- ekonomické a kultúrne zmeny v Európe
 vzniká uzol obchodných a námorných ciest, objav kníhtlače  rýchlejšie šírenie myšlienok
 obdiv antiky, štúdium latinčiny, gréčtiny,
 rozvoj prírodných vied, vypracovanie metódy poznania na základe zmyslových skúseností
 viera v človeka a jeho schopnosti  snaha o úspech, štastie, bohatstvo
 popretie stredovekého ideálu (asketizmu)
Bernardo Telesio
 nadväzoval na hylozoizmus Milétskej školy a Herakleitovu dialektiku = materializmus
 príčina všetkých zmien : boj tepla a chladu
 existenciu boha chápe deisticky (boh stvoril svet a ponechal ho vlastným zákonom)
 pre poznanie prírody je potrebné experimentovanie s ňou
Mikuláš Kopernik
 heliocentrický systém (slnko je v kľude, vesmír je konečný, ideálne kruhové dráhy obehu planét)
Giordano Bruno (Filip Bruno, rád dominikánov  Giordano)
veda a filozofia - predmet poznania - vonkajší svet ┐
teológia - predmet poznania - viera ┴─> nemal by nastať žiadny konflikt
ontológia - rovnorodosť všetkých planét,všetko pozostáva z vody, ohňa, zeme, vzuchu a éteru
panteizmus, vesmír je nekonečný, Zem nie je vínimočná  iné svety
gnozeológia - pravdivosť je založená len na pozorovaní
etika - pravda = najvyššia cnosť, sebazdokonaľovanie!
“svet je dobrý a všetko vedie k dobru”

Galileo Galilei
 poznanie = nekonečný proces  pravda nepoznateľná
 vychádzal z metódy indukcie a dedukcie
 farba, zvuk, chuť - subjektívne vlastnosti, vznikajúce na základe konvencie
(viď Demokritos: vlastnosti: primárne - objektívne, sekundárne - subjektívne)
 položil základy pre mechanistické chápanie sveta
 zamienanie sociálnych zákonov za mechanické

Klasická novoveká filozofia ( 16. st. n.l. - 18. st. n.l. )
 nová spoločnosť má záujem o vedu a filozofiu, ktorej poznatky vychádzajú zo skúsenosti a rozumu
 v gnozeológii vznikajú 2 smery:
Empirizmus
 filozofické učenie, ktoré zmyslovú skúsenosť považuje za jediné východisko poznania
Francis Bacon
gnozeológia - úloha vedy - aktívne skúmať prírodu  zlepšenie a zdokonalenie ľuds. života
“poznanie je sila”, 2 druhy poznatkov a) prinášajú bezprostredný úžitok
b) prinášajú svetlo, poznanie zákonov
zamýšla sa nad nepresnosťami vedy, vyzýva k reformácii
hovorí o 4 idoloch (nepresnostiach):
a) idoly rodu - predstavy pochádzajúce od človeka, prenos ľ. vlastností na prír.
b) idoly jaskyne - predstavy sú podmienené prostredím výchovou
c) idoly trhu - vyplývajú zo vzťahov medzi ľudmi a najmä zlým chápaním reči
d) idoly divadla - vznikajú pri nekritickom preberaní názorov autorít
vypracoval metódu indukcie
ontológia - materializmus, príroda je hmota, atómy
mechanický pohyb hmoty a jej kvalitatívna rozmanitosť
zaviedol umelú klasifikáciu pohybov
teória 2-akej pravdy a) veda, b) teológia

Thomas Hobbes
ontológia - podstata - príroda, hmota = materializmus, obj.atribúty: len rozmer a velkosť
pohyb - vedlajšia, vonkajšia, náhodná vlastnosť hmoty (viď. Bacon)
absolutizuje mechanický pohyb (duša a telo fungujú mechanicky)
teória štátu - “všetko je determinované zákonom sebazáchovy”
štát - prirodzená inštitúcia, vysvetluje ho na základe dohody, zmluvy
2 ľudské motívy: pud sebazáchovy, snaha o vlastný prospech
človek od prírody nemá vzťah k spoločenskému životu, v štáte hľadá len výhody
boj všetkých proti všetkým pud sebazáchovy  vznik štátu
t.j.