Ústavy štátov, ktoré zakotvujú formu štátu, klasifikuje teória práva. Písané a nepísané ústavy sú organickou súčasťou systému písaného a nepísaného práva. Systém nepísaného práva získal svoje pomenovanie preto, lebo prameňom platného práva sú výlučne právne obyčaje a akty (precedensy) justície a exekutívy, ako aj ústavné zvyklosti. Tie tvoria súčasť právnej a politickej kultúry krajiny. Nepísané ústavy aj ústavné zvyklosti sú výsledkom dohôd, zmlúv medzi rôznymi silami spoločnosti a štátu. Písaná ústava vzniká celkom odlišným spôsobom. Je výsledkom cieľavedomej zákonodarnej (ústavnodarnej) činnosti. V tom je dôležitý rozdiel medzi písanou a nepísanou ústavou. Písanú ústavu tvorí:
A)jeden ucelený právny dokument
B)jeden ucelený právny dokument spolu s jedným a viacerými zákonmi
C)viaceré zákony, z ktorých ani jeden nie je možné považovať za ústavu tak z hľadiska formálneho, ako aj materiálneho, to znamená z hľadiska štandardných požiadaviek na obsah ústavy a na ústavu ako ucelený právny dokument.
Osobitným druhom ústavných zákonov alebo zákonov, ktoré s ústavou tvoria ústavný systém, sú dodatky. Ústavné dodatky sú ústavnými zákonmi, alebo zákonmi, ktoré ústavu ako ucelený dokument dopĺňajú.
