Pojem právny štát

Štátny režim je poslednou z troch zložiek formy štátu. Štátnym režimom rozumieme metódy vládnutia, metódy výkonu štátnej moci, to znamená spôsob, ako sa štátna moc vykonáva. Štátny režim sa v zásade rovná metódam vládnutia.

Štátnu moc je možné vykonávať rozmanitými právnymi i mimoprávnymi metódami- buď demokraticky, alebo sa štátna moc vykonáva nedemokratickými metódami, režimom tvrdej ruky, autoritatívne, zneužitím práva a moci. Zneužívanie práva spravidla kulminuje násilím a štátnym terorom, zneužívaním najmä ozbrojených zborov a informačných služieb proti vlastnému obyvateľstvu, špicľovaním a provokáciami. Cieľom je zbaviť sa a zdiskreditovať kritikov nedemokratického režimu zneužitím práva.

Medzi výkonom štátnej moci demokratickými a nedemokratickými metódami je priestor, ktorý vypĺňa kombinovaný štátny režim. Kombinovaný štátny režim je buď viac demokratický ako nedemokratický alebo viac nedemokratický ako demokratický.

Obsahom štátneho režimu je najmä právna regulácia:

A)Právneho postavenia človeka a občana a garancií jeho základných práv a slobôd.
B)Organizovaných záujmov spoločnosti, najmä spôsob zabezpečenia združovacieho a zhromažďovacieho práva
C)Iných právnych i neprávnych metód uskutočňovania štátnej moci držiteľmi moci (reprezentantmi) moci pri tvorbe práva a aplikácii práva.

Štátny režim je dynamická kategória. Takisto ako forma vlády a štátne zriadenie je tiež právnou inštitúciou. Určuje spôsob výkonu moci pomocou práva. Nedemokratický režim je režimom totalitného štátu. Väčšia pozornosť sa však venuje demokratickému štátnemu režimu, ktorý je vlastne režimom vlády práva, a ktorý sa uskutočňuje v právnom štáte. Demokratický štátny režim je v tomto zmysle identický s metódami vládnutia, ktoré reprezentujú princípy právneho štátu, na prvom mieste je metóda postupu len na základe práva a v medziach práva.

Policajný štát a právny štát

Demokratický štát je spoločenstvom slobodných a rovnoprávnych subjektov, v ktorom štátna moc ochraňuje slobodu a práva občanov. Požiadavka dodržiavať platné právo sa v demokratických podmienkach verejného života uplatňuje nielen vo vzťahu k občanom, ale sa uplatňuje generálne a bez výnimky. Platným právom je viazaná aj štátna moc, ktorá môže postupovať len na základe práva a v medziach práva.

Dve koncepcie právneho štátu

Idea právneho štátu a jeho teória sú okrem liberalizmu aj výsledkom:

A)právneho pozitivizmu, najmä nemeckého právneho pozitivizmu minulého storočia
B)anglickej i americkej konštitucionalistiky, ktorej začiatky môžeme hľadať už v Magna Charta Libertatum (1215), v dôsledku ktorej bol panovník nútený rešpektovať dôležité práva a privilégiá feudálnej nobility.

Podstatou teórie právneho štátu, je zásada postupu štátu striktne na základe práva a zasahovania štátu do života jednotlivca výlučne v súlade s ústavou a zákonmi. Ide o dôležitý princíp limitovanej štátnej moci, ktorý stanovuje, že štátne orgány môžu postupovať len na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. V kontinentálnej Európe a v Anglicku sa sformovali celkom dve koncepcie právneho štátu, nemecká teória a anglo-americká koncepcia právneho štátu.

V súčasnosti sa termín policajný štát rozšíril aj na iné formy vlády. Ide o autoritatívny, totalitný štát, o nedemokratickú formu vlády, v ktorej sa štátna moc opiera o represívne metódy vládnutia, spojené s perzekúciou, potlačovaním základných práva slobôd.

Právo a bezprávie

Bezprávie je stav, ktorý vzniká a pretrváva s ďalekosiahlymi demoralizačnými účinkami na spoločnosť a jednotlivcov.

Medzi formy bezprávia patrí okrem anarchie a anómie zákonné a nezákonné bezprávie. Nezákonné bezprávie sa vyskytuje pri formálnom deklarovaní ľudských práv, ktoré však vykonávateľ štátnej moci systematicky a celkovo porušuje.

Idea právneho štátu

V právnom štáte vládne právo. Štát, štátne orgány môžu postupovať len na základe práva a len spôsobom ustanoveným právom.

Právny štát sa vracia ku gréckej naturalistickej myšlienke nomos despotes, k predstave vlády práva, zákonom. Gréci chápali zákon ako súčasť prírody. Zákon trónil nad všetkými a nad každým.