Filozofia - Stredovek

Phileo - Sophia == Milovať múdrosť
- hľadá podstatu za kvalitatívnou rozmanitosťou vecí a javou

Základné filozofické disciplíny:
Ontológia - podstata bytia (súcna)
Gnozeológia - poznateľnosť bytia
Antropológia - existencia človeka
Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom: krásno, komično, ošklivosť
Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie z morálneho hľadiska
Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení

Filozofia obdobia Helenizmu ( 4.st. p.n.l. - 4.st. n.l. ) (heléni = gréci)
 strata politickej samostatnosti (mestské štáty  súčasť ríše Alexandra Macedónskeho)
 strata možnosti zúčastňovať sa na správe vecí verejných
 do popredia sa dostáva etika a antropológia
 filozofia = umenie života, múdrosť, spôsob dosiahnutia štastia
Epikureizmus
 cieľ - štastie, radosť, pokoj, vyrovnanosť
 poznávanie zákonov prírody  oslobodenie sa od strachu (pred smrťou, bohmi)
 všetko závisí od ľudskej vôle
Epikuros zo Samu
ontológia - atomistická filozofia + náhodné vychýlenie atómov
gnozeológia - senzualizmus
etika - kritérium štastia je slasť, dobro = súlad s prírodou, mudrc = cnostný človek
striedmosť v rozkoši  ataraxia (stav psychickej vyrovnanosti, stabilnosti)
Stoicizmus
Zenón z Kitia
ontológia - svet = živé jednotné, dokonalé, účelne vytvorené teleso, ktoré je rozdelené na
časti, podlieha cyklickému vývoju a je obdarené pneumou
(vesmírnym vedomím, ktoré je základom všetkých premien)
antropológia - fatalizmus, srdce = sídlo duše, rozum = najdôležitejśia ľudská zložka
po smrti sa ľudský rozum zlúči s rozumom sveta
etika - súlad s prírodou (poznanie jej zákonov a cnosť - múdrosť, štastie, ovládanie
túžieb a vášní), ataraxia  apatia
Skepticizmus
Pyrrhón z Elidy
etika = otázka štastia a cesta jeho dosiahnutia, filozof = človek usilujúci sa nájsť štastie
gnozeológia - 3 otázky: 1) Aké sú veci ?
2) Ako sa má človek správať ?
3) Čo získame správnym postojom k nim ?
ani rozumové ani zmyslové poznanie nás neinformuje o vlastnostiach vecí
(zmysly nás neinformujú o veciach aké sú, ale aké sa nám javia)
 súdy sú subjektívne  treba sa vyhýbať akýchkoľvek súdov o veciach
(zastavenie snahy o spoznávanie sveta  duševný pokoj)

Stredoveká filozofia ( 5.st. n.l. - 15.st. n.l.

)
vplyv: cirkev - majetok, pôda, politická moc, vrstva nesúca vzelanosť
antika - Aristotelova autorita  stagnácia vedy
 antický ideál: človek praktický, neodriekiekavý  stredoveký ideál: asketizmus
 boj medzi nominalistami a realistami: podstata sporu - reálna existencia všeobecných pojmov
realisti: všeobecné pojmymajú objektívnu existenciu (nezávislú na ľudskom myslení)
nominalisti: všeobecné pojmy sú len fikcie
Patristika ( 5. st. n.l. - 8. st. n.l. )
 patristi = apologetici  neskôr boli považovaní za kacírov
Augustínus Aurélius
teória štátu - cirkev = štát boží, vývoj dejín = boj medzi svetským a božím štátom
svetský štát má len zmysel, ak nie je v rozpore s božským štátom
ontológia - filozofia = má byť oporou viere, dualizmus, determinizmus
človek (telo a nesmrtelná duša) - odraz boha
etika - duša - je obdarená vôlou a zameraná na najvyššie dobro
cnosť je rozhodujúca, najvyššia cnosť - láska k bohu
zlo (nedostatok dobra)  vina, hriech, trest = odňatie najvyśšieho dobra

Scholastika ( 9. st. n.l. - 15. st. n.l. )
Tomáš Akvínsky
ontológia - objektívny idealizmus: “boh stvoril svet z ničoho podľa svojej vôle
a hierarchicky ho usporiadal”, látka - pasívny, forma - aktívny princíp
gnozeológia - poznanie - zmyslové - základ všetkého poznania
rozumové - umožňuje hlbšie pochopenie
zjavením - dopĺňa pravdu rozumu
 cieľ = poznať pravdu (boha)
etika - hovorí o dobre a slobode
sloboda = človek môže na základe svojej vôle voliť medzi viacerími dobrami
“morálny človek - je zameraný na to najvyššie dobro” (=boh)
“morálne hodnotenie závisí od cieľa”
cnosť - prostriedok na dosiahnutie najvyššieho dobra
cnosti - prirodzené (rozvaha, múdrosť, spravodlivosť…)
dané bohom (viera, láska, nádej…)
viera = vrchol morálky

Renesančná filozofia
vznik: severné Taliansko
 15. a 16. st.

