Princípy židovskej viery sú základné teologické princípy, ktoré boli stanovené židovskými rabínmi a učencami s cieľom určiť, v čo musí veriť každý, kto chce byť v súlade so židovskou ortodoxiou. V priebehu židovských dejín sa objavilo niekoľko spôsobov ich stanovovania:
Trinásť článkov židovskej viery (dogiem) podľa Maimonida (židovský filozof 18. st)
1. Boh je jediný.
2. Boh je existuje, jeho bytie nie je ohraničené časom.
3. Boh je netelesný.
4. Boh je pôvodcom všetkého.
5. Modliť sa možno jedine k Bohu.
6. Boh sa zjavil.
7. Mojžiš je najväčší z prorokov.
8. Mojžiš získal celú Tóru - tak ako ju máme dnes - na Sinaji od Boha.
9. Tóra je nezmeniteľná.
10. Boh pozná myšlienky a skutky všetkých ľudí.
11. Boh je nanajvýš spravodlivý: odmeňuje tých, ktorí dodržiavajú jeho prikázania a trestá tých, ktorí ich prestupujú.
12. Raz sa nepochybne uskutoční príchod Mesiáša.
13. Mŕtvi budú vzkriesení.
Princípy židovskej viery podľa Jozefa Alba
Stredoveký rabín Jozef Albo vo svojom diele Sefer ha-ikkarim (Kniha princípov) zredukoval 13 Maimonidových princípov na tri základné:
1. Viera v Božiu existenciu.
2. Viera v zjavenie, t.j. božský pôvod Tóry.
3. Viera v Božiu spravodlivosť, od ktorej odvodzuje vieru v zmŕtvychvstanie.
Židovský kalendár: Je lunárny, riadi sa fázami mesiaca. Preto pripadajú židovské sviatky každý rok na iný dátum. Kalendárny rok má 12 mesiacov po 29-30 dní spolu 354 dní. Každý 19-ty rok má 13 mesiacov.
Názvy mesiacov: 1. Nisan; 2. Ijar; 3. Sivan; 4. Tamuz; 5. Av; 6. Elul; 7. Tišri; 8. Chešvan; 9. Kislev; 10. Tevet; 11. Ševat; 12. Adar; (13. Veadar)
Sviatky a obrady:
1. Veľké sviatky: Roš Hašana, Jom Kipur
2. Pútnické sviatky: Pésah, Šavuot, Sukkot, Šemini Aceret, Simchat Tóra
3. Spomienkové dni: Tevet, Tamuz, Av
4. Polosviatky: Tu bi-Švat, Purrim, Lag ba-Omer, Chanuka
Moderné sviatky: Jam Hašoa, Jom Jerušalajim
Pôstne dni: Pôst Gedaljuv, Pôst Ester, Pôst prvorodených
ROŠ HA-ŠANA - nový rok; sviatok židovský, kt. sa slávi prvý deň siedmeho mesiaca. Oslava trvá dva dni. Nový rok je dňom zúčtovania za všetky skutky predchádzajuceho roka. Podstatou sviatku je duchovné znovuzrodenie. Podľa rabínskej tradicíe bol počas Roš hašanu stvorený svet.
JOM KIPUR – (Dlhý deň), najväčší židovský sviatok, najslávnostnejší deň v judaistickom kalendári, známy je tiež ako pôstny deň, deň zmierenia alebo sobota sobôt. Pripadá na 10. deň mesiaca tišri. Pôst sa drží od západu slnka do zotmenia nasledujúceho dňa. Zakazuje sa jesť, piť, súložiť, používať kozmetické a toaletné prípravky, nosiť koženú obuv, kúpať sa a vykonávať akúkoľvek prácu. Deň sa venuje individuálnemu a verejnému vyznaniu hriechov a pokániu. Je zvykom požiadať o odpustenie osoby, ktorú niekto urazil. V časoch existencie chrámu v Jeruzaleme sa na obrade obetoval za kňaza býk a za izraelský ľud 2 capy. Synagogálnej bohoslužbe predchádza vyhlásenie o zrušení neuvážených sľubov medzi Hospodinom a človekom. Jom Kipur sa končí modlitbou, pri ktorej sa trúbi na baraní roh.
SABAT – (odpočinutie). Zo všetkých sviatkov požíva najväčšiu úctu sobota - sabat. Sobotný deň je najvýznamnejším sviatkom a najdôležitejším dňom týždňa, patrí k základným prejavom židovskej viery. Je to siedmy deň týždňa a stvorenia, deň prikázaný na odpočinok ako pripomienka toho, že Boh odpočíval, keď stvoríl svet, ale tiež pripomienka vyslobodenia z egyptského otroctva. Prípravy na sobotu sú zjavné už v piatok popoludní. Všetky druhy aktivít, práca, obchod, vyučovanie, domáce práce a pod. sa nevykonávali. Posledný čas pred začiatkom soboty, teda v piatok popoludní, navštevovali Židia rituálny kúpeľ - mikve, aby mohli privítať sobotu v telesnej čistote a podľa možnosti vo sviatočnom oblečení. Židovská sobota je zhrnutím celého náboženského zmýšľania a odráža všetky jeho podstatné črty. Tomu zodpovedá aj veľký počet príkazov a nariadení vzťahujúcich sa na sobotný deň. Pre rannú sabatovú bohoslužbu je charakteristické prečítanie zo zvitku Tóry.
