Ideológia a teror

Kdekoľvek sa totalitarizmus dostal k moci, vyvinul nový systém a zničil všetky staré právne, spoločenské a politické tradície krajiny. Teror sa stáva totálnym, keď sa stane nezávislým na akejkoľvek opozícii. Keď mu nikto nestojí v ceste, vládne zvrchovane. Totálny teror ale neriadi v záujme totálnej ľubovôle. Nahradzuje medze styku medzi ľuďmi so železnou pevnosťou. Týmto tesným spojením ničí teror vzájomný priestor medzi ľuďmi. Takto ničí možnosť pohybu a tým pádom aj slobodu, ktorá neexistuje bez pohybu. Teror predstavuje niečo ako prírodný zákon, ktorý rýchlo vynáša rozsudky smrti nad neživotaschopnými jedincami. Ľudia chytení v tomto terore nie sú ničím, nemajú na a výber. Môžu iba dopomôcť k pohybu v prírode.

Teror je presadzovania práva pohybu, a tým je aj právo silnejšieho, vyhľadenie slabých jedincov alebo rás. Teror neexstije pre ľudí alebo proti nim. Má poskytnúť silám prírody možnosť na urýchlenie premien.

Existuje ideológia -ismov, ktorá dokáže svojim prívržencom vysvetliť všetko, čo chcú vedieť. Ideológie sú známe svojim vedeckým charakterom-kombinujú vedecký prístup s vedeckou filozofou. V ideológii sa má idea stať predmetom vedy. Predmetom je história a na ňu aplikovaná idea. – výsledkom je rozvíjanie procesu, ktorý sa neustále mení.

Rasizmus a komunizmus neboli v princípe o nič totalitnejšie ako ideológie ostatné. Stali sa nimi preto, že ich základné zložky – teda boj medzi rasami a triedami sa ukázali politicky dôležitejšie ako časti v iných ideoĺógiách.

Na začiatku teroru často stojí izolácia. Tá je pre teror najúrodnejšou pôdou. Izolovaní ľudia sú apriori bezmocní. Politické kontakty medzi ľuďmi sú v terore pretŕhané a schopnosti zmarené. No nie všetky kontakty sú zničené. Sféra skromného života zostáva nedotknutá. V spoločenskom styku sa izolácia nazýva osamelosť. Osamelosť a izolácia nie je ale to isté. No a osamelosť nie je samota. Samota vyžaduje byť sám. Osamelosť sa najlepšie ukáže v prítomnosti iných osôb. To čo osamelosť činí tak neznesiteľnou je strata samého seba. Človek stráca dôveru v samého seba. Samota záleží na nás, vie byť aj príjemná.