Filozofia - Grécko

Phileo - Sophia == Milovať múdrosť
- hľadá podstatu za kvalitatívnou rozmanitosťou vecí a javou

Základné pojmy:
Monizmus - jednotnosť, nedeliteľnosť prírody
Dualizmus - duchovná a hmotná podstata
Hylozoizmus - viera v živosť hmoty, jej myslenie, cítenie
Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných súvistlostiach
Determinizmus - učenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a príčinnej podmienenosti všetkých javov
Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznateľnosti sveta a jeho javov
Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spoločenských, mravných

Základné filozofické disciplíny:
Ontológia - podstata bytia (súcna)
Gnozeológia - poznateľnosť bytia
Antropológia - existencia človeka
Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom : krásno, komično, ošklivosť
Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie z morálneho hľadiska
Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení

Príklady filozofických škôl
Novopozitivisti - logická analýza poznania vedy
Existencialisti - zmysel života
Fenomenologická škola - poznanie, mechanizmy poznania

Filozofia v Antike
Konflikt s mytológiou (Bohom prislúchala múdrosť, ľudom len láska k nej)
Grécky ideál - harmónia tela a ducha
Grécka definícia múdrosti - jednať v súlade s prirodzenosťou vecí, jej prameň je v poznaní
Predpoklady pre vzink matematických a astronomických poznatkov - rozvoj výroby, obchodu,
│ poľnohospodárstva, oddelenie rem. od poľn. a kolonizácia
└ Vznik filozofie ( vplyv Babylónie, Perzie, Egyptu, Fenície… )

Ústredné boli otázky ontologického charakteru
I. etapa 7. - 6. st. p.n.l. Milétska škola záp.pobrežie Malej Ázie
II. etapa 6. st. p.n.l. Elejská škola juž. Pobrežie Talianska
III. etapa 5. st. p.n.l. Klasické obdobie Atény
IV. etapa 4. - 3. st. p.n.l. Helenistická doba vláda Alexandra Macedónskeho
V. etapa 5. - 6. st.

n.l. Rímske impérium

Milétska škola
- hylozoizmus, monizmus, živelná dialektika
Táles - obchodník, matematik, astronóm, základ voda
Anaximandros - Tálesov žiak,vynašiel slnečné hodiny, myšlienka evolúcie, základ apeiron
Anaximenes - Anaximandrosov žiak, meteorológ, základ vzduch

Herakleitos z Efezu
- podobné učenie ako Milétska škola
- svet je proces prispôsobovania sa (boj protikladov == Taoizmus, Jing - Jang), jednota Logos
- základ oheň  oheň je najprispôsobivejší živel
- patril do rodovej aristokracie

Pytagoras
- ostrov Samos  ostrov Krotón, založil intelektuálny spolok
- veľa cestoval (vplyv iných kultúr)
- náuka o správaní a stravovaní
- základ číslo (najmúdrejšie je číslo)
- filozofia - má morálne povznášať a zdokonaľovať človeka
- harmónia - jednota spájajúca mnohosť
- svet - ohnivé guľaté teleso

Elejská škola
- kritika Milétskej školy, nemenná podstata skutočného bytia
- zaviedla Božský princíp stojaci nad všetkými ľudmi a bohmi, najskôr stotožňovaný s jednotou sveta, neskôr však považovaný za rozumného a osobného Boha, ktorý je nad svetom a riadi ho predpoklad pre vzink dualistického myslenia
Xenofanes - básnik, hlásal striedmosť v živote, kritik antropomorfizmu
Parmenides - svet je hmotná guľa v ktorej niet prázdneho priestoru a teda nie je možný ani pohyb
 mylná predstava nezničiteľnej hmoty ako substancie meniacich sa vlastnosí
Zenón - písal apórie (Aichilles a korytnačka, Letiaci šíp,…), filozofia = pohŕdanie smrťou
Atomistická filozofia
- centrum filozofie a kultúry Grécko
- snaha o zlúčenie predstavy nemenného bytia (Parmenides) s p. ustavičnej zmeny (Herakleitos)
Leukippos - základ prázdno a atómy
Demokritos z Abdér - syn bohatého občana  veľa cestoval
- súčasník Sofistov, pedagóg, psychológ, matematik, fyzik, kozmológ
- Atómy - večné, nedeliteľné, nemenné, pohyblivé, líšia sa kvalitou, duša je hmotná a smrteľná
- hlásal determinizmus
- uznáva existenciu viacerých svetov
- dva stupne poznania - zmyslové (informuje pravdivo, ale nie je schopné spoznať podstatu)
rozumové
- etické názory: “Každý je strojcom svojho štastia”
- pohoda - vnútorný stav duše
- hlásal mieru - spokojnosť je spojená so striedmosťou
Epikuros zo Samu - filozof helenistického obdobia
- rozvinul atomistickú filozofiu o myšlienku náhodného odchýlenia atómu zo svojej dráhy
- Ataraxia - stav vnútorného pokoja, vyrovnanosti

Sofisti
- účasť ľudu na verejnom živote  potreba vzdelávať a vychovávať obyvateľstvo
- ontológia, kozmológia  antopológia
- platení učitelia, zväčša nie hlavným povolaním
- filozofovia sa zaoberali - problematikov poznania, právom, etikou, politikou
- boli dobrí v gramatike a rétorike, zaviedli relatívnosť (noriem, rozhodnutí, …)

