Helvetius
Gnozeológia: záujmy a vášne sú impulzom sveta, motívom pri poznávaní
Etika: užitočnosť - morálne hodnotenie
vzájomná tolerancia
zákonodárstvo je prameňom mravnosti
Klasická nemecká filozofia
 Nemecko - rozdrobené, kniežacie štáty
 filozofovia mali lepšie postavenie, ich diela sa verejne vydávali, boli profesori na univerzitách
Friedrich Wilhelm Joseph Schelling
 člen Mníchovskej akadémie vied, témy jeho prednášok: mytológia a zjavenie
Ontológia: filozofia totožnosti hmoty a ducha = neuvedomelý stav svetového ducha,
z ktorého vzniká príroda a spoločnosť
protiklady: zdroj všetkých zmien
Ludwig Feuerbach
 zanechal štúdium teológie, na Berlínskej univerzite počúval Heglove prednášky
Ontológia: materializmus, atribúty: pohyb, priestor, čas
“Myšlienky o smrti a nesmrteľnosti” - odmietol nesmrteľnosť
antropologický charakter filozofie - človek je prirodzená bytosť
Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, snaha spojiť empirizmus s racionalizmom
uznáva abstraktné myslenie
Etika: štastie = obmedzenie svojich potrieb + láskavý prístup k ľudom
kritizuje kresťanstvo a náboženstvo, chce ho meniť osvetou:
“Nie Boh stvoril človeka, ale čľovek stvoril Boha”
“Človek sa modlí, lebo má rád sám seba”
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
 protestant, najvýznamnejší novoveký filozof
Ontológia: objektívny idealista, základ všetkého je absolútna idea
stupne vývoja ideí : 1. čisté myslenie (logika)
2. príroda
3. ľudské myslenie (filozofia ducha)
4. najvyššie formy: náboženská, filozofická, umelecká
príroda je druhotná, odvodená od absolútnej idey
idea sa mení, vyvíja, jej činnosť sa prejavuje v myslení  svet je odrazom sveta ideí
aktívny princíp, chápe svet ako proces, hľadá vnútorné súvislosti
všeobecné zákony dilektiky:
1. Zákon prechodu kvantitatívnych zmien v kvalitatívne zmeny
2. Zákon jednoty a boja protikladov
3. Zákon negácie negácie
venoval sa kategóriám: bytie, nič, kvantita, kvalita, miera, podstata, totoźnosť,
rozdiel, náhoda,.. kategórie vzájomne súvisia, sú v pohybe
Immanuel Kant
 s chudobnej protestantskej rodiny, úcta k matke
Gnozeológia: agnosticizmus
Ontológia: apriórne kategórie (transcendentálne)
antinomický charakter vecí (má ho rozum, antinómia = protirečenie)
svet vecí existuje objektívne, nezávisle od ľudského vedomia
k životu pristupoval ako k povinnosti
Etika: náboženstvo = morálka - v existenciu Boha treba veriť, lebo si to žiada náš každodenný život
kategorický imperatív: “Konaj tak, aby sa zásady tvojho konania, mohli stať všeobecnými
pravidlami”
Teória štátu: občianska sloboda = právo jednotlivca, aby sa riadil zákonmi, ktoré schválil
hlása rovnosť pred zákonom
mier - ideálny stav spoločnosti
Johann Gottlieb Fichte
 študoval teológiu, prednášal v Jene, Berlíne
Ontológia: vychádza z absolútneho subjektu ja (všeľudské vedomie): empirické JA - skúsenosť
zvláštne JA - príroda
odmieta existenciu náhody  sloboda = poznanie nevyhnutnosti
Etika: náboženstvo je dôležité len pre morálku
Teória štátu: dielo: Uzavretý obchodný štát
štát by sa mal vyvíjať izolovane od cudzích vplyvov, uchovať si čistotu národa

Poklasické obdobie (2.polovica 19.storočia)
 pluralizmus vo filozofii
 hľadanie zmyslu života
 filozofia má spolupracovať s vedou  scientistická, antropologická (Schopenhauer, Nietche)
Pozitivizmus
August Comte
 zakladateľ Pozitivizmu
Gnozeológia: zakladateľ empirickej sociológie: poznanie prírody i spoločnosti
 filozofia má odmietnuť otázky, ktoré presahujú skúsenosť - nedajú sa overiť
 klasifikácia vied: základ chémia (matematika, astronómia, fyzika, biológia, sociológia,...)
 autor zákona Troch štádií vývoja ľudského ducha
1. teologícké: nadprirodzeno
2.