referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Forma vlády
Dátum pridania: 18.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: takko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 786
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.1
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 13m 30s
Pomalé čítanie: 20m 15s
 

Pod pojmom forma vlády rozumieme vzťahy obyvateľov k štátnej moci ako aj povahu, organizáciu a zloženie najvyšších orgánov štátu a ich vzájomné vzťahy. Pojem forma vlády zahŕňa:

A, sústavu najvyšších orgánov štátu a vzťahy medzi nimi
B, vzťahy medzi obyvateľstvom na jednej strane a štátom reprezentovanou sústavou štátnych orgánov na druhej strane a naopak.

Podľa sústavy najvyšších orgánov štátu a vzťahov medzi nimi a s aplikovateľnosťou len na demokratické štáty sa rozoznávajú najmä tieto tri formy vlády:

A, parlamentná monarchia
B, parlamentná republika
C, prezidentská republika

Podľa vzťahov medzi obyvateľstvom na jednej strane a štátom na druhej strane a naopak sa rozoznávajú dve formy vlády:

A, demokratická forma vlády
B, nedemokratická forma vlády

Demokracia

-je to pojem, ktorý sa používa nejednoznačne. V gréčtine znamená ľudovláda, teda takú formu štátu, ktorá zabezpečuje a vyjadruje zvrchovanosť ľudu. Ako forma štátu sa vyvinula v gréckych mestských štátoch. Základom bola priama účasť plnoprávnych občanov na štátnych záležitostiach prostredníctvom zákonodarných, výkonných a kontrolných inštitúcií.

Demokracia ako forma štátu sa v súčasnosti zakladá na princípe rovnosti občanov, ktorí sú zdrojom štátnej moci, princípe podriadenia sa menšiny väčšine, princípe ochrany menšiny a princípe časovej obmedzenosti poverenia mocou tak, aby po uplynutí určitej doby občania znovu rozhodovali o tom, komu zveria moc na ďalšie obdobie. Demokracia sa okrem toho chápe aj ako štátna forma, založená na systéme slobody a poriadku tak, aby sa zaručovali práva jednotlivcom aj celej skupine. V rámci demokracie v konečnom dôsledku ide o účasť na štátnej moci. Pritom musia existovať aspoň dve protistrany, lebo v opačnom prípade dochádza k rozpadu demokracie ako formy štátu. Pluralistická spoločnosť vytvára vhodnejšie podmienky pre uskutočňovanie demokracie. V spoločenskej praxi rozlišujeme dva spôsoby uskutočňovania demokracie, ktorými sú priama a nepriama demokracia.

Priama demokracia

- je možnosť občanov rozhodovať bezprostredne o verejných veciach. V súčasnosti prakticky neuskutočniťelná - využíva sa ako doplnok nepriamej demokracie. Formy priamej demokracie:

1. referendum

- je priame hlasovanie o návrhu zákona alebo prijatom zákone
- druhy referenda:

obligatórne - štát si ním dáva odobriť určité zásadné rozhodnutie, ktoré má charakter ustanovený ústavou (napr. vstup do štátneho zväzku s iným štátom). Štátny orgán ho musí vyhlásiť.

fakultatívne - môže byť zvolané na základe úvahy štátneho orgánu, alebo keď sa istý počet voličov rozhodne požiadať o vyhlásenie referenda (350 000). Jeho predmetom môže byť akákoľvek otázka verejného záujmu. Štátny orgán ho automaticky vyhlásiť nemusí.

ratifikačné - potvrdzuje zákon prijatý parlamentom

vládne - podnet na referendum vychádza od hlavy štátu či vlády

ľudové - podnet na hlasovanie vychádza od občanov. Koná sa vtedy, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov

Referendom sa zaoberá ústava v článkoch 93-100. Predmetom referenda nesmú byť základné práva a slobody, dane, štátny rozpočet a odvody. Referendum v SR vyhlasuje prezident republiky. Je platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Výsledok referenda môže podľa našej ústavy zmeniť, alebo zrušiť NRSR svojim ústavným zákonom po uplynutí 3 rokov od nadobudnutia jeho účinnosti.

2. plebiscit

- je to rozhodovanie ľudu, hlasovanie o akejkoľvek otázke. Plebiscit sa môže uskutočniť na základe vnútroštátneho zákona, medzinárodnej zmluvy, alebo rozhodnutia OSN. Dozor nad jeho realizáciou môže vykonávať tretí štát, alebo medzinárodná organizácia. Napr. územný plebiscit - obyvateľstvo rozhoduje o územnej celistvosti, alebo o začlenení do iného štátu.

3. opcia

- forma priamej demokracie, ktorá predstavuje rozhodnutie fyzickej osoby vlastným vyhlásením o svojej príslušnosti k štátu v súlade s oprávnením, ktoré zveril zákon fyzickým osobám. Právo opcie je v niektorých štátoch upravené ako trvalý a riadny spôsob nadobudnutia a straty štátneho občianstva. S opciou sa však stretávame aj pri hromadnej úprave štátnej príslušnosti na území štátu, v ktorom došlo k zmene štátnej zvrchovanosti. Deje sa tak s pravidla na základe medzinárodných zmlúv dotýkajúcich sa zmien hraníc medzi štátmi, presídlenia obyvateľstva... Takáto opcia je výnimočná a časovo obmedzená. Jej príkladom je napríklad v ČSR po roku 1945 opcia na území Podkarpatskej Rusi, teraz Zakarpatskej Ukrajiny.

 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Forma vlády SOŠ 2.9691 636 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.