že určujúce sily, ktoré usmerňujú človeka v tom, čo je dobré a čo zlé, sú tu ešte jednoznačne vo vzťahu k človeku vonku. Avšak už v roku 408 v Euripidovej Oresteii sa už nehovorí o Erínyách, ale o synesis, hryzení svedomia.178 Morálny korektív sa presťahoval zvonka dovnútra. „O štyridsať rokov skôr robili Aischylove hry z ľudí hračky bohov.. Sofoklove drámy zobrazujú konflikty medzi vôľou bohov a ľudí“.166 Človek už nie je hračkou, ale partnerom bohov.
Prechod od čiernofigúrového k červenofigúrovému slohu v keramickej výzdobe v Grécku v 6. storočí pr. Kr. je obrazom vzniku ľudského svedomia. A to zase nie je nič iné ako to, čo v rovnakom čase hlása v Izraeli prorok Jeremiáš (627-586 pr. Kr.): príde čas, keď Boh uzavrie s ľuďmi novú zmluvu; keď zákon nebude už napísaný len na doskách vonku, ale v srdci človeka: „Hľa, prídu dni.. keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu.. Zákon svoj dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca“. (Jer 31:31-33).