-je to pojem, ktorý sa používa nejednoznačne. V gréčtine znamená ľudovláda, teda takú formu štátu, ktorá zabezpečuje a vyjadruje zvrchovanosť ľudu. Ako forma štátu sa vyvinula v gréckych mestských štátoch. Základom bola priama účasť plnoprávnych občanov na štátnych záležitostiach prostredníctvom zákonodarných, výkonných a kontrolných inštitúcií.

Demokracia ako forma štátu sa v súčasnosti zakladá na princípe rovnosti občanov, ktorí sú zdrojom štátnej moci, princípe podriadenia sa menšiny väčšine, princípe ochrany menšiny a princípe časovej obmedzenosti poverenia mocou tak, aby po uplynutí určitej doby občania znovu rozhodovali o tom, komu zveria moc na ďalšie obdobie. Demokracia sa okrem toho chápe aj ako štátna forma, založená na systéme slobody a poriadku tak, aby sa zaručovali práva jednotlivcom aj celej skupine. V rámci demokracie v konečnom dôsledku ide o účasť na štátnej moci. Pritom musia existovať aspoň dve protistrany, lebo v opačnom prípade dochádza k rozpadu demokracie ako formy štátu. Pluralistická spoločnosť vytvára vhodnejšie podmienky pre uskutočňovanie demokracie. V spoločenskej praxi rozlišujeme dva spôsoby uskutočňovania demokracie, ktorými sú priama a nepriama demokracia.

Priama demokracia

-  je možnosť občanov rozhodovať bezprostredne o verejných veciach. V súčasnosti prakticky neuskutočniťelná – využíva sa ako doplnok nepriamej demokracie. Formy priamej demokracie:

1. referendum

– je priame hlasovanie o návrhu zákona alebo prijatom zákone
– druhy referenda:

obligatórne – štát si ním dáva odobriť určité zásadné rozhodnutie, ktoré má charakter ustanovený ústavou (napr. vstup do štátneho zväzku s iným štátom). Štátny orgán ho musí vyhlásiť.

fakultatívne – môže byť zvolané na základe úvahy štátneho orgánu, alebo keď sa istý počet voličov rozhodne požiadať o vyhlásenie referenda (350 000). Jeho predmetom môže byť akákoľvek otázka verejného záujmu. Štátny orgán ho automaticky vyhlásiť nemusí.

ratifikačné – potvrdzuje zákon prijatý parlamentom
vládne – podnet na referendum vychádza od hlavy štátu či vlády
ľudové – podnet na hlasovanie vychádza od občanov. Koná sa vtedy, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov

Referendom sa zaoberá ústava v článkoch 93-100. Predmetom referenda nesmú byť základné práva a slobody, dane, štátny rozpočet a odvody. Referendum v SR vyhlasuje prezident republiky. Je platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Výsledok referenda môže podľa našej ústavy zmeniť, alebo zrušiť NRSR svojim ústavným zákonom po uplynutí 3 rokov od nadobudnutia jeho účinnosti.

2. plebiscit

– je to rozhodovanie ľudu, hlasovanie o akejkoľvek otázke. Plebiscit sa môže uskutočniť na základe vnútroštátneho zákona, medzinárodnej zmluvy, alebo rozhodnutia OSN. Dozor nad jeho realizáciou môže vykonávať tretí štát, alebo medzinárodná organizácia. Napr. územný plebiscit – obyvateľstvo rozhoduje o územnej celistvosti, alebo o začlenení do iného štátu.

3. opcia

– forma priamej demokracie, ktorá predstavuje rozhodnutie fyzickej osoby vlastným vyhlásením o svojej príslušnosti k štátu v súlade s oprávnením, ktoré zveril zákon fyzickým osobám. Právo opcie je v niektorých štátoch upravené ako trvalý a riadny spôsob nadobudnutia a straty štátneho občianstva. S opciou sa však stretávame aj pri hromadnej úprave štátnej príslušnosti na území štátu, v ktorom došlo k zmene štátnej zvrchovanosti. Deje sa tak s pravidla na základe medzinárodných zmlúv dotýkajúcich sa zmien hraníc medzi štátmi, presídlenia obyvateľstva... Takáto opcia je výnimočná a časovo obmedzená. Jej príkladom je napríklad v ČSR po roku 1945 opcia na území Podkarpatskej Rusi, teraz Zakarpatskej Ukrajiny.

Nepriama demokracia

- je sprostredkovanou účasťou na správe štátu. Občania si zvolia poslancov, ktorí v ich mene prijímajú zákony. Občania sú zdrojom moci, ale nositeľmi sú zvolení poslanci. Demokratická spoločnosť sa môže rozvíjať len vtedy, ak občania využijú svoje právo voliť svojich zástupcov. Preto jedným zo základných prvkov demokracie sú demokratické voľby.

Rozlišujeme niekoľko typov volieb:

parlamentné voľby – sú voľby do zákonodarného zboru
komunálne voľby – rozhoduje sa v nich o zastúpení v miestnych a obecných zastupiteľstvách, o starostoch obcí a primátoroch miest
priame voľby šéfa exekutívy – napr. prezident USA
priame voľby prezidenta (nie je šéfom exekutívy) – napr. SR
Účasť vo voľbách zabezpečuje ústava. Voľba do zákonodarných orgánov sa koná na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva s tajným hlasovaním.

Všeobecnosť volebného práva

- znamená právo všetkých občanov, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov, voliť do zastupiteľských orgánov, alebo zúčastniť sa na referende. Volebné právo:

aktívne – právo voliť (od 18 r.)
pasívne – právo byť volený (od 21 r.)

Právo voliť má každý občan SR s trvalým pobytom na území SR. Okrem veku neexistujú žiadne obmedzenia – cenzy (existovali v minulosti): napr. majetkový (voliť môže len ten, kto má určitý majetok), daňový (voliť môže len ten, kto za toto právo zaplatí daň), podľa pohlavia (určité pohlavie nemá právo voliť), rasový (určitá rasa nemá právo voliť), vzdelanostný (voliť môže len ten, kto dosiahne určitý vzdelanostný stupeň).

Rovnosť volebného práva – každý občan má len jeden hlas, a ten má rovnakú váhu ako hlasy ostatných občanov.
Priamosť volebného práva – volič sa volieb zúčastňuje osobne, bez sprostredkovateľa.
Tajnosť hlasovania – znamená, že vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor, kde volič má možnosť bez kontroly upraviť hlasovacie lístky.