TELESNÉ DOSPIEVANIE

Dievča sa postupne mení na ženu a chlapec v muža. Obdobie vlastnej puberty je pomerne krátke. U dievčat od 12. do 15. roku a u chlapcov od 13. do 17. roku života. Adolescencia začína od 15. roku života u dievčat a u chlapcov okolo 18. roku života. Toto obdobie bezprostredne nadväzuje na predchádzajúce obdobie, nedelí ich nijaká významná hranica. Práve naopak, môžeme povedať, že nebadane nadväzuje na pubertu a telesné dospievanie uzatvára.

Čas začiatku pohlavnej zrelosti znamená prechod dieťaťa do obdobia dospievania. Prevratné, často neočakávané zmeny, ktoré toto obdobie prináša, sa týkajú celej osobnosti dospievajúceho. Spôsobia, že dospievajúci koná, vyzerá a aj cíti inak. Jeho vzťahy k iným ľuďom sa menia, a pravdaže, mení sa aj jeho vzťah k sebe samému. Zmeny sa len netýkajú telesného rastu, ale aj spoločenských vzťahov dospievajúcich.

Chlapci a dievčatá sami cítia, že už nie sú deťmi, no ešte vôbec nie sú dospelými. Menia postoj aj k sebe samým. Nastáva u nich introverzia, obrat do seba, odvracajú sa od vonkajšieho sveta a sústreďujú sa na seba. To sa potom odráža aj na ich myslení.
Pre začiatok obdobia dospievania je príznačné, že sa stretneme s povahovými črtami detí, aké sme ešte výrazne nepozorovali, a ktoré nás stavajú pred rozličné ťažkosti a problémy. Mám tým na mysli tvrdohlavosť, zatrpknutosť, odvrávanie a egoizmus. Tvrdohlavosť a zatrpknutosť je mimoriadne vážny výchovný problém. Ale neraz tú vážnosť problému zapríčiňujú sami rodičia. Často sú preťažení prácou, na deti im neostáva čas. Dospievajúce deti by aj v určitých situáciach chceli nadviazať priateľský kontakt, ale rodičia ich pri tomto pokuse zahriaknú: "Neotravuj!" "Daj pokoj!", a podobne.

Príliš mnoho mladých ľudí má dnes pocit, že na nich nikomu naozaj nezáleží. Výsledkom toho sú pocity zbytočnosti, bezmocnosti, beznádeje a menejcennosti. Dospievajúce dieťa stále potrebuje pocit istoty, že ho niekto miluje a príjíma. Pokiaľ túto neoceniteľnú istotu lásky a prijatia rodičov necíti, nevydá zo seba to najlepšie. Veľmi málo dospievajúcich mladých ľudí prežíva a pociťuje takú lásku a prijatie, aké potrebujú.

PSYCHICKÉ DOSPIEVANIE

Obdobie dospievania, ako je nám už známe, značne zrýchľuje vývinové tempo. Po psychickej stránke sa jeho dospelosť v niektorých smeroch len začína, kým v iných sa výrazne prehlbuje. Vlastné zmeny v psychike dospievajúcich sa zjavujú v jednotlivých poznávacích, citových a vôľových psychických procesoch a v úplnej prestavbe osobnosti. Zmyslové orgány, najmä zrak a sluch dosahujú vo vývoji vrchol. Aj ďašie zmysly, osobitne čuch, dosahuje v období dospievania mimoriadne veľkú citlivosť. Zmyslová diferenciácia nadobúda značnú jemnosť. Vnímanie dospievajúcich sa stáva nielen dôkladnejším a presnejším, ale aj systematickejším a cieľavedomejším. Dospievajúci sa snažia vnímať vo veciach hlavné a podstatné prvky, nezameriavajú sa natoľko na bezvýznamné detaily. Rozvoju vnímania zvlášť v období dospievania veľmi napomáha názornosť vyučovania.

