočniť na základe vnútroštátneho zákona, medzinárodnej zmluvy, alebo rozhodnutia OSN. Dozor nad jeho realizáciou môže vykonávať tretí štát, alebo medzinárodná organizácia. Napr. územný plebiscit - obyvateľstvo rozhoduje o územnej celistvosti, alebo o začlenení do iného štátu.
3. opcia
- forma priamej demokracie, ktorá predstavuje rozhodnutie fyzickej osoby vlastným vyhlásením o svojej príslušnosti k štátu v súlade s oprávnením, ktoré zveril zákon fyzickým osobám. Právo opcie je v niektorých štátoch upravené ako trvalý a riadny spôsob nadobudnutia a straty štátneho občianstva. S opciou sa však stretávame aj pri hromadnej úprave štátnej príslušnosti na území štátu, v ktorom došlo k zmene štátnej zvrchovanosti. Deje sa tak s pravidla na základe medzinárodných zmlúv dotýkajúcich sa zmien hraníc medzi štátmi, presídlenia obyvateľstva... Takáto opcia je výnimočná a časovo obmedzená. Jej príkladom je napríklad v ČSR po roku 1945 opcia na území Podkarpatskej Rusi, teraz Zakarpatskej Ukrajiny.
Nepriama demokracia
- je sprostredkovanou účasťou na správe štátu. Občania si zvolia poslancov, ktorí v ich mene prijímajú zákony. Občania sú zdrojom moci, ale nositeľmi sú zvolení poslanci. Demokratická spoločnosť sa môže rozvíjať len vtedy, ak občania využijú svoje právo voliť svojich zástupcov. Preto jedným zo základných prvkov demokracie sú demokratické voľby.
Rozlišujeme niekoľko typov volieb:
parlamentné voľby - sú voľby do zákonodarného zboru
komunálne voľby - rozhoduje sa v nich o zastúpení v miestnych a obecných zastupiteľstvách, o starostoch obcí a primátoroch miest
priame voľby šéfa exekutívy - napr. prezident USA
priame voľby prezidenta (nie je šéfom exekutívy) - napr. SR
Účasť vo voľbách zabezpečuje ústava. Voľba do zákonodarných orgánov sa koná na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva s tajným hlasovaním.
Všeobecnosť volebného práva
- znamená právo všetkých občanov, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov, voliť do zastupiteľských orgánov, alebo zúčastniť sa na referende. Volebné právo:
aktívne - právo voliť (od 18 r.)
pasívne - právo byť volený (od 21 r.)
Právo voliť má každý občan SR s trvalým pobytom na území SR. Okrem veku neexistujú žiadne obmedzenia - cenzy (existovali v minulosti): napr. majetkový (voliť môže len ten, kto má určitý majetok), daňový (voliť môže len ten, kto za toto právo zaplatí daň), podľa pohlavia (určité pohlavie nemá právo voliť), rasový (určitá rasa nemá právo voliť), vzdelanostný (voliť môže len ten, kto dosiahne určitý vzdelanostný stupeň).
Rovnosť volebného práva - každý občan má len jeden hlas, a ten má rovnakú váhu ako hlasy ostatných občanov.
Priamosť volebného práva - volič sa volieb zúčastňuje osobne, bez sprostredkovateľa.
Tajnosť hlasovania - znamená, že vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor, kde volič má možnosť bez kontroly upraviť hlasovacie lístky.
Formu vlády môžeme rozdeliť aj podľa hlavy štátu, a to na:
A, monarchie
B, republiky
C, diktatúry
V historickom vývoji sa objavili najmä tieto monarchie:
A, absolutistická - panovník si ponecháva všetku moc
B, stavovská - je to vláda stavov a duchovenstva
C, parlamentná - vláda kráľa obmedzená parlamentom
D, konštitučná – konštitučná – obmedzená, ako model štátu je uplatňovaná skoro v tretine európskych štátov; monarcha je síce oficiálnou hlavou štátu, ale jeho vplyv je obmedzený volenou časťou štátnej štruktúry; Monarchia – dedičná – dedičný majetok monarchu
Republikánska forma vlády sa vyskytuje najmä vo forme:
Parlamentná republika
Parlamentná forma vlády historicky vychádza z teórie suverenity ľudu, ktorý sa postupne transformoval do svojej konečnej formy- parlamentu. Postupne sa vyvíja parlamentarizmus ako forma vlády, v ktorej má rozhodujúce postavenie parlament. Obsahom parlamentnej vládnej formy sú vzájomné vzťahy medzi parlamentom a vládou. Tvorba vlády závisí od výsledkov volieb do parlamentu a úzko súvisí s politickou zodpovednosťou vlády parlamentu.
