Ústava Slovenskej republiky môže byť charakterizovaná ako písaná, rigidná, právna, unitaristická, republikánska a demokratická.

• Je ústavou písanou, pretože sa skladá z viacerých ústavných zákonov, ktoré na seba vecne a časovo nadväzujú.
• Rigidnou je preto, že na jej prijatie či zmenu je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov NR SR (na rozdiel od nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov potrebných na prijatie obyčajného zákona).
• Právnou ústavou je preto, že sa v Slovenskej republike aj skutočne uplatňuje a skutočný právny stav zodpovedá ústave.
• Unitaristický charakter je vyjadrený v čl. 3 ods. 1, ktorý ustanovuje, že územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
• Demokratický charakter je upravený najmä v čl. 1 a čl. 2 (Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.).
• Republikánsky charakter je vyjadrený najmä tým, že v čl. 101 ustanovuje, že hlavou Slovenskej republiky je prezident.

Dalšie charakteristiky sú vyjadrené v čl. 1 ods. 1, ktorý charakterizuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Zvrchovanosť, či suverenita štátu v podstate znamená, že štátna moc je nezávislá od akejkoľvek inej moci, tak vo vnútri štátu ako aj mimo neho. Pojem právneho štátu obsahuje najmä chápanie ústavy ako právneho základu štátu, ktorým je viazaná všetka štátna moc. Zdôraznené to je najmä v čl. 2 ods. 2: Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalším princípom právneho štátu je deľba moci, ktorý je v našej ústave formálne vyjadrený aj rozdelením zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci do piatej, šiestej a siedmej hlavy.

ÚSTAVNÝ VÝVOJ

Habsburská monarchia - Stadionova ústava

Stadionova ústava alebo (marcová) oktrojovaná ústava alebo oktrojovaná ríšska ústava bol „Ríšska ústava" , ktorej tvorcom bol Stadion, vydaná v Olomouci 7. marca 1849 (súčasne s rozohnaním Kroměřížského snemu). Bola prvou ústavou platnou na území dnešného Slovenska.

Išlo o prvú skutočnú - výrazne centralistickú - celo-rakúsku ústavu. Zákonodarnú moc mal podľa nej vykonávať cisár spoločne s dvojkomorovým ríšskym snemom. Dolná komora bola voliteľná priamo s vysokým daňovým censom a v hornej komore zasadali hlavne virilisti a zástupci volení zemskými snemami. Výkonná moc mala byť sústredená výhradne v rukách cisára, ríšská rada, ktorú menoval, bola len poradným orgánom. Ústava poznala iba spoločné rakúske štátne občianstvo (ríšske) a predpokladala jednotné colné a obchodné územie. Jednotlivé korunné krajiny pre ňu boli obyčajnými provinciami.

Súčasne bol zvláštnym patentom publikovaný i katalóg základných občianskych práv (tie boli však silne obmedzené a praktická cena všetkých 13 článkov tým teda bola výrazne spochybnená). Stadionova ústava v skutočnosti nenadobudla platnosť v celom rozsahu účinnosti a 31. decembra 1851 bola s návratom absolutizmu zrušená.


Silvestrovský patent

31. decembra 1851 boli zverejnené dva cisárske patenty a jeden cisársky kabinetný prípis. Tieto tri dokumenty položili formálny základ Bachovho neoabsolutizmu.