-je to pojem, ktorý sa používa nejednoznačne. V gréčtine znamená ľudovláda, teda takú formu štátu, ktorá zabezpečuje a vyjadruje zvrchovanosť ľudu. Ako forma štátu sa vyvinula v gréckych mestských štátoch. Základom bola priama účasť plnoprávnych občanov na štátnych záležitostiach prostredníctvom zákonodarných, výkonných a kontrolných inštitúcií.
Demokracia ako forma štátu sa v súčasnosti zakladá na princípe rovnosti občanov, ktorí sú zdrojom štátnej moci, princípe podriadenia sa menšiny väčšine, princípe ochrany menšiny a princípe časovej obmedzenosti poverenia mocou tak, aby po uplynutí určitej doby občania znovu rozhodovali o tom, komu zveria moc na ďalšie obdobie. Demokracia sa okrem toho chápe aj ako štátna forma, založená na systéme slobody a poriadku tak, aby sa zaručovali práva jednotlivcom aj celej skupine. V rámci demokracie v konečnom dôsledku ide o účasť na štátnej moci. Pritom musia existovať aspoň dve protistrany, lebo v opačnom prípade dochádza k rozpadu demokracie ako formy štátu. Pluralistická spoločnosť vytvára vhodnejšie podmienky pre uskutočňovanie demokracie. V spoločenskej praxi rozlišujeme dva spôsoby uskutočňovania demokracie, ktorými sú priama a nepriama demokracia.
Priama demokracia
- je možnosť občanov rozhodovať bezprostredne o verejných veciach. V súčasnosti prakticky neuskutočniťelná – využíva sa ako doplnok nepriamej demokracie. Formy priamej demokracie:
1. referendum
– je priame hlasovanie o návrhu zákona alebo prijatom zákone
– druhy referenda:
obligatórne – štát si ním dáva odobriť určité zásadné rozhodnutie, ktoré má charakter ustanovený ústavou (napr. vstup do štátneho zväzku s iným štátom). Štátny orgán ho musí vyhlásiť.
fakultatívne – môže byť zvolané na základe úvahy štátneho orgánu, alebo keď sa istý počet voličov rozhodne požiadať o vyhlásenie referenda (350 000). Jeho predmetom môže byť akákoľvek otázka verejného záujmu. Štátny orgán ho automaticky vyhlásiť nemusí.
ratifikačné – potvrdzuje zákon prijatý parlamentom
vládne – podnet na referendum vychádza od hlavy štátu či vlády
ľudové – podnet na hlasovanie vychádza od občanov. Koná sa vtedy, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov
Referendom sa zaoberá ústava v článkoch 93-100. Predmetom referenda nesmú byť základné práva a slobody, dane, štátny rozpočet a odvody. Referendum v SR vyhlasuje prezident republiky. Je platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Výsledok referenda môže podľa našej ústavy zmeniť, alebo zrušiť NRSR svojim ústavným zákonom po uplynutí 3 rokov od nadobudnutia jeho účinnosti.
2. plebiscit
– je to rozhodovanie ľudu, hlasovanie o akejkoľvek otázke. Plebiscit sa môže uskutočniť na základe vnútroštátneho zákona, medzinárodnej zmluvy, alebo rozhodnutia OSN. Dozor nad jeho realizáciou môže vykonávať tretí štát, alebo medzinárodná organizácia. Napr. územný plebiscit – obyvateľstvo rozhoduje o územnej celistvosti, alebo o začlenení do iného štátu.
3. opcia
– forma priamej demokracie, ktorá predstavuje rozhodnutie fyzickej osoby vlastným vyhlásením o svojej príslušnosti k štátu v súlade s oprávnením, ktoré zveril zákon fyzickým osobám. Právo opcie je v niektorých štátoch upravené ako trvalý a riadny spôsob nadobudnutia a straty štátneho občianstva. S opciou sa však stretávame aj pri hromadnej úprave štátnej príslušnosti na území štátu, v ktorom došlo k zmene štátnej zvrchovanosti. Deje sa tak s pravidla na základe medzinárodných zmlúv dotýkajúcich sa zmien hraníc medzi štátmi, presídlenia obyvateľstva... Takáto opcia je výnimočná a časovo obmedzená. Jej príkladom je napríklad v ČSR po roku 1945 opcia na území Podkarpatskej Rusi, teraz Zakarpatskej Ukrajiny.
Nepriama demokracia
- je sprostredkovanou účasťou na správe štátu. Občania si zvolia poslancov, ktorí v ich mene prijímajú zákony. Občania sú zdrojom moci, ale nositeľmi sú zvolení poslanci. Demokratická spoločnosť sa môže rozvíjať len vtedy, ak občania využijú svoje právo voliť svojich zástupcov. Preto jedným zo základných prvkov demokracie sú demokratické voľby.
Rozlišujeme niekoľko typov volieb:
parlamentné voľby – sú voľby do zákonodarného zboru
komunálne voľby – rozhoduje sa v nich o zastúpení v miestnych a obecných zastupiteľstvách, o starostoch obcí a primátoroch miest
priame voľby šéfa exekutívy – napr. prezident USA
priame voľby prezidenta (nie je šéfom exekutívy) – napr. SR
Účasť vo voľbách zabezpečuje ústava. Voľba do zákonodarných orgánov sa koná na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva s tajným hlasovaním.
Všeobecnosť volebného práva
- znamená právo všetkých občanov, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov, voliť do zastupiteľských orgánov, alebo zúčastniť sa na referende. Volebné právo:
aktívne – právo voliť (od 18 r.)
pasívne – právo byť volený (od 21 r.)