I. skupina - mladší
- nadäzovali na Iónsku filozofiu
Protagoras z Abdér - stúpenec Herakleita (jeho dialektiky)
- napísal dielo o pravde a dielo o bohoch  spálené, on vyhostený z Atén
- “Človek je mierou všetkých vecí”, kritérum pravdivosti je prospešnosť a užitočnosť
Hippias z Elidy - zákon je dôsledkom dohovoru, konvencie, nemal by byť v rozpore s prírodou
Prodikos z Key- snaha o vysvetlenie podstaty náboženstva, jeho korene hľadá vo fetišizme, prenášanie pocitu vďačnosti na nadprirodzené bytosti

II.

skupina - starší
- Agnosticizmus a nihilizmus
Gorgias z Leontín - “Nič nejestvuje, ak aj niečo jestvuje je to nepoznateľné, ak aj je to poznateľné nedá sa to vyjadriť a vysvetliť”
- vzniká eristická dialektika - umenie vedenia sporu
Likoforón a Alkimadas - “Všetci ľudia sú si rovní, urodzenosť je výmysel”
Trasymachos - relatívnosť poznatkov, etických noriem
- “Spravodlivé je to čo je prospešné silnejšiemu”
Klasické obdobie
Sokrates - * Atény, syn sochára a babice Frinarety, sochár, rybár, moc sa nestaral o rodinu
- dialektika - umenie vedenia sporu
- filozifia prírody, matematik, politik, moralista, súčasník sofistov
- neskôr vyhlasoval že skúmať prírodu je bezbožné
- každý má poznávať seba samého, “Viem, že nič neviem”
- racionalistická etika - človek musí žiť cnostne  musí poznať cnosť, zlo pramení z nevedomosti
- bol nepohodlný  3 reči na súde - proti obvineniu, po uznaní viny, po uznesení rozsudku
- chcel byť doživotne hostený na štátne trovy, bol odsúdený na smrť, odmietol újsť, bol popravený
Platón (pôvodne Aristokles) - vzdelaný, cestoval, ovplyvnený Sokratom, Pytagorom, bol otrok
- dialektika - umenie vedenia sporu
- diela - Hostina, Fajdón, Zákony o štáte
- predstaviteľ objektívneho idealizmu 2 skutočností == dualizmus
1) pravé bytie - svet ideí - duchovný charakter: večný, nemý, dokonalý,
hierarchický charakter: idea dobra
2) hmotné bytie - hmotný svet, druhotný, obraz, tieň 1)
- duša - 3 časti : rozumová (múdrost, cnosť; vládci, filozofi),
vášnivá (mužnosť; vojaci),
žiadostivá (stiedmosť; remeselníci)
- poznanie - zmyslové (mienka), abstraktné (podstata)
- idea - spomínanie duše na svet ideí
- etika - cieľ: dosiahnuť štastie, priblížiť sa idei dobra
- cnosť- harmónia jednotlivých častí duše
- rozhodjúca cnosť- múdrosť
- spravodlivosť - dodržiavať poriadok
Arisoteles zo Stageiry - žiak Platóna (Platón je mi priateľom, ale väčším mi je pravda)
- hmotný svet existuje, ale nie je odrazom žiadnych ideí
- ideje existujú vo svete samom - tvar, farba
- 4 druhy príčiny : 1. Látka - materiálna
2. Forma - duchovný princíp
3. Pôsobiaca príčina
4. Vnútorná príčina
- “Každá jedinečná vec je jednota látky a formy, je nezničiteľná, skutočnou sa stáva spojením s formou (látka je pasívna, forma je aktívna) “  duchovný princíp
- možnosť spojenia látky s formou spôsobuje pôsobiaca príčina
-Vnútorná príčina  pohyb je neoddeliteľnou súčasťou hmoty, nekonečný, vznik, zanik, prechod z jedného do druhého, rast  druhy pohybov
- gnozeológia - obecné nemôže byť oddelené od zvláštneho (ovocie odbanánov, hrozna, …)
- základ poznania - zmyslové poznanie, na ňom je založené rozumové poznanie
- hodnotenie činu záleží od cieľa, konečným cieľom je dobro, ktoré je najväčším šťastím - cnosť
- cnosti - intelektuálne (múdrosť), etické (rozvaha)
- názory na štát - je najlepšie usporiadaný, aby mohol človeka vychovávať a viesť ho k štastiu
- základom je rodina, súkromné vlastníctvo, otroctvo
- vládne len zákon, ktorý má zaručiť dobro
- 3 dobré formy vlády (moc slúži celej spoločnosti) - monarchia, aristokracia, polythea
- 3 zlé formy vlády - tyrania, oligarchia, krajná demokracia
- kozmologická teória - geocentrická, 4 zákl.prvky: voda, oheň, vzduch, zem + éter
- zosimetrizoval a utriedil vedecké poznanie, stredoveká filozofia z neho vychádza
- “Rozjímanie o božej dokonalosti je oveľa dôležitejšie, ako skúmanie materiálneho sveta”.