Filozofia - Novovek

Phileo - Sophia == Milovať múdrosť
- hľadá podstatu za kvalitatívnou rozmanitosťou vecí a javou

Základné filozofické disciplíny:
Ontológia - podstata bytia (súcna)
Gnozeológia - poznateľnosť bytia
Antropológia - existencia človeka
Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom: krásno, komično, ošklivosť
Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie z morálneho hľadiska
Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení

Francúzska filozofia 18.storočia
J.D. De La Mettrie
Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnosť hmoty
líši sa v kvalite (napr. človek má viac rozumu), telo = hodinový stroj
Etika: relatívnosť a menlivosť morálnych hodnôt
od vzdelania závisí úroveň človeka
uprednosťňuje spoločenský záujem
D.Diderot
Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnosť hmoty
 redigoval veľkú encyklopédiu: “Encyklopédia vied, umení a remesiel” (22 rokov)
mala osvetový charakter (proti nevedomosti a predsudkom)
P.H.D. von Holbach
 “Náboženstvo existuje vďaka nevedomosti, je brzdou rozvoja vedy.”
 prezývka “osobný nepriateľ Boha”
Ontológia: podstaty: voda, oheň, zem, vzduch; pohyb - vlastnosť hmoty, príčinou všetkych zmien
Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, odmieta vrodené idey
Etika: zaoberal sa prírodnými vedami - treba konať v súlade s prírodou
túžba po šťastí je prirodzená, vyviera z pudu sebazáchovy
úloha spoločnosti: urobiť človeka dobrým a šťastným
výchova je hlavným prostriedkom charakteru človeka
myšlienka zladenia osobných a spoločenských záujmov
názory vládnu svetom, zákonodárci majú rozhodujúcu úlohu v dejinách
C.H.

Helvetius
Gnozeológia: záujmy a vášne sú impulzom sveta, motívom pri poznávaní
Etika: užitočnosť - morálne hodnotenie
vzájomná tolerancia
zákonodárstvo je prameňom mravnosti
Klasická nemecká filozofia
 Nemecko - rozdrobené, kniežacie štáty
 filozofovia mali lepšie postavenie, ich diela sa verejne vydávali, boli profesori na univerzitách
Friedrich Wilhelm Joseph Schelling
 člen Mníchovskej akadémie vied, témy jeho prednášok: mytológia a zjavenie
Ontológia: filozofia totožnosti hmoty a ducha = neuvedomelý stav svetového ducha,
z ktorého vzniká príroda a spoločnosť
protiklady: zdroj všetkých zmien
Ludwig Feuerbach
 zanechal štúdium teológie, na Berlínskej univerzite počúval Heglove prednášky
Ontológia: materializmus, atribúty: pohyb, priestor, čas
“Myšlienky o smrti a nesmrteľnosti” - odmietol nesmrteľnosť
antropologický charakter filozofie - človek je prirodzená bytosť
Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, snaha spojiť empirizmus s racionalizmom
uznáva abstraktné myslenie
Etika: štastie = obmedzenie svojich potrieb + láskavý prístup k ľudom
kritizuje kresťanstvo a náboženstvo, chce ho meniť osvetou:
“Nie Boh stvoril človeka, ale čľovek stvoril Boha”
“Človek sa modlí, lebo má rád sám seba”
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
 protestant, najvýznamnejší novoveký filozof
Ontológia: objektívny idealista, základ všetkého je absolútna idea
stupne vývoja ideí : 1. čisté myslenie (logika)
2. príroda
3. ľudské myslenie (filozofia ducha)
4. najvyššie formy: náboženská, filozofická, umelecká
príroda je druhotná, odvodená od absolútnej idey
idea sa mení, vyvíja, jej činnosť sa prejavuje v myslení  svet je odrazom sveta ideí
aktívny princíp, chápe svet ako proces, hľadá vnútorné súvislosti
všeobecné zákony dilektiky:
1. Zákon prechodu kvantitatívnych zmien v kvalitatívne zmeny
2. Zákon jednoty a boja protikladov
3. Zákon negácie negácie
venoval sa kategóriám: bytie, nič, kvantita, kvalita, miera, podstata, totoźnosť,
rozdiel, náhoda,.. kategórie vzájomne súvisia, sú v pohybe
Immanuel Kant
 s chudobnej protestantskej rodiny, úcta k matke
Gnozeológia: agnosticizmus
Ontológia: apriórne kategórie (transcendentálne)
antinomický charakter vecí (má ho rozum, antinómia = protirečenie)
svet vecí existuje objektívne, nezávisle od ľudského vedomia
k životu pristupoval ako k povinnosti
Etika: náboženstvo = morálka - v existenciu Boha treba veriť, lebo si to žiada náš každodenný život
kategorický imperatív: “Konaj tak, aby sa zásady tvojho konania, mohli stať všeobecnými
pravidlami”
Teória štátu: občianska sloboda = právo jednotlivca, aby sa riadil zákonmi, ktoré schválil
hlása rovnosť pred zákonom
mier - ideálny stav spoločnosti
Johann Gottlieb Fichte
 študoval teológiu, prednášal v Jene, Berlíne
Ontológia: vychádza z absolútneho subjektu ja (všeľudské vedomie): empirické JA - skúsenosť
zvláštne JA - príroda
odmieta existenciu náhody  sloboda = poznanie nevyhnutnosti
Etika: náboženstvo je dôležité len pre morálku
Teória štátu: dielo: Uzavretý obchodný štát
štát by sa mal vyvíjať izolovane od cudzích vplyvov, uchovať si čistotu národa