- ekonomické a kultúrne zmeny v Európe
 vzniká uzol obchodných a námorných ciest, objav kníhtlače  rýchlejšie šírenie myšlienok
 obdiv antiky, štúdium latinčiny, gréčtiny,
 rozvoj prírodných vied, vypracovanie metódy poznania na základe zmyslových skúseností
 viera v človeka a jeho schopnosti  snaha o úspech, štastie, bohatstvo
 popretie stredovekého ideálu (asketizmu)
Bernardo Telesio
 nadväzoval na hylozoizmus Milétskej školy a Herakleitovu dialektiku = materializmus
 príčina všetkých zmien : boj tepla a chladu
 existenciu boha chápe deisticky (boh stvoril svet a ponechal ho vlastným zákonom)
 pre poznanie prírody je potrebné experimentovanie s ňou
Mikuláš Kopernik
 heliocentrický systém (slnko je v kľude, vesmír je konečný, ideálne kruhové dráhy obehu planét)
Giordano Bruno (Filip Bruno, rád dominikánov  Giordano)
veda a filozofia - predmet poznania - vonkajší svet ┐
teológia - predmet poznania - viera ┴─> nemal by nastať žiadny konflikt
ontológia - rovnorodosť všetkých planét,všetko pozostáva z vody, ohňa, zeme, vzuchu a éteru
panteizmus, vesmír je nekonečný, Zem nie je vínimočná  iné svety
gnozeológia - pravdivosť je založená len na pozorovaní
etika - pravda = najvyššia cnosť, sebazdokonaľovanie!
“svet je dobrý a všetko vedie k dobru”

Galileo Galilei
 poznanie = nekonečný proces  pravda nepoznateľná
 vychádzal z metódy indukcie a dedukcie
 farba, zvuk, chuť - subjektívne vlastnosti, vznikajúce na základe konvencie
(viď Demokritos: vlastnosti: primárne - objektívne, sekundárne - subjektívne)
 položil základy pre mechanistické chápanie sveta
 zamienanie sociálnych zákonov za mechanické

Klasická novoveká filozofia ( 16. st. n.l. - 18. st. n.l. )
 nová spoločnosť má záujem o vedu a filozofiu, ktorej poznatky vychádzajú zo skúsenosti a rozumu
 v gnozeológii vznikajú 2 smery:
Empirizmus
 filozofické učenie, ktoré zmyslovú skúsenosť považuje za jediné východisko poznania
Francis Bacon
gnozeológia - úloha vedy - aktívne skúmať prírodu  zlepšenie a zdokonalenie ľuds. života
“poznanie je sila”, 2 druhy poznatkov a) prinášajú bezprostredný úžitok
b) prinášajú svetlo, poznanie zákonov
zamýšla sa nad nepresnosťami vedy, vyzýva k reformácii
hovorí o 4 idoloch (nepresnostiach):
a) idoly rodu - predstavy pochádzajúce od človeka, prenos ľ. vlastností na prír.
b) idoly jaskyne - predstavy sú podmienené prostredím výchovou
c) idoly trhu - vyplývajú zo vzťahov medzi ľudmi a najmä zlým chápaním reči
d) idoly divadla - vznikajú pri nekritickom preberaní názorov autorít
vypracoval metódu indukcie
ontológia - materializmus, príroda je hmota, atómy
mechanický pohyb hmoty a jej kvalitatívna rozmanitosť
zaviedol umelú klasifikáciu pohybov
teória 2-akej pravdy a) veda, b) teológia

Thomas Hobbes
ontológia - podstata - príroda, hmota = materializmus, obj.atribúty: len rozmer a velkosť
pohyb - vedlajšia, vonkajšia, náhodná vlastnosť hmoty (viď. Bacon)
absolutizuje mechanický pohyb (duša a telo fungujú mechanicky)
teória štátu - “všetko je determinované zákonom sebazáchovy”
štát - prirodzená inštitúcia, vysvetluje ho na základe dohody, zmluvy
2 ľudské motívy: pud sebazáchovy, snaha o vlastný prospech
človek od prírody nemá vzťah k spoločenskému životu, v štáte hľadá len výhody
boj všetkých proti všetkým pud sebazáchovy  vznik štátu
t.j.

