Techniky sociologického výskumu

1. Vymedzenie základného pojmu

Sociologický výskum je cieľavedome organizovaný a účelne vymedzený celok bádateľských úkonov. Ich cieľom je preskúmať vybraný výsek sociálnej skutočnosti s použitím empirického materiálu.

Sociologický výskum sa vyznačuje systematickosťou, cieľavedomosťou, plánovitosťou a prepracovanosťou. Je nástrojom a prostriedkom sociologického poznávania.

Výskumný postup pozostáva väčšinou z týchto základných krokov:

1. vymedzenie výskumného problému,
2. štúdium literatúry,
3. formulácia výskumných hypotéz,
4. voľba metodiky výskumu,
5. zber empirických údajov,
6. analýza zozbieraných údajov,
7. formulácia záverov.

Medzi základné výskumné otázky patria:

a) faktické otázky (aký sociálny jav sa vyskytol),
b) komparatívne otázky (kde sa jav vyskytol),
c) vývojové otázky (kedy sa jav vyskytol),
d) teoretické otázky (prečo sa jav vyskytol).

Sociologický výskum sa začína voľbou výskumného problému a formuláciou pojmového rámca, nasleduje výber skúmaného súboru a výber metódy zberu dát. Po zbere dát v teréne nasleduje kontrola a čistenie dát pred zápisom do elektronickej podoby, potom analýza, interpretácia a prezentácia výsledkov a záverov výskumu.

2. Druhy sociologického výskumu

Vo výskumnej práci si v závislosti od problému, ktorý skúmame vyberáme aj primeraný druh výskumu. Preto rozlišujeme viacero druhov sociologických výskumov.

Sú to:

a) podľa určenia výsledkov výskumu: základný, aplikovaný,
b) podľa skúmanej vzorky: vyčerpávajúci, reprezentatívny,
c) podľa vedeckého cieľa výskumu: popisný, komparatívny, vysvetľujúci,
d) podľa komplexnosti výskumu: komplexný, sondáž, pilotáž, prieskum,
e) podľa časového vymedzenia: jednorazový, panelový, longitudinálny.

3. Niektoré techniky sociologického výskumu

Rozhovor 

Exploračná metóda, ktorá je založená na ústne položených otázkach anketárom, ktorý je sprostredkujúcim článkom medzi výskumníkom a respondentom. Rozhovor môže byť osobný, ale aj telefonický. Dôležitý je výber otázok použitých v rozhovore. Otázky môžu byť: zatvorené, otvorené alebo polootvorené.

Podľa stupňa formalizácie rozlišujeme štandardizovaný (všetkým respondentom kladieme rovnako formulované otázky v rovnakom poradí), pološtandardizovaný alebo neštandardizovaný (štruktúra rozhovoru nie je vopred určená, dopredu sú stanovené len okruhy otázok a rozhovor sa prispôsobuje odpovediam respondenta).

Dotazník

Ďalšia z exploračných metód, ktorej základom je písomne položená otázka. Je to výskumný, vývojový a vyhodnocovací nástroj na hromadné a pomerne rýchle zisťovanie informácií o znalostiach, názoroch alebo postojoch respondentov na určitú oblasť prostredníctvom písomného dopytovania sa. Pri dodržaní pravidiel reprezentatívnosti výsledky získané dotazníkom s vysokou pravdepodobnosťou poskytujú obraz o celej populácii.

Výhody dotazníka:

a) ekonomická výhoda – za pomerne krátky čas získame obrovské množstvo odpovedí,
b) Nie je potrebná naša osobná účasť,
c) pri zatvorených otázkach je ľahké vyhodnocovanie,
d) respondenti majú viac času na premýšľanie,
e) predpoklad väčšej úprimnosti respondentov, pretože dotazník je anonymný

Nevýhody dotazníka:

a) ak respondent nepochopí otázku, môže spôsobiť, že výskum nebude validný,
b) malá návratnosť.

Anketa

Narozdiel od dotazníka sa vyznačuje nižším stupňom prepracovanosti a nižším počtom otázok. Je to nástroj prvotného zisťovania dát, preto je reprezentatívnosť údajov často diskutabilná. Existuje viacero druhov ankiet:

a) poštová – rozoslaná poštou anonymne,
b) novinová – uverejnená v tlači,
c) anketa na mieste – rozdaná v určitom priestore.

Interview

Metóda, v ktorej sa jedna osoba (interviewer) opytuje druhej osoby (respondenta) otázkami určenými na získanie odpovedí vhodných na riešenie výskumného problému. Metodicky je interview podobné dotazníku. Nevýhodou interview je ťažšie spracovanie údajov získaných od respondentov.Pozorovanie

Jedna z najstarších a najprirodzenejších výskumných metód. Znamená sledovanie činností alebo vlastností predmetov alebo ľudí, ich registráciu, opis a vyhodnotenie. Pred jeho realizáciou je nevyhnutné vymedziť jednotky pozorovania.

Druhy pozorovania:

a) z hľadiska času – dlhodobé, krátkodobé,
b) z hľadiska účasti pozorovateľa – priame, nepriame
c) z hľadiska štruktúrovanosti – štruktúrované, neštruktúrované,
d) z hľadiska informovanosti respondenta o prebiehajúcom pozorovaní – zjavné, utajené.

Pozorovanie je zamerané na menšie skupiny respondentov, smeruje skôr do hĺbky pozorovaného javu a vyžaduje si vyškoleného pozorovateľa, aby sa predišlo skresľujúcemu vplyvu pozorovateľa.

Experiment

Metóda, ktorá odpovedá nielen na otázku, ako javy spolu súvisia, ale aj na to, čo podmieňuje ich súvislosť. Je potrebné zabezpečiť dve skupiny ľudí zúčastnených na experimente, a to:

a) experimentálnu – v nej zavádzame zmenu a pozorujeme, ako vplýva na výsledný efekt a porovnávame ju s kontrolnou skupinou, kde zmena nenastala.
b) kontrolnú – zmena v tejto skupine nenastáva.

Podmienky experimentu:

a) príčina musí časovo predchádzať predpokladanému následku, napr.: potvrdenie hypotézy pri experimente Philipa Zimbarda, že správanie vo väzení je omnoho viac ovplyvnené situáciou než povahovými rysmi jednotlivých zúčastnených (Fülöpová, 2006),
b) príčina aj následok musia spolu kovariovať,
c) okrem vplyvu nezávislej premennej nesmie existovať žiadne iné vysvetlenie vyvolaných zmien (nežiadúce premenné).

Obsahová analýza

Metóda analýzy dokumentov (analýza akýchkoľvek dokumentov, ktoré neboli vytvorené za účelom výskumu). Slúži na objektívny, systematický a kvantitatívny opis obsahu komunikácie. Zabezpečuje prevod textovej informácie na kvantitatívne ukazovatele. Uplatňuje sa najmä pri analýze tlače, televíznych i rozhlasových relácií a podobne.