Organizácia spojených národov (OSN) je organizáciou takmer všetkých štátov na tejto planéte, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte. Je to záväzok zničiť vojnu, prehlbovať ľudské práva, rozvíjať sociálny pokrok a priateľské vzťahy medzi národmi a používať túto organizáciu ako stredisko pre sledovanie svojich krokov za účelom dosiahnutia týchto cieľov. Charta OSN bola podpísaná 26. júna 1945 predstaviteľmi 50 vlád, ktorí sa zišli na Konferencii Spojených národov o medzinárodnej organizácii v San Franciscu. Do platnosti vstúpila 24. októbra 1945. Neskôr k nej bolo schválených viacero dodatkov.

Charta OSN pozostáva z nasledovných kapitol:

1. Ciele a zásady (čl. 1-2)
2. Členstvo (čl. 3-6)
3. Orgány (čl. 7-8)
4. Valné zhromaždenie
- Zloženie (čl. 9)
- Funkcie a právomoci (čl. 10-17)
- Hlasovanie (čl. 18-19)
- Riadenie (čl. 20-22)
5. Rada bezpečnosti
- Zloženie (čl. 23)
- Funkcie a právomoci (čl. 24-27)
- Riadenie (čl. 28-32)
6. Pokojné riešenie sporov (čl. 33-38)
7. Akcie pri ohrození mieru , porušení mieru a útočných akciách (čl. 39-51)
8. Oblastné dohody (čl. 52-54)
9. Medzinárodná hospodárska a sociálna súčinnosť (čl. 55-60)
10. Hospodárska a sociálna rada
- Zloženie (čl. 61)
- Funkcie a právomoci (čl. 62-66)
- Hlasovanie (čl. 67)
- Riadenie (čl. 68-72)
11. Deklarácia o nesamosprávnych územiach (čl. 73-74)
12. Medzinárodná poručnícka sústava (čl. 75-85)
13. Poručnícka rada
- Zloženie (čl. 86)
- Funkcie a právomoci (čl. 87-88)
- Hlasovanie (čl. 89)
- Riadenie (čl. 90-91)
14. Medzinárodný súdny dvor (čl. 92-96)
15. Sekretariát (čl. 97-101)
16. Rôzne ustanovenia (čl. 102-105)
17. Prechodné bezpečnostné opatrenia (čl.106-107)
18. Zmeny (čl. 108-109)
19. Ratifikácia a podpis (čl.

110-111)

V úvode Charty vyslovuje ľud spojených národov odhodlanie:
- ochrániť budúce pokolenia od vojny
- vyhlásiť znova dôveru v základné ľudské práva, dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnosti, rovnocennosť práv mužov a žien a národov veľkých aj malých
- vytvoriť pomery, pri ktorých môžu byť zachované spravodlivosť a úcta k záväzkom vyplývajúcim zo zmlúv a iných prameňov medzinárodného práva
- podporovať sociálny pokrok a zlepšovať životnú úroveň pri väčšej slobode

V záujme týchto cieľov:
- byť znášanliví a žiť vo vzájomnom mieri
- zjednotiť svoje sily na udržanie svetového mieru a bezpečnosti
- prijať zásady a zaviesť metódy zaisťujúce, aby ozbrojené sily neboli využívané inak ako v spoločnom záujme a používať medzinárodné orgány na podporu hospodárskeho a sociálneho pokroku všetkých národov

Najdôležitejšie body Charty OSN:

Cieľom OSN je udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy, riešiť medzinárodné problémy hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitárneho charakteru, podporovať ľudské práva a slobody bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva.

Členom OSN sa môže stať ktorýkoľvek mierumilovný štát, ktorý prijme záväzky obsiahnuté v Charte.
O prijatí nového člena rozhoduje Valné zhromaždenie na odporúčanie Rady bezpečnosti.

Hlavnými orgánmi OSN sú: - Valné zhromaždenie
- Rada bezpečnosti
- Hospodárska a sociálna rada
- Poručnícka rada
- Medzinárodný súdny dvor
- Sekretariát

Valné zhromaždenie: - skladá sa zo všetkých členov OSN
- každý člen má vo valnom zhromaždení nanajvýš 5 zástupcov
- jedná o všetkých otázkach v rámci Charty
- môže dávať odporúčania Rade bezpečnosti aj jednotlivým členom
- môže prejednávať zásady, ktorými sa má riadiť odzbrojovanie
- prejednáva a schvaľuje rozpočet OSN
- prejednáva a schvaľuje finančné a rozpočtové dohody
- pravidelne zasadá 1-krát ročne, v prípade potreby sa uskutočnujú zvláštne zasadnutia
- zasadnutie zvoláva generálny tajomník na žiadosť Rady bezpečnosti alebo väčšiny členov
- volí členov do iných orgánov OSN
- má generálneho tajomníka

Rada bezpečnosti: - má 15 členov
- stáli členovia: Čína, Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké
- nestáli členovia sú volení na dva roky Valným zhromaždením
- jej úlohou je udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti
- rozhoduje sa kladnými hlasmi 9 členov
- má predsedu

Hospodárska a sociálna rada: - má 27 členov volených na tri roky Valným zhromaždením
- vypracováva štúdie a správy, zvoláva madzinárodné konferencie, predkladá návrhy zmlúv o otázkach hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, výchovných, zdravotníckych a pod.
- rozhoduje väčšinou hlasov
- zriaďuje komisie v hospodárskom a sociálnom obore
- má predsedu

Poručnícka rada: - poručníctvo sa vzťahuje na územia, ktoré sú pod mandátom, územia, ktoré
sa dobrovoľne podriadia medzinárodnej poručníckej sústave, a i.
- poručníctvo sa nevzťahuje na územia, ktoré sa stanú členmi OSN
- má za úlohu posilňovať mier a bezpečnosť, podporovať politický, hospodársky a sociálny pokrok poručníckych území, zozvoj vzdelania a postupný vývoj k samospráve alebo nezávislosti, tiež zabezpečiť dodržiavanie ľudkých práv a slobôd pre všetkých a rovnocenné zaobchádzanie v sociálnej, hospodárskej a obchodnej oblasti a pri výkone spravodlivosti
- skladá sa z členov spravujúcich poručnícke územie volených Valným zhromaždením na 3 roky
- jej úlohou je tiež prejednávať správy predložené spravujúcou mocou, každoročne vypracovať dotazník o politickom, hospodárskom, sociálnom a výchovnom pokroku obyvateľov poručníckych území
- má predsedu

Medzinárodný súdny dvor: - je hlavným súdnym orgánom OSN
- pôsobí na základe štatusu, ktorý je založený na štatuse Stáleho dvora medzinárodnej spravodlivosti
- každý člen OSN sa musí podrobiť jeho rozhodnutiu v každom spore, v ktorom je stranou
- vydáva posudky k právnym otázkam na požiadanie ostatných orgánov OSN

Sekretariát:- skladá sa z generálneho tajomníka a zamestnancov
- generálneho tajomníka menuje Valné zhromaždenie
- generálny tajomník je hlavným správnym úradníkom OSN, vykonáva všetky úlohy, ktoré mu zverí Valné zhromaždenie, Rada bezpečnosti, Hospodárska a sociálna rada a Poručnícka rada
- generálny tajomník podáva Valnému zhromaždeniu výročnú správu o činnosti OSN
- generálny tajomník ani zamestnanci nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády ani inej moci v rámci OSN
- zamestnancov menuje generálny tajomník, tvoria súčasť sekretariátu

V prípade ohrozenia či porušenia mieru určí Rada bezpečnosti, aké opatrenia treba použiť. Môžu to byť napríklad čiastočné alebo úplné prerušenie hospodárskych stykov, spojov železničných, námorných, leteckých, poštovných, rádiových a iných, ako aj prerušenie stykov diplomatických.
Ak tieto opatrenia podľa Rady bezpečnosti neboli dostatočne účinné, môžu byť podniknuté akcie leteckými, námornými či pozemnými silami, ak je to nutné pre zachovanie alebo obnovenie medzinárodného mieru. Medzi takéto akcie patria napríklad demonštrácie, blokády a iné operácie.
Všetci čelnovia OSN sa zaväzujú, že Rade bezpečnosti na jej výzvu dajú k dispozícii ozbrojené sily, pomoc a služby nutné k zachovaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti, vrátane práva priechodu.
Plány na použitie ozbrojených síl vypracuje Rada bezpečnosti za pomoci Vojenského štábneho výboru, ktorý sa skladá z náčelníkov štábov stálych členov Rady bezpečnosti alebo ich zástupcov. Vojenský štábny výbor zodpovedá za strategické riadenie všetkých ozbrojených síl.

Originál Charty Organizácie spojených národov (aj jeho preklady v čínskom, francúzskom, ruskom, anglickom a španielskom jazyku) sú uložené v archívoch vlády Spojených štátov amerických.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk