Globalizácia je proces zbližovania kultúr a ekonomík rôznych národov a štátov. Globalizácia je predovšetkým hospodársky proces, ktorý sa výrazne urýchlil v polovici 70. rokov zavedením nových informačných technológií, ktoré uľahčili obchodovanie na svetových burzách a otvorili nové možnosti hlavne na finančných trhoch. Ďalšími vhodnými podmienkami pre rozvoj globalizačného procesu boli predovšetkým liberalizácia medzinárodného obchodu, vytváranie jednotných medzinárodných trhov, prechod od sociálnych štátov k liberálnym a vytváranie vhodných podmienok pre investície nadnárodných spoločností. Globalizácia prepojila jednotlivé trhy rôznych krajín najmä prostredníctvom obchodu s tovarom, službami, kapitálom a informáciami. Úroveň výroby a obchodu sa mení z národnej na globálnu. Symbolom globalizácie sa stala sieť reštaurácií McDonalds.

Vplyvom globalizácie sa postupne zvyšuje rozdiel medzi reálnou ekonomikou (t.j. výroba, obchod s tovarom a služby) a symbolickou ekonomikou finančných obchodov (vytvorila sa tzv. kasínová ekonomika, medzinárodné obchodovanie s menami, akciami, cennými papiermi, ktorá dosahuje väčší objem ako reálna výmena tovaru medzi štátmi, pri obchodovaní s menami vzniká tzv. špekulatívny kapitál- výška zisku závisí od pohybu kurzov týchto mien). Napríklad v roku 1998 bol obrat svetového exportu na rovnakej úrovni ako obrat na svetových devízových burzách za 5. dní. V dôsledku ekonomickej globalizácie a náhlych výkyvov na svetových finančných trhoch došlo v 90. rokoch k finančnému kolapsu v Brazílii, Mexiku a Argentíne.

Dôsledky globalizácie

Globalizácia má mnoho spoločenských dôsledkov:

1.reálna moc už nie je sústredená len v rukách vlád jednotlivých štátov, ale jej časť sa presúva do rúk nadnárodných spoločností, dochádza k presunu moci z verejného sektora do súkromného. Postupujúcu globalizáciu sprevádzajú protesty jej odporcov. Tí protestujú najmä počas vrcholných stretnutí organizácii, ktoré považujú za motor globalizácie (Svetová banka, G8, OECD).

2.hospodárska prosperita je stále viac ovplyvňovaná obchodmi na svetových finančných trhoch, už niekoľko významných ekonomík zažilo od 70. rokov náhle, nepredvídateľné prepady spôsobené odlivom kapitálu,

3.poklesol význam národného štátu, štáty sú nútené vytvárať čo najlepšie podmienky na prilákanie medzinárodného kapitálu do svojej ekonomiky, čo vedie k vytváraniu investičných stimulov (vytvárania vhodnejších podmienok pre podnikanie nadnárodných spoločností).

4.mení sa medzinárodná deľba práce, pretože firmy presúvajú výrobu náročnú na počet pracovníkov do krajín s lacnejšou pracovnou silou, vo významných krajinách zostáva riadenie spoločností, technologicky náročná výroba a výskum.

5.významným dopadom je aj tzv. časovo-priestorová kompresia, t. j. zvyšujúci sa pohyb a komunikácia v priestore, mení sa úloha času a priestoru, svet sa akoby zmenšuje, tento jav vedie k zvyšovaniu nerovnosti – k vytváraniu znevýhodnenej skupiny ľudí, ktorá nemá možnosť využívať moderné technológie, a v dôsledku toho sa znižuje jej schopnosť mobility a orientácie v dnešnom svete a kvalita jej života.

6.vplyvom ekonomických faktorov sa prehlbuje nerovnosť sociálneho a ekonomického rozvoja, jednotlivé štáty nemajú rovnakú možnosť zapojiť sa do procesu globalizácie. Napríklad v roku 2002 sa v Johannesburgu konal summit o trvalo udržateľnom rozvoji.

Vplyv globalizácie na Slovenskú republiku

Prejavy globalizácie v slovenskej ekonomike v 2. polovici 90. rokov:

- príliv zahraničného kapitálu
- stabilizácia meny
- odbúranie niektorých sociálnych istôt
- väčšia možnosť exportu pre slovenské podniky

Kritika globalizácie

Kritici ekonomickej globalizácie navrhujú riešiť jej negatívne dopady tiež na globálne úrovni, teda na pôde OSN, ktorá pravidelne usporadúva summity o životnom prostredí a svetovej chudobe. Vyzývajú preto k celosvetovým iniciatívam za presadenie ekologického a sociálneho zákonodarstva vo všetkých krajinách, ktoré by zabránilo doterajšiemu neobmedzenému využívaniu prírodných a ľudských zdrojov a hospodárskym rozdielom vo svete.

Na negatívne dôsledky ekonomickej globalizácie upozorňujú aj renomovaní ekonómovia. Globalizácia totiž nerieši naliehavé problémy ľudstva, akými sú chudoba alebo životné prostredie, ale naopak tento nezdravý stav sveta pomáha udržovať a prehlbovať.

