Dejiny
Politické strany vznikali pôvodne ako záujmové skupiny v rámci mocenskej elity, ktoré začali vytvárať lokálne skupiny (politické kluby) a postupne sa organizovali do politických strán.
Na Slovensku sa napríklad už pre 15. či 16. storočie hovorí o stranách v uhorskom sneme (Zápoľskovská strana a pod.), ktoré spĺňali mnohé z hore uvedených bodov. Za prvé moderné politické strany sa však považujú až vhigovia a toryovia v anglickom parlamente (od 17. stor.), ďalej girondisti a jakobíni vo francúzskom parlamente v čase francúzskej revolúcie (koniec 18. stor.) a napokon celý rad politických strán, ktoré vznikali v Európe v 19. stor. - na Slovensku Slovenská národná strana a Ľudová strana.
V 19. storočí vzniklo tradičné rozdelenie na ľavicu, stred a pravicu (pôvodne podľa zasadacieho poriadku vo francúzskom parlamente).
Politická strana
Politická strana je organizovaná veľká skupina ľudí (v dnešnej dobe už spravidla politická organizácie), ktorej cieľom je získanie (štátnej) moci a/alebo presadzovanie určitej ideológie alebo riešenia nejakého problému. Aj hnutia v zmysle, v akom sa tento používa u nás po Nežnej revolúcii, je fakticky politická strana.
Vlastnosti politických strán:
•stabilná organizácia zahŕňajúca celú krajinu (resp. celý región)
•stabilné stotožnenie sa členov s organizáciou (ideologické alebo pragmatické)
V dnešných demokratických systémoch dostáva politická strana mandát na naplňovanie svojich cieľov prostredníctvom volieb. Cieľom môže byť aj zničenie demokracie a nastolenie diktatúry - spravidla triednej alebo národnostnej. V záujme tolerovania a uznania strany štátom vydáva stanovy a registruje sa.
V nedemokratických (totalitných, diktatúrach) systémoch je spoločenstvom na ovládanie ostatných a voľby slúžia na predstieranie slobody a demokracie.
Strany sú väčšinou financované zo štátneho rozpočtu.
Čo je politika?
Pojem politika vznikol z gréckeho pomenovania obce respektíve mestského štátu – polis. Vyjadruje historický vývoj v riešení problémov, ktoré človeka vyvíjajúceho sa v spoločensko – politických procesoch formovali (napríklad v antickom grécku bola politika chápaná ako umenie spravovať štát, pričom spôsobov ako ju realizovať v rámci historického vývoja vzniklo viacej a ich základné princípy sú užívané až do súčastnosti.
Moc
Moc je schopnosť dosiahnuť akýkoľvek požadovaný výsledok, a to za všetkých okolností, napr. aj navzdory opozícii. Moc je neoddiskutovateľnou skutočnosťou, možno jej porozumieť ako takej, zriedkakedy existuje bez toho, že by bola vykonávaná. Moc je v podstate vôľový vzťah medzi ľuďmi, pri ktorom použitie zvláštneho systému a metód jej nositeľov zabezpečuje prejavenie a nadvládu autoritatívnej vôle s cieľom riadiť a zachovať spoločenské normy na základe princípu spoločenskej zodpovednosti.
Príklady moci: moc charizmatickej osobnosti, ekonomická moc, politická moc, osobná moc atď..
Moc je vlastne:
1, schopnosť presadzovať vlastnú autoritu, silu, vôľu voči jednotlivcovi alebo skupine.
2, schopnosť, mohutnosť a potencia akýkoľvek žiadaný výsledok za akýchkoľvek okolností – aj proti opozícii.
3, schopnosť človeka presadzovať vlastnú autoritu – podľa klasickej definície (M. Webera) je moc pravdepodobnosť, že jeden činiteľ bude schopný presadiť svoju vlastnú vôľu napriek odporu druhých. Moc súvisí predovšetkým so – štátom a – spoločnosťou. Podľa Charlesa de Montesquiera je štátna moc vtedy dobrá, keď je formou primeraná, pretože len vtedy zaručuje slobodu. Slobode slúži taktiež obmedzenie jednej moci druhou to znamená – deľba moci na:
1, zákonodarnú – má právo kontrolovať exekutívu
2, výkonnú – má právo veta voči legislatíve
3, súdnu – musí byť prísne oddelená od exekutívy
Štát a spoločnosť
Pojem spoločnosť sa používa v rôznych významoch. Iný význam má pojem spoločnosti v spojení „ľudská spoločnosť“, iný v spojení „slovenská spoločnosť“ atď. V kontexte problematiky teórie štátu pod pojmom spoločnosť možno rozumieť skupinu ľudí s vlatným mocenským systémom, relatívne nezávislým od mocenských systémov iných skupín. V histórii tak mohol predstavovať uzavretú spoločnosť kmeň, ktorý mal svoj vlastný systém riadenia, nezávislý od riadiacich systémov iných kmeňov. V období po neolitickej revolúcii, tj. po usadení sa človeka, bola spoločnosťou určitá skupina ľudí obývajúca určité územie, ktorá mala svoj vlastný systém riadenia, nezávslý od iných skupín.
Štát je riadiacim mocenským systémom spoločnosti, v ktorej moc je osobitnou spoločenskou funkciou, to znamená, že určitá skupina spoločnosti sa zaoberá len mocou. Spoločnosť teda predstavuje určitú skupinu ľudí a štát je formou jej vnútorného mocenského riadenia.
Štát je politická forma organizácie spoločnosti. Špecifické znaky, ktorými sa štát líši od ostatných neštátnych politických organizácií sú:
-organizácia podľa územia
-štátna moc – verejná moc disponujúca možnosťou donútenia
-suverenita – neobmedzená moc nad subjektami pôsobiacimi v jeho hraniciach
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie