roky, predstavitelia: Gabriel Honoré Marcel, Jean Paul Sartre
 otázky postavenia človeka vo svete, témy strachu a smrti
 existencia sa chápe ako konečná
 veda nemôže dať odpoveď, nemôže byť návodom na konanie človeka
 význam má len vlastné jestvovanie - silný individualizmus
 hraničné stavy: stavy utrpenia, bolesti a strachu - priblíženie vlastnej existencie
 vonkajší svet neexistuje nezávisle od ľudí, je nepriateľský, vnocuje názory, morálku, vkus
 “Nikto nemôže umrieť namiesto iného, každý umiera sám”

Základné pojmy:
Monizmus - jednotnosť, nedeliteľnosť prírody
Dualizmus - duchovná a hmotná podstata
Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných navzájom od seba nezávislých podstát sveta
Hylozoizmus - viera v živosť hmoty, jej myslenie, cítenie
Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných súvistlostiach
Determinizmus - učenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a príčinnej podmienenosti všetkých javov
Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznateľnosti sveta a jeho javov
Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spoločenských, mravných
Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania, odvodzovanie poznania zo zmyslového vnímania
Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá viera v neodvratný osud, osudovosť
Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh
Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej existencie, skutočne existujú len slová
Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta (ako výtvor vedomia), uznáv. len vlastného ja
Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej rozumové pochopenie
Apatia - chorobná nevšímavosť, ľahostajnosť, necitlivosť, otupenosť
Empirizmus - filozofické učenie, ktoré zmyslovú skúsenosť považuje za jediné východisko poznania
Racionalizmus - filozofické učenie, ktoré považuje rozum za jediný a najvyšší zdroj poznania.