Prezidentská republika
Prezidentská forma vlády sa uplatňuje hlavne s USA. Teoretickým východiskom tejto formy vlády je rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto sú od seba nezávislé.
Tvorba vlády závisí od volieb prezidenta, pretože prezident je nielen formálnym reprezentantom štátu, ale je aj šéfom exekutívy. Vláda je vlastne len prezidentovým kabinetom. Pre jeho činnosť je rozhodujúce stanovisko tej politickej strany, ktorej členom je prezident.
Prezident je volený vo všeobecných voľbách. Základným vzťahom prezidentskej vládnej formy je nezodpovednosť parlamentu (kongresu), ktorý dokonca nemôže vysloviť prezidentovi ani jeho vláde nedôveru a prezident zas nemôže rozpustiť parlament.
V prezidentskej forme vlády neexistuje funkcia predsedu vlády (premiéra), pretože všetkými jeho právomocami disponuje priamo prezident.
Táto forma vlády vychádza z princípu konkurencie jednotlivých štátnych mocí a všeobecne sa považuje za stabilnejšiu ako parlamentná forma vlády.
Autoritatívne, totalitné nedemokratické systémy sa vyskytujú vo forme diktatúry:
A, jednotlivca
B, menšiny
C, väčšiny
Štátne zriadenie:
Štátne zriadenie je dané vzťahmi medzi ústrednými a miestnymi orgánmi štátu. Rozumieme pod ním štruktúru štátu, organizáciu územia a občianstva a princípy vzájomných vzťahov medzi štátom ako celkom a štát skladajúcimi sa časťami. Ak ide o také členenie štátu, pri ktorom jednotlivé časti a im zodpovedajúce orgány nenesú znaky štátnej suverenity, hovoríme o unitárnom štáte. Jednotný štát- jeho časti netvoria štátne útvary, delí sa na administratívno-teritoriálne útvary, má jednu ústavu, jednotné štátne občianstvo, jednu sústavu najvyšších štátnych, miestnych a samosprávnych orgánov.
Ak ide o také členenie štátu, pri ktorom jednotlivé časti nesú znaky štátnej suverenity, hovoríme o zložených štátoch, napr. federácia, konfederácie, únia.
Federácia
- predstavuje zložený štát, ktorý sa skladá z dvoch alebo viacerých štátnych útvarov spojených do väčšieho celku. Štáty, spájajúce sa do federácia, musia časť svojich práv postúpiť v prospech federácie. Môže sa tak stať na základe medzinárodnej zmluvy, ktorá rieši základné podmienky spojenia. Iným spôsobom vzniku federácie je rozdelenie pôvodne unitárneho štátu na dva alebo viacero členských štátov federácie, napr. Česko-Slovensko v roku 1968. Pri rozdeľovaní štátu sa vymedzia kompetencie medzi členskými štátmi v ústave, poprípade ústavnom zákone.
Pre federáciu je charakteristická koexistencia zvrchovanosti federácie so zvrchovanosťou členských štátov federácie, existencia federálnej komory (tvorí sa rovnakým počtom zástupcov z každého členského štátu bez ohľadu na počet obyvateľov a veľkosti územia členského štátu) a koexistencia viacerých štátnych občianstiev. Vo federácii je právny poriadok založený na existencii dvoch druhov ústav: ústavy zloženého štátu a členských štátov, pričom ústavy členských štátov musia byť v súlade s ústavou federácie.
Konfederácia
-je forma spojenia štátov, ktoré sa spojili za určitým účelom (spoločná obrana, zabezpečenie mieru…). Zúčastnené štáty si pritom zachovávajú suverenitu a nemajú spoločnú ústavu. Napriek existencii spoločných orgánov ich rozhodnutia sú účinné len vtedy, ak ich schvália všetky členské štáty konfederácie. V konfederácii neexistujú spoločné zákonodarné a výkonné orgány.
