n.l. Rímske impérium

Milétska škola
- hylozoizmus, monizmus, živelná dialektika
Táles - obchodník, matematik, astronóm, základ voda
Anaximandros - Tálesov žiak,vynašiel slnečné hodiny, myšlienka evolúcie, základ apeiron
Anaximenes - Anaximandrosov žiak, meteorológ, základ vzduch

Herakleitos z Efezu
- podobné učenie ako Milétska škola
- svet je proces prispôsobovania sa (boj protikladov == Taoizmus, Jing - Jang), jednota Logos
- základ oheň  oheň je najprispôsobivejší živel
- patril do rodovej aristokracie

Pytagoras
- ostrov Samos  ostrov Krotón, založil intelektuálny spolok
- veľa cestoval (vplyv iných kultúr)
- náuka o správaní a stravovaní
- základ číslo (najmúdrejšie je číslo)
- filozofia - má morálne povznášať a zdokonaľovať človeka
- harmónia - jednota spájajúca mnohosť
- svet - ohnivé guľaté teleso

Elejská škola
- kritika Milétskej školy, nemenná podstata skutočného bytia
- zaviedla Božský princíp stojaci nad všetkými ľudmi a bohmi, najskôr stotožňovaný s jednotou sveta, neskôr však považovaný za rozumného a osobného Boha, ktorý je nad svetom a riadi ho predpoklad pre vzink dualistického myslenia
Xenofanes - básnik, hlásal striedmosť v živote, kritik antropomorfizmu
Parmenides - svet je hmotná guľa v ktorej niet prázdneho priestoru a teda nie je možný ani pohyb
 mylná predstava nezničiteľnej hmoty ako substancie meniacich sa vlastnosí
Zenón - písal apórie (Aichilles a korytnačka, Letiaci šíp,…), filozofia = pohŕdanie smrťou
Atomistická filozofia
- centrum filozofie a kultúry Grécko
- snaha o zlúčenie predstavy nemenného bytia (Parmenides) s p. ustavičnej zmeny (Herakleitos)
Leukippos - základ prázdno a atómy
Demokritos z Abdér - syn bohatého občana  veľa cestoval
- súčasník Sofistov, pedagóg, psychológ, matematik, fyzik, kozmológ
- Atómy - večné, nedeliteľné, nemenné, pohyblivé, líšia sa kvalitou, duša je hmotná a smrteľná
- hlásal determinizmus
- uznáva existenciu viacerých svetov
- dva stupne poznania - zmyslové (informuje pravdivo, ale nie je schopné spoznať podstatu)
rozumové
- etické názory: “Každý je strojcom svojho štastia”
- pohoda - vnútorný stav duše
- hlásal mieru - spokojnosť je spojená so striedmosťou
Epikuros zo Samu - filozof helenistického obdobia
- rozvinul atomistickú filozofiu o myšlienku náhodného odchýlenia atómu zo svojej dráhy
- Ataraxia - stav vnútorného pokoja, vyrovnanosti

Sofisti
- účasť ľudu na verejnom živote  potreba vzdelávať a vychovávať obyvateľstvo
- ontológia, kozmológia  antopológia
- platení učitelia, zväčša nie hlavným povolaním
- filozofovia sa zaoberali - problematikov poznania, právom, etikou, politikou
- boli dobrí v gramatike a rétorike, zaviedli relatívnosť (noriem, rozhodnutí, …)

I. skupina - mladší
- nadäzovali na Iónsku filozofiu
Protagoras z Abdér - stúpenec Herakleita (jeho dialektiky)
- napísal dielo o pravde a dielo o bohoch  spálené, on vyhostený z Atén
- “Človek je mierou všetkých vecí”, kritérum pravdivosti je prospešnosť a užitočnosť
Hippias z Elidy - zákon je dôsledkom dohovoru, konvencie, nemal by byť v rozpore s prírodou
Prodikos z Key- snaha o vysvetlenie podstaty náboženstva, jeho korene hľadá vo fetišizme, prenášanie pocitu vďačnosti na nadprirodzené bytosti

II.