prenos prirodzeného individuálneho práva na spoločnosť ako celok
2 stupne vo vývoji spoločnosti 1) prirodzený stav (pred štátom)  prechod na
2) občiansky stav (štát)  základe dohody
John Locke
gnozeológia - kritika Descarta: “Nič nie je v rozume, čo predtým nebolo v zmysloch” = senzualizmus,
“Vedomie novorodenca je nepopísaná doska” = empirizmus; materializmus
vlastnosti: prvotné - objektívne (tvrdosť, rozmer, tvar, pohyb, kvantita)
druhotné - subjektívne (schpnosť vecí na nás pôsobiť)
etika - kritérium morálneho dobra a zla je verejná mienka
“príroda je harmónia tela a ducha”
teória štátu - preberá Hobbesove názory
prirodzený stav - ľudia mali vlastníctvo, ktoré však nebolo chránené zákonom
George Barkley
ontológia - “pocity sú jediná skutočnosť, ktorú človek vníma” = senzualizmus
vnímame vždy len konkrétne veci (napr.

predstava vždy konkrétneho trojuholníka)
“pojmy sú len slová vytvorené na lepšie dorozumenie sa” = nominalizmus
“byť znamená byť vnímaný” = empirizmus, solipsizmus
David Hume
ontológia - “predmetom filozofie má byť človek”, skutočnosť = tok dojmov,
príčinná súvislosť - je nepoznateľná = agnosticizmus
- nie je prírodný zákon, ale zvyk,
výsledok časovej následnosti dojmov

Racionalizmus
 filozofické učenie, ktoré považuje rozum za jediný a najvyšší zdroj poznania
Benedictus Spinoza (pôvodne Baruch Spinoza)
ontológia - kritika Descartovho dualizmu: “Okrem prírody nič neexistuje” = materializmus
cieľ filozofie = sebazdokonaľovanie; monizmus, panteizmus, hylozoizmus:
atribúty hmoty: rozmer, myslenie, “príroda nepozná náhodu” = prísny determ.
“sloboda vyplýva z poznania nevyhnutnosti”
náboženstvo - etická funkcia, človeka ani vedu nemá obmedzovať
etika - človek je súčasťou prírody, správanie človeka je ovplyvnené sebazáchovou
teória štátu - preberá Hobbesove názory, najlepšia je demokracia

René Descartes
ontológia - dualizmus (hmotný princíp - rozmer, duchovný princíp - myslenie), hylozoizmus
mechanistický pohľad na svet, človek (boh spojil telo s dušou)  zviera,
“duša sídli v hypofýze a rozlieva sa kanálikmi po tele”, filozofia prírody
východisko poznania - pochybovanie o všetkom,
“myslím teda som” - nemožno pochybovať o tom že myslíme
gnozeológia - rozum + metódy indukcie a dedukcie  hodnoverné poznanie = rationalizmus
1) Za pravdivé považovať len to, čo človek chápe
2) Zložitý problém rozdeliť na čiastkové problémy
3) Postupovať od známeho k neznámemu
4) V reťazi poznania nepripustiť žiadne medzeri
teória vrodených ideí (viď Lockeho kritika)

Gottfried Wilhelm Leibniz
ontológia - tvorca monadologického a pluralistického systému
monády (=jednotky, podstata) - najmenšie, duchovné, je ich nekonećné množstvo,
večné, nezničiteĺné, kvalitatívne odlišné, s podstatnou vlastnosťou - pohyb
sú hierarchicky usporiadané: božia, ľudské, zvieracie, rastlinné, neorganické-holé
monády majú predstavy: temné, nejasné … božské, vedomie - iba ľudské monády
= hylozoizmus
gnozeológia - rationalizmus, myšlienka vrodených ideí
etika - najvyššia monáda - boh - snaha uskutočniť najvyśšie dobro

Základné pojmy:
Monizmus - jednotnosť, nedeliteľnosť prírody
Dualizmus - duchovná a hmotná podstata
Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných navzájom od seba nezávislých podstát sveta
Hylozoizmus - viera v živosť hmoty, jej myslenie, cítenie
Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných súvistlostiach
Determinizmus - učenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a príčinnej podmienenosti všetkých javov
Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznateľnosti sveta a jeho javov
Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spoločenských, mravných
Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania, odvodzovanie poznania zo zmyslového vnímania
Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá viera v neodvratný osud, osudovosť
Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh
Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej existencie, skutočne existujú len slová
Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta (ako výtvor vedomia), uznáv. len vlastného ja
Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej rozumové pochopenie
Apatia - chorobná nevšímavosť, ľahostajnosť, necitlivosť, otupenosť.