Významné globálne problémy

Globálne problémy sa týkajú celého medzinárodného spoločenstva a nemožno ich účinne riešiť na národnej úrovni. Najúčinnejším prostriedkom pri ich riešení sú preto medzinárodné organizácie a stály proces prijímania medzinárodných dohôd záväzných pre všetkých členov medzinárodného spoločenstva. Medzinárodné organizácie však nie sú v súčasnosti schopné riešiť tieto problémy ako celok. Sústreďujú sa na jednotlivé problémy, ale zatiaľ sa nedarí riešiť príčiny globálnych problémov. V tomto smere sú medzinárodné organizácie často kritizované. Bývalý generálny tajomník Kofi Annan povedal o globalizácií: Ľudstvu sa rovnako ako v minulosti môže dobre dariť vtedy, keď budeme žiť v súlade so životným prostredím. Zatiaľ sa nám to nedarí.

K najzávažnejším globálnym problémom patrí:

Vysoká spotreba surovín a energie,  bohatstvo a chudoba- od konca 2. svetovej vojny sa svetová spotreba surovín a energie niekoľkonásobne zvýšila. Zvýšila sa životná úroveň miliónov ľudí, avšak veľká časť svetovej populácie zostáva v stave chudoby. Prevažná časť svetovej populácie žije v stave materiálnej núdze a nemá prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Rozvojové krajiny trvalo zaostávajú za vyspelými krajinami a ich štátny dlh sa neustále zvyšuje. Viac ako polovicu zo 191 členských štátov OSN (v roku 2004) ohrozuje bieda.

Pre vysokú spotrebu energie a surovín vo vyspelých krajinách, v ktorých žije asi jedna sedmina obyvateľov planéty, a ktorých spotreba tvorí viac ako 80% celosvetovej produkcie energie a surovín, sa hovorí o probléme trvalej udržateľnosti života na našej planéte. Hospodárske záujmy a priemyselný rozvoj vedú k stále sa zvyšujúcej produkcii, rastie tiež špirála negatívnych ekologických dopadov.

Populačné a sociálne problémy- svetová populácia by mala v roku 2050 dosiahnuť 9,5 miliardy ľudí. S rastúcim počtom obyvateľov rastie aj tlak na prírodné zdroje a na miesta, ktoré sú vhodné pre život. Vo väčších vyspelých krajín sa zvyšuje priemerná dĺžka života obyvateľov. V rozvojových krajinách naopak milióny ľudí trpia podvýživou a nemajú prístup k pitnej vode a kvalitnej zdravotnej starostlivosti (až 50% ľudí), čo prispieva k šíreniu chorôb (najmä AIDS, horúčkové ochorenia a pod.) významným problémom je i negramotnosť, vzdelanie sa však darí rozširovať a negramotnosť klesá. V Číne sa začala v 80. rokoch 20. storočia obmedzovať pôrodnosť umelo, každá rodina smela mať len jedno dieťa. To síce viedlo k spomaleniu rastu populácie, ale tiež k častému zabíjaniu narodených dievčat, a tým k vychýleniu demografickej rovnováhy. Dieťa narodené v niektorých z vyspelých krajín prispeje k celkovej spotrebe a znečisteniu tak, ako 30 až 50 detí narodených v rozvojových krajín.

Zhoršovanie kvality životného prostredia- vyspelé krajiny, ktoré sú svojim spôsobom života najväčšou záťažou pre životné prostredie, stabilizovali a postupne aj zlepšujú životné prostredie. V chudobných krajinách naopak dochádza k rapídnemu zhoršovaniu, pretože vlády nemajú dostatok finančných zdrojov na ekologické aktivity.

Jedným z najväčších problémov je nedostatok pitnej vody, ktorej stále ubúda. Rovnako ubúda aj poľnohospodárska pôda, ktorú ničia nevhodné poľnohospodárske praktiky, jej ďalším získavaním dochádza k odlesňovaniu, najmä v tropických oblastiach. V dôsledku negatívnych zmien životného prostredia a vysokej spotrebe surovín a energie dochádza k vyhynutiu niektorých živočíšnych a rastlinných druhov. Vo svete rastie množstvo odpadov, domácich aj priemyslových, za posledných dvadsať rokov sa ich produkcia strojnásobila. Veľké nebezpečenstvo pre stabilitu svetovej klímy predstavujú emisie skleníkových plynov (najmä CO2). Zmeny klímy môžu mať za následok negatívne meteorologické jav. Stále sa stenčuje ozónová vrstva. Napriek tomu, že používanie niektorých látok ničiacich ozón už bolo zakázané, stále v ovzduší pretrvávajú.

Zlepšenie ochrany životného prostredia možno dosiahnuť len spoločným úsilím všetkých štátov, ekologické škody totiž presahujú hranice jednotlivých krajín. Ekologické problémy možno riešiť dvoma spôsobmi: znížením produkcie alebo zavedením ekologických prevádzok, obe riešenia sú pre hospodársky rast nevyhovujúce, prvé riešenie takmer nepripadá do úvahy a druhé do veľkej miery predražuje výrobu.

Ľudské práva, medziľudské vzťahy - vo svete hrozí množstvo lokálnych konfliktov, ktoré by v krajnom prípade mohli prerásť až do tzv. globálnej vojny. Do týchto problémov často zasahuje OSN, v niektorých prípadoch však zasiahnuť nedokázala, čo vyvoláva kritiku a snahy o reformu. Veľké nebezpečenstvo je spojené tiež s rozširovaním zbraní, zvyšuje sa počet krajín s jadrovými zbraňami (napr. India, Pakistan). Stále sa nepodarilo zastaviť šírenie terorizmu, islamského fundamentalizmu a rasizmu.