referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Sobota, 23. októbra 2021
Filozofia - Stredovek
Dátum pridania: 24.02.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dodoslav
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 477
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 6.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 10m 40s
Pomalé čítanie: 16m 0s
 

predstava vždy konkrétneho trojuholníka)
“pojmy sú len slová vytvorené na lepšie dorozumenie sa” = nominalizmus
“byť znamená byť vnímaný” = empirizmus, solipsizmus
David Hume
ontológia - “predmetom filozofie má byť človek”, skutočnosť = tok dojmov,
príčinná súvislosť - je nepoznateľná = agnosticizmus
- nie je prírodný zákon, ale zvyk,
výsledok časovej následnosti dojmov

Racionalizmus
 filozofické učenie, ktoré považuje rozum za jediný a najvyšší zdroj poznania
Benedictus Spinoza (pôvodne Baruch Spinoza)
ontológia - kritika Descartovho dualizmu: “Okrem prírody nič neexistuje” = materializmus
cieľ filozofie = sebazdokonaľovanie; monizmus, panteizmus, hylozoizmus:
atribúty hmoty: rozmer, myslenie, “príroda nepozná náhodu” = prísny determ.
“sloboda vyplýva z poznania nevyhnutnosti”
náboženstvo - etická funkcia, človeka ani vedu nemá obmedzovať
etika - človek je súčasťou prírody, správanie človeka je ovplyvnené sebazáchovou
teória štátu - preberá Hobbesove názory, najlepšia je demokracia

René Descartes
ontológia - dualizmus (hmotný princíp - rozmer, duchovný princíp - myslenie), hylozoizmus
mechanistický pohľad na svet, človek (boh spojil telo s dušou)  zviera,
“duša sídli v hypofýze a rozlieva sa kanálikmi po tele”, filozofia prírody
východisko poznania - pochybovanie o všetkom,
“myslím teda som” - nemožno pochybovať o tom že myslíme
gnozeológia - rozum + metódy indukcie a dedukcie  hodnoverné poznanie = rationalizmus
1) Za pravdivé považovať len to, čo človek chápe
2) Zložitý problém rozdeliť na čiastkové problémy
3) Postupovať od známeho k neznámemu
4) V reťazi poznania nepripustiť žiadne medzeri
teória vrodených ideí (viď Lockeho kritika)

Gottfried Wilhelm Leibniz
ontológia - tvorca monadologického a pluralistického systému
monády (=jednotky, podstata) - najmenšie, duchovné, je ich nekonećné množstvo,
večné, nezničiteĺné, kvalitatívne odlišné, s podstatnou vlastnosťou - pohyb
sú hierarchicky usporiadané: božia, ľudské, zvieracie, rastlinné, neorganické-holé
monády majú predstavy: temné, nejasné … božské, vedomie - iba ľudské monády
= hylozoizmus
gnozeológia - rationalizmus, myšlienka vrodených ideí
etika - najvyššia monáda - boh - snaha uskutočniť najvyśšie dobro

Základné pojmy:
Monizmus - jednotnosť, nedeliteľnosť prírody
Dualizmus - duchovná a hmotná podstata
Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných navzájom od seba nezávislých podstát sveta
Hylozoizmus - viera v živosť hmoty, jej myslenie, cítenie
Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných súvistlostiach
Determinizmus - učenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a príčinnej podmienenosti všetkých javov
Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznateľnosti sveta a jeho javov
Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spoločenských, mravných
Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania, odvodzovanie poznania zo zmyslového vnímania
Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá viera v neodvratný osud, osudovosť
Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh
Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej existencie, skutočne existujú len slová
Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta (ako výtvor vedomia), uznáv. len vlastného ja
Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej rozumové pochopenie
Apatia - chorobná nevšímavosť, ľahostajnosť, necitlivosť, otupenosť.
 
späť späť   3  |  4  |   5   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.