Poklasické obdobie (2.polovica 19.storočia)
 pluralizmus vo filozofii
 hľadanie zmyslu života
 filozofia má spolupracovať s vedou  scientistická, antropologická (Schopenhauer, Nietche)
Pozitivizmus
August Comte
 zakladateľ Pozitivizmu
Gnozeológia: zakladateľ empirickej sociológie: poznanie prírody i spoločnosti
 filozofia má odmietnuť otázky, ktoré presahujú skúsenosť - nedajú sa overiť
 klasifikácia vied: základ chémia (matematika, astronómia, fyzika, biológia, sociológia,...)
 autor zákona Troch štádií vývoja ľudského ducha
1. teologícké: nadprirodzeno
2.

metafyzické: abstraktné filozofické pojmy vysvetlujúce skutočnosť
3. pozitívne: ľudstvo sa sústreďuje na prísne vedecké poznanie
Empiriokriticizmus
Ernest Mach
 rakúsky filozof
 samotné skúmanie pojmu skúsenosť  našu skúsenosť tvoria zmyslové pocity
 zástanca princípu ekonomického myslenia
(vedecké pojmy sa neriadia odhaľovaním pravdy, ale najjednoduchším spôsobom vysvetlenia)

Novopozitivizmus
 objasnenie poučiek vedy, logická analýza jazyka vedy - filozofické problémy sú jazykové problémy
 predstaviteľia: Viedenský krúžok (Rudolf Carnap, Neurath, Frank), Ludwig Wittgenstein,
 vedecký smer - problémy modernej logiky, jazyka, štruktúra vedeckého poznávania, problémy perspektívy budúcnosti, otázky prírody - ekológia
 20. roky 20. storočia - logický pozitivizmus
Pragmatizmus
 pragma = činnosť, filozofia činnosti
 antropologický smer: človek, jeho vnútro
 subjektívnoidealistický smer: “Od môjho vnútra závisí existencia sveta”
 vznik USA, 70-te roky 19. Storočia - rozšírenie do Európy
 princípy sformuloval Charles XXX Peirce (dielo: Ako vyjadriť naše idey)
 koncom 19. storočia nadobúda ucelenú podobu v diele Williama Jamesa
 vrcholí začiatkom 20. Storočia v diele Johna Deweya
 prívrženci: čs.: Karel Čapek, tal.: prívrženec Papine
Wiliam James
 dielo Pragmatizmus
 užitočnosť je základom filozofického postoja
Gnozeológia - agnosticizmus - popiera poznateľnosť sveta, vláda náhody
- celý svet objektívny, skutočnosť = skúsenosť - empirizmus
- teória je pravdivá, keď sa osvedčuje v praxi
Etika: náboženstvo prináša uspokojenie
John Dewey
 filozofia inštrumentalizmu
 poznanie a myslenie umožňujú orientovanie sa vo svete
 cieľ nášho života je zdokonalovanie prostredníctvom výchovy
Existencionalizmus

Nemecko - vznik v 20. rokoch 20. storočia, predstavitelia: Martin Heidegger, Karl Jaspers
Nemecko porazené, neistota, nepokoj  otázky zmyslu života
Francúzsko - 40.

roky, predstavitelia: Gabriel Honoré Marcel, Jean Paul Sartre
 otázky postavenia človeka vo svete, témy strachu a smrti
 existencia sa chápe ako konečná
 veda nemôže dať odpoveď, nemôže byť návodom na konanie človeka
 význam má len vlastné jestvovanie - silný individualizmus
 hraničné stavy: stavy utrpenia, bolesti a strachu - priblíženie vlastnej existencie
 vonkajší svet neexistuje nezávisle od ľudí, je nepriateľský, vnocuje názory, morálku, vkus
 “Nikto nemôže umrieť namiesto iného, každý umiera sám”

Základné pojmy:
Monizmus - jednotnosť, nedeliteľnosť prírody
Dualizmus - duchovná a hmotná podstata
Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných navzájom od seba nezávislých podstát sveta
Hylozoizmus - viera v živosť hmoty, jej myslenie, cítenie
Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných súvistlostiach
Determinizmus - učenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a príčinnej podmienenosti všetkých javov
Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznateľnosti sveta a jeho javov
Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spoločenských, mravných
Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania, odvodzovanie poznania zo zmyslového vnímania
Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá viera v neodvratný osud, osudovosť
Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh
Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej existencie, skutočne existujú len slová
Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta (ako výtvor vedomia), uznáv. len vlastného ja
Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej rozumové pochopenie
Apatia - chorobná nevšímavosť, ľahostajnosť, necitlivosť, otupenosť
Empirizmus - filozofické učenie, ktoré zmyslovú skúsenosť považuje za jediné východisko poznania
Racionalizmus - filozofické učenie, ktoré považuje rozum za jediný a najvyšší zdroj poznania.