Právo voliť má každý občan SR s trvalým pobytom na území SR. Okrem veku neexistujú žiadne obmedzenia – cenzy (existovali v minulosti): napr. majetkový (voliť môže len ten, kto má určitý majetok), daňový (voliť môže len ten, kto za toto právo zaplatí daň), podľa pohlavia (určité pohlavie nemá právo voliť), rasový (určitá rasa nemá právo voliť), vzdelanostný (voliť môže len ten, kto dosiahne určitý vzdelanostný stupeň).
Rovnosť volebného práva – každý občan má len jeden hlas, a ten má rovnakú váhu ako hlasy ostatných občanov.
Priamosť volebného práva – volič sa volieb zúčastňuje osobne, bez sprostredkovateľa.
Tajnosť hlasovania – znamená, že vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor, kde volič má možnosť bez kontroly upraviť hlasovacie lístky.
Demokracia je vláda ľudu
Pojem forma vlády okrem sústavy najvyšších orgánov štátu a vzťahov medzi nimi zahrňuje aj vzťahy medzi obyvateľstvom na jednej strane a štátom, reprezentovaným sústavou štátnych orgánov na druhej strane a naopak. Podľa týchto vzájomných vzťahov rozoznávame demokratickú formu vlády a nedemokratickú formu vlády.
Demokracia, na rozdiel od iných foriem vlády, nie je vládou menšiny spoločnosti, napríklad aristokracie, oligarchie ani vládou monarchu, neobmedzeného ústavou a parlamentom, ale je vládou ľudu. Abrahám Lincoln, ktorý bol americkým prezidentom, je autorom známej definície demokracie, ktorá je podľa neho: Vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud.
Je teda zrejmé, že právo môže upraviť účasť obyvateľstva na správe verejných vecí:
A, neobmedzene, všeobecne, bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
B, obmedzene, ak z účasti na správe verejných vecí vylučuje určité kategórie obyvateľstva z hľadiska pôvodu, pohlavia, jazyka, majetku, politického presvedčenia. Vylučovanie časti obyvateľstva z účasti na správe sa uskutočňuje aj prostredníctvom tzv. cenzov, ktoré pôvodne označovali iba majetkový cenzus založený na odhade majetku cenzorom a aj prihlásením majetku na odhad. Evidencia majetku občanov však plnila v starovekom Ríme nielen politické ciele. K známym limitom patril tiež cenzus pobytu, gramotnosti a pod.
Z hľadiska miery účasti obyvateľstva na správe vecí verejných, či už priamo alebo voľbou zástupcov, predstavujú ľud:
A, všetci voliči bez obmedzenia
B, časť voličov, ktorých platné právo s rovnakým obmedzujúcim efektom definuje:
a, pozitívne tým spôsobom, že volebné právo sa priznáva napríklad iba mužom, len nositeľom určitého politického názoru, len príslušníkom pracujúceho ľudu, výlučne príslušníkom určitej rasy, kmeňa alebo národa,
b, negatívne tým spôsobom, že volebné právo sa priznáva všetkým okrem časti obyvateľov, ktorých držitelia moci označia napríklad za nepriateľov pracujúceho ľudu, nepriateľov demokracie, alebo ktorým odoprú volebné pravo kvôli tomu, že sú kresťania, židia, mohamedáni alebo hinduisti.
Vo väčšine demokratických štátov súčasnosti vykonáva ľud svoju moc iba zriedkavo, s výnimkou uplatnenia priamej demokracie, najmä vo Švajčiarsku. Na základe transportu moci zo zdroja moci na reprezentantov moci vykonávajú moc ľudu štátne orgány, na celoštátnej úrovni všetky tri druhy moci a osobitne parlament. V moderných podmienkach sa vláda ľudu uskutočňuje nepriamo.
Demokracia ako právna inštancia a jej znaky
Demokracia a jej jednotlivé princípy sú zvyčajne vyjadrené v ústave a zákonoch demokratických štátov. Z tohto hľadiska je demokracia právna inštitúcia. Ústava a zákony štátu ustanovujú základné právne znaky demokracie a dokonca v niektorých prípadoch deklarujú štát za demokratický, prípadne za právny štát. Ústava ako aj zákony štátu, napríklad zákon o voľbách, o petičnom práve, o referende alebo iné zákony zakotvujú znaky či princípy demokracie ako právnej inštitúcie. Medzi tým čo stanovuje ústava a zákony a tým, a tým čo sa deje v skutočnom živote, môže byť a z hľadiska znakov či princípov demokracie aj býva veľký rozdiel. Pre demokratické pomery je však dôležité, aby základné princípy demokracie občania v ústave a zákonoch právne vôbec vyjadrili zakotvili. Umožňuje, aby sa občania, vďaka právnemu zakotveniu, dovolávali ich právnej záväznosti, aby brali štátnych funkcionárov, úradníkov a iných pracovníkov štátnych inštitúcii na ústavnopolitickú a právnu zodpovednosť.
Princípy a znaky demokracie
Platné právo spravidla zakotvuje nasledujúce znaky demokracie, ktoré sa nazývajú aj právnymi princípmi demokracie. Ide o tieto znaky alebo právne princípy demokracie:
A, demokracia je vláda ľudu, vláda občanov na základe rozhodovania väčšiny, obmedzenej právami menšiny a jednotlivca
B, občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo prostredníctvom svojich reprezentantov
C, platné právo umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických síl pred voľbami, v čase konania volieb, bezprostredne po voľbách a medzi voľbami, v rámci volebného obdobia stanoveného zákonom
D, právo zakotvuje ochranu vlastníctva a rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, trhovú ekonomiku a hospodársku súťaž.
E, platné právo umožňuje a ochraňuje konanie volieb v pravidelných lehotách na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva, ktoré sa vykonáva tajným hlasovaním
F, právo zabezpečuje vonkajšiu a vnútornú kontrolu vykonávania verejnej moci reprezentantmi moci
