Pozorovanie

Jedna z najstarších a najprirodzenejších výskumných metód. Znamená sledovanie činností alebo vlastností predmetov alebo ľudí, ich registráciu, opis a vyhodnotenie. Pred jeho realizáciou je nevyhnutné vymedziť jednotky pozorovania.

Druhy pozorovania:

a) z hľadiska času – dlhodobé, krátkodobé,
b) z hľadiska účasti pozorovateľa – priame, nepriame
c) z hľadiska štruktúrovanosti – štruktúrované, neštruktúrované,
d) z hľadiska informovanosti respondenta o prebiehajúcom pozorovaní – zjavné, utajené.

Pozorovanie je zamerané na menšie skupiny respondentov, smeruje skôr do hĺbky pozorovaného javu a vyžaduje si vyškoleného pozorovateľa, aby sa predišlo skresľujúcemu vplyvu pozorovateľa.

Experiment

Metóda, ktorá odpovedá nielen na otázku, ako javy spolu súvisia, ale aj na to, čo podmieňuje ich súvislosť. Je potrebné zabezpečiť dve skupiny ľudí zúčastnených na experimente, a to:

a) experimentálnu – v nej zavádzame zmenu a pozorujeme, ako vplýva na výsledný efekt a porovnávame ju s kontrolnou skupinou, kde zmena nenastala.
b) kontrolnú – zmena v tejto skupine nenastáva.

Podmienky experimentu:

a) príčina musí časovo predchádzať predpokladanému následku, napr.: potvrdenie hypotézy pri experimente Philipa Zimbarda, že správanie vo väzení je omnoho viac ovplyvnené situáciou než povahovými rysmi jednotlivých zúčastnených (Fülöpová, 2006),
b) príčina aj následok musia spolu kovariovať,
c) okrem vplyvu nezávislej premennej nesmie existovať žiadne iné vysvetlenie vyvolaných zmien (nežiadúce premenné).

Obsahová analýza

Metóda analýzy dokumentov (analýza akýchkoľvek dokumentov, ktoré neboli vytvorené za účelom výskumu). Slúži na objektívny, systematický a kvantitatívny opis obsahu komunikácie. Zabezpečuje prevod textovej informácie na kvantitatívne ukazovatele. Uplatňuje sa najmä pri analýze tlače, televíznych i rozhlasových relácií a podobne.