Religionistika

Nazývana aj religiológia, je veda o náboženstvách - empirická antrpologická veda, ktorá skúma náboženské štruktúry sveta ako historický a zložitý jav, z aspektu psychického, sociálno - kultúrneho a z aspektu viery človeka v určitú transcendenciu, čiže rozdelenie reality na dve sféry: zemskú a nadzemskú, prirodzenú a neprirodzenú, viditeľnú a neviditeľnú. Ako pomocné vedy religionistike slúžia: etnografia, etnológia, folkloristika, archeológia, dejiny umenia, geografia náboženstva a podobne.

Religionistika na Slovensku

Začiatky religionistiky na Slovensku majú korene v etnografii, konkrétne vo výskume duchovnej kultúry- náboženských predstáv, religiozity, povier, demonológie, agrárneho a rodového kultu a pod. Sama religionistika nenachádzala miesto v systéme humanitných vied. K religionistickej téme sa v 30. a 40. rokoch priblížili diela Alexandra Spesza z oblasti psychológie, parapsychológie náboženstva. Ako prvá z prác významných európskych religionistov vyšla v slovenčine kniha Kresťanská viera a indický duchovný život od Friedricha Heilera v roku 1947. Začiatkom roku 1993 bola ustanovená Slovenská spoločnosť pre štúdium náboženstiev pri SAV. Jej programom je napomáhanie rozvoja religionistiky na Slovensku.

Náboženstvo

Určujúcou zložkou slova je "boh". Podobne vo výrazoch nábožný, zbožný, pobožný t.j. uctievajúci Boha. Teda obsahom slova náboženstvo je všetko, čo súvisi s vierou v Boha a jeho uctievaním. V celku pod termínom náboženstvo rozoznávame dva významy: 1. predmet viery, vyznanie 2. náboženský systém. Úlohou náboženstva je odpovedať na najhlbšie filozoficke otázky - bytia, vzniku sveta, človeka.....Najlepším vyjadrením slova náboženstvo je slovo svetonázor. Náboženstvá delíme na 1. živé(kresťanstvo) a mŕtve (náboženstvo egyptskej cicilizácie) 2. lokálne (taoizmus) a svetové (kresťanstvo) 3. monoteistické (kresťanstvo) a polyteistické (n. egyptskej civilizácie)

Väčsina hlavných náboženstiev sa obracia k jednému Bohu, teda sú monoteistické. Najstarším monosteistickým náboženstvom je Judaizmus. Židia už pred 4000 rokmi verili v jedného Boha- Jahveho. Učenie Judaizmu je v písomnej a ústnej forme osiahnuté v Tóre. Tvorí ju päť kníh Mojžišových. V širšom zmysle slova tvorí písanú Tóru celá hebrejská Biblia (hebr. Tanach), pozostávajúca z 24 kníh rozdelených do troch častí: Tóra (Náuka - Pentateuch), Neví'ím (Proroci) a Ketuvím (Spisy). Iným hebrejským synonymom pre Tanach je tiež Mikra, čiže Čítanie. Základné dogmatické pravdy uznávané všetkými skupinami a prívržencami sú tieto: jestvovanie jediného Boha, záväznosť a prvenstvo tóry a presvedčenie, židovský národ je vyvoleným ľudom Jahveho. Jahve je meno, ktoré sa najčastejšie spomína v hebrejskej Biblii ako Boh Izrealitov (6823- krát) Význam mena je: "Ja som, ktorý som"

Staroveké civilizácie, ako napríklad egyptská alebo grécka, boli polyteistické. Egypťania mali stovky bohov, ale všetci záviseli od Ré, boha slnka a stvoriťeľa života. Za potomkov bohov sa považovali faraóni, ktorí mohli byť oslovovaní iba slovom "farao", čo značí veľký dom. Faraóni sa sobášili iba v rámci vlastnej rodiny, aby uchovali čistú krv. Egypťanie tiež verili, že život je len zastávkou na ceste k posmrtnému životu a duša môže prežiť, len ak telo ostane po smrti nepoškodené. Preto telá zachovávali balzamovaním živicou, olejom, voskom a soľou, ovinuli ich obväzmi, a tak vytvorili múmiu. Múmie sa pochovávali v pyramídach s amuletmi a Knihou mŕtvych, ktorej verše im mali pomôcť prežiť cestu záhrobim - Usirovej podzemnej ríše. Usire zasadal na svojom tróne, bohyňa zákonneho poriadku, pravdy a spravodlivosti Maat priviedla nebožtíka a Horus a Anubis vážili jeho srdce (sídlo svedomia). Na druhej strane váh bolo pštrosie pero ako symbol pravdy a poriadku. Nebožtík musel rozprávať o hriechoch, ktorých sa nedopustil, a tým dokáza,ť že vlastne nič zlé nespáchal (tzv. negatívna spoveď). Namiesto srdca mu bol vložený skarabeus so zariekajúcou formulou, aby srdce nesvedčilo proti nemu. Ak jeho vyhlásenie bolo pravdivé, bol zachránený, ak nie, bol pohltený Amemaitom, obludou s krokodílou hlavou.

Predpokladá sa, že už predhistorický človek bol animistom, veril, že duch alebo boh sa nachádza vo všetkom, čo ho obklopuje, od zvierat až po kamene. Aj dnes existujú kmeňové spoločenstvá, ktoré sa hlásia k animizmu. Animizmus sa odvodzoval od viery, že duša človeka môže existovať nezávisle od tela. Podobný je Totemizmus. Je to nábožensko-sociálny systém delenia kmňa na skupiny (mužská alebo ženská línia), pričom každá skupina verí vo svoje príbuzenstvo s určitou triedou materiálnych predmetov- totemom, najčastejšie zvieraťom alebo rastlinou. Totem sa vačšinou predstavuje ako zákaz (tabu) zabíjať ho, alebo ho príjmať ako potravu, v magických obradoch pôsobenia na totem atd. Slovo totem pochádza so slova zo slova ototeman- vo voľnom preklade ako "on patrí k mojej krvi".