Vnímanie v období dospievania sa totiž stáva nielen dôkladnejším, presnejším, systematickejším a cieľavedomejším, ale pretvára sa na pozorovanie, ktoré sa uplatňuje v nasledujúcich vývinových štádiach. Aj v ďalších poznávacích procesoch, na základe ktorých sa v období dospievania kryštalizuje nadanie, prebiehajú významné vývinové zmeny. Nadanie sa u dospievajúcich prejavujú nielen v umeleckých smeroch (v hudbe, vo výtvarnom umení), ale aj v záujmoch o prírodovedu, matematiku, históriu, cudzie jazyky alebo o technické zručnosti. Deťom pred dospievaním je ľahostajné, čomu sa učia. Kryštalizácia záujmov a špeciálne nadanie spôsobujú, že sa zodborňuje aj myslenie dospievajúcich.

Vývin pamäti ako psychického prosesu, ktorý spočíva v zapamätaní, uchovaní a neskoršom znovupoznaní alebo vybavovaní toho, čo bolo v predošlej skúsenosti, v praxi, v období dospievania napreduje veľmi intenzívne. Pamäť sa v tomto období neuzatvára. Definitívnu formu nadobúda pamäť až po dvadsiatich rokoch. Vývin sa týka nielen kvantitatívneho zväčšovania rozsahu a rýchlosti zapamätania a vybavovania, ale aj mnohých kvalitatívnych zmien pamäti. Vo vývine detí prevláda mechanická pamäť, ale u dospievajúcich sa začína rozvíjať pamäť na základe hľadania logických vzťahov.

Na rozvoj myslenia a reči dospievajúcich vplýva najmä škola. Ale dospievajúci sa už neuspokoja len s hotovými myšlienkami, ktoré sú mu predkladané. Na všetko hľadajú odpoveď, všetko si chcú a potrebujú zdôvodniť. Prevažná väčšina dospievajúcich je zvedavá a vedychtivá. Prejavujú snahu všetko poznať, všade byť, čo najviac vidieť. Premýšľanie ich potom privádza aj k najhlbším otázkam života a smrti, zmyslu života, k otázke posmrtného života. Reč sa v tomto období rozrastá, postupne sa už neodlišuje od reči dospelých. Treba si uvedomiť, že aj žargón dospievajúcich svedčí o vynaliezavosti jednotlivcov i celého kolektívu. Ich výstrednosti, ktoré sa prejavujú v nevhodnom používaní slov sa po čase pominú.

Dospievanie má veľký význam aj pre vývin vôle a vôľového konania. Vôľové konanie smeruje spravidla k dosiahnutiu vedome stanovených cieľov. Jedna zo základných zásad výchovy vôle, ktorá vyplýva z poznatkov pedagógov znie: Vôľa sa pestuje prekonávaním ťažkostí a prekážok.

VZŤAHY

Pri dôkladnejšej analýze ktoréhokoľvek človeka zistíme, že je do značnej miery obrazom rodiny, v ktorej vyrastal. Len málo rodičov si uvedomuje, že tak ako oni ovplyvňujú deti, tak aj deti ovplyvňujú rodičov. V niektorých rodinách sa často stretávame s výchovou podľa tradície. Niekedy však môže vieť aj k negatívnym dôsledkom. Stavebným kameňom rodiny je dôvera. Dôvera sa buduje na splnení presne stanovených cieľov a požiadaviek zo strany rodičov. Na druhej strane, dospievajúcich veľmi trápi, keď rodičia neveria ich slovám, keď im otvárajú listy, čítajú denníky... Pokladajú to za hrubý zásah do ich súkromia.

Každý dospievajúci mladý človek potrebuje rodičov, ktorých vzťah je stabilný, plný úcty, lásky a dobrej komunikácie. Väčšina problémov vzniká tým, že si rodičia nevedia o veciach pohovoriť a nedokážu sa dohodnúť, ako budú ďalej postupovať.

V období dospievania je dôležité stať sa členom nejakej skupinky, krúžku. Tu získavajú pocit sabaistoty, podporu pri rozhodovaní a konaní, pocit vlastnej hodnoty, život vedú k vzájomnému prispôsobovaniu, porozumeniu iných, vedie k odstraňovaniu egoizmu a podobne. Názory kamarátov začínajú byť dôležitejšie ako názory iných: rodičia, škola.

Chlapec a dievča v období dospievania hľadajú spoločnosť seberovných. Hľadajú si ideálneho priateľa. V priateľskom vzťahu sa dospievajúci učia chápať názory a city iných, prejaviť svoje city a názory, dohodnúť sa. Skutočné priateľstvo môže oslabiť črty sebectva, márnomyseľnosti, závisti a iných záporných vlastností.