4. Komparatívna politológia

- politologický odbor získavajúci potrebné informácie o reálne existujúcich politických systémoch a zákonitostiach
- podklad pre normatívnu politickú teóriu, snaha o čo najlepšie politické usporiadanie
- komparácia sa stáva subdisciplínou experimentov
- znižuje riziko prílišného sa zahľadenia sa na jednu vzorku
- umožňuje generalizáciu, formulovanie hypotéz, koncepcie
- prepája špecifické so všeobecným
- charakteristika - čerpá z právnej vedy, sociológie, ekonómie, sociológie
- je rozdiel medzi komparáciou a holým porovnávaním
- pravidlá pre komparáciu - definícia objektu komparácie
- určenie cieľa komparácie
- stanovenie kritérií pre vlastnú analýzu
- vymedzenie vzťahu komparácie k časovej osi
- synchrónna komparácia – hlavný indikátor nerovnosti vývoja teritórií
- najlepšia metóda je kombinácia synchrónnej a diachrónnej
- využitie komparácie v politológii – poznatky z rôznych typov politických systémov

5. Politická filozofia

- snaha o nepriznanie postavenie filozofie
- rozchádzajú sa názory na jej význam
- je pokusom o pravé poznanie politických záležitostí a správneho politického zriadenie podľa štandardov dobre a spravodlivosti
- objasňuje význam pojmov a ideí týkajúcich sa politickej oblasti a kriticky posudzuje predstavy o politike zastávané skutočnými ľuďmi v skutočných spoločnostiach
- delíme ju na - klasickú - Antika a kresťanský stredovek
- snaha o racionálne poznanie spoločenského poriadku, človeka, Boha, sveta
- Platón (položil základy neskoršej politickej filozofie, snaha racionálne zdôvodniť alebo vyvrátiť politické presvedčenie zastávané spoluobčanmi, Platónova jaskyňa, „zoon politicon“ – snaha združovať sa, jedine život v politickom spoločenstve človeku umožňuje plné rozvinúť jeho prirodzenosť), Aristoteles, sv. Augustín, sv. Akvinský
- modernú - Machiavelli, Hobbes,
- základ sa nachádza v antropologickom pesimizme
- úloha politického spoločenstva bola videná v tom že robila ľudí navzájom neškodných pri zachovaní všetkých zlých vlastností
- Kantov kategorický imperatív
- utilitarizmu – posudzuje hodnotu ľudského konania, na základe blaha, ktoré z neho jednotlivec má (J. S. Mill)
- súčasnú - utilitarizmus, liberalizmus, komuntarizmus, liberalizmus, feminizmus, marxizmus
- odkrytie politického poriadku a právneho usporiadanie spoločnosti
- kontinentálnu (orientácia na obsahové problémy)
- analytická (snaha rozdeliť a odhaliť logickú stavbu vety)
- nepotrebnosť filozofie bola najviac citeľné počas pozitivizmu a novopozitivizmu
- význam politickej filozofie je v teórii poznania, zisťovanie zákonitostí pre politický život
- normativita politickej filozofie
- emotivizmus znemožňuje akékoľvek racionálne uvažovanie o etických a politických problémoch
- politická filozofia má snahu o vyjasnenie a racionálne zdôvodnenie normatívneho rámca politického života
- politická teória pre niektorých autorov je totožná s politickou filozofiou
- úlohou je vysvetlenie politických fenoménov a zdôvodnenie platnosti noriem
- dejiny politického myslenia pre niektorých autorov sú totožná s politickou filozofiou
- zahrňuje dejiny politickej filozofie
- vývoj politickej filozofie = vývoj filozofie

6. Politické ideológie

- slovo ideológia pochádza z VFR
- ideológia – všeobecná veda o ideách – systematická analýza myšlienok a pocitov
- Napoleon útočil proti ideológii lebo sa obával, že spôsobí všeobecné zmätenie
- ideológia – súbor myšlienok oddelených od praktického života, ide o systém ideí a názorov
- Marxisti – ideológia je potrebná v období feudalizmu a kapitalizmu ale nie v období komunizmu
- ideológia sa opiera o vedu ale aj o ľudskosť aby sa stala obľúbenou
- cieľom je presvedčiť a ovládnuť masy
- ideológia sa stáva životaschopnou v spojení s hnutím či politickou stranou
- prijíma funkciu v modernej spoločnosti ktorou predtým malo náboženstvo
- charakteristika politických ideológií
- súdržný súboj ideí o politike
- súbor týchto ideí bol vytvorený intelektuálnou elitou
- myšlienky boli rozšírené do masovej spoločnosti
- môžu sa meniť
- môžu byť prekrúcané
- sú impulzom pre ľudské chovanie, inštrument manipulácie zo strany vodcu
- liberalizmus
- v USA – ohľad na chudobných a menšiny
- v GB – vstúpenci hospodárskych slobôd
- čelil kritike marxizmu (spájanie s kapitalizmom) aj konzervatívcov (odklon od tradícií)
- pre liberálov je vláda nutným zlom, rôraz kladie na slobodu jednotlivca
- zakladateľ – J. S. Mill sa snažil aby sa na vláde zúčastňoval čo najväčší podiel osôb
- základné výsady jednotlivca – sloboda myslenia, vyjadrovania, publikovania, združovania
- J. J. Rousseau – zastupiteľské orgány odmietal, za optimálne považoval pravidelné zhromaždenia ľudí
- liberál sleduje či autorita štátu nezotročuje tvorivé schopnosti jednotlivca
- najväčšou slobodou je podľa Locka život a zdravie
- oddelenie náboženstva a politiky,
- proti absolútnej despocii nie je možné použiť absolútnu slobodu
- 19. storočie - GB - individualistický liberalizmus - slobodný obchod, trhy a podnikanie
- organický liberalizmus – sloboda organiz. jednotliv. a združ. pracovníkov
- Hume, Smith, Kant
- Fr - Rousseau, Voltaire
- delenie - ekonomický liberalizmus 20. storočie (individuálna sloboda> spoločenská rovnosť)
- sociálny liberalizmus 1850 – 1930 (individuálna sloboda)