Reálna únia
charakterizuje ju spoločná hlava štátu a spoločná správa vecí, ktoré členské štáty označili za spoločné. Ide o relatívne voľnejšie spojenie ako federácia, funguje však len v obmedzenej miere a väčšinou je úzko viazaná na konkrétnu osobu monarchu.
Personálna únia
- je iba istým druhom viac či menej funkčného spojenia úplne samostatných štátov.
Štátny režim a právny štátŠtátny režim je poslednou z troch zložiek formy štátu. Štátnym režimom rozumieme metódy vládnutia, metódy výkonu štátnej moci, to znamená spôsob, ako sa štátna moc vykonáva. Śtátny režim sa rovná metódam vládnutia.
Štátnu moc je možné vykonávať buď demokraticky alebo nedemokraticky – násilím. Obsahom štátneho režimu je právna regulácia:
-právneho postavenia človeka a občana a garancií jeho základných práv a slobôd
-organizovaných záujmov spoločnosti, najmä zabezpečenie združovacieho a zhromažďovacieho práva.
-iných právnych i neprávnych metód uskutočňovania štátnej moci držiteľmi moci
Nedemokratický štátny režimČasto sa spája s monarchickou formou vlády či s oligarchiou alebo plutokraciou, čo tiež nemusí byť celkom pravda. Na označenie nedemokratických štátnych režimov sa najčastejšie používajú pojmy:
totalitný štátny režim – na vrchole štátu stojí vodca, ktorý násilím a nezákonnosťou, diktátom zhora zjednocuje ľudí do spoločnosti a utvára z nich jednoliatu masu
despotický štátny režim – predstavuje vládu dedičného alebo armádou voleného panovníka stojaceho nad spoločnosťou i zákonmi štátu
oligarchický štátny režim – charakterizuje skupinovú vládu, ktorá sa v spoločnosti presadzuje násilím.
Plutokratický štátny režim – v čele stojí najbohatšia vrstva spoločnosti, ktorá ju aj neobmedzene riadi
Fašistický štátny režim – je teroristická hrôzovláda kapitálu spojená s elitou alebo národom
Nedemokratický štátny režim môžeme označiť ako štátny režim, ktorý:
-nerešpektuje slobodu trhovej ekonomiky, upiera občanom právo vlastniť výrobné prostriedky
-negarantuje ľudské práva
-štátna moc nevzniká z vôle ľudu
-zakazuje vytváranie politických strán a vydáva zákaz spolkového a kooperatívneho života.
Demokratický štátny režim-je režimom právneho štátu
-funguje na týchto princípoch:
štátna moc garantuje fungovanie slobodnej trhovej ekonomiky
garantuje ľudské práva a slobody
konajú sa tu slobodné a demokratické voľby, ktoré sú všeobecné, rovné, priame s tajným hlasovaním
existuje tu nezávislá súdna kontrola ústavnosti a zákonnosti
platí tu princíp zákonnosti
slobodné náboženské, politické i záujmové spolčovanie sa
jednotlivé druhy štátnej moci realizujú oddelene orgány štátu
štátna moc garantuje slobodu vyznania, presvedčenia a pluralitu ideológií
Princípy právneho štátu a záruky ochrany práva
Princípmi právneho štátu sú:
A – princíp vlády práva – kde právny štát je verejnou autoritou, ktorá sa spravuje právom, v ktorej vládne právo a kde štátne orgány uskutočňujú svoje právomoci na základe a v medziach práva.
B – obmedzenej vlády a obmedzenej väčšiny – garantuje najmä deľba moci, tým, že moc štátu delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, čím zabezpečuje garanciu proti negatívnym dôsledkom suverenity ľudu a koncentrácii moci v parlamente.
C – ústavnosti a zákonnosti
D – ľudských práv - sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušitľné, prináležia každému človeku bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť alebo iný status
E – deľby moci suverenity štátu
F – nezávislosti súdnictva – je ústavnou zásadou demokratických štátov, ktorá ustanovuje, že sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí, takže pri rozhodovaní sa spravujú výlučne ústavou a zákonmi
G – a niektoré ďalšie princípy
Pod pojmom právna záruka ochrany práva rozumieme štátnym donútením zabezpečené právne formy ochrany verejného i súkromného práva, práva slobôd občanov, ako aj verejného poriadku pred bezprávím a nezákonným konaním.
