Filozofia - Novovek
Phileo - Sophia == Milovať múdrosť - hľadá podstatu za kvalitatívnou rozmanitosťou vecí a javou
Základné filozofické disciplíny: Ontológia - podstata bytia (súcna) Gnozeológia - poznateľnosť bytia Antropológia - existencia človeka Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom: krásno, komično, ošklivosť Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie z morálneho hľadiska Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení
Francúzska filozofia 18.storočia J.D. De La Mettrie Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnosť hmoty líši sa v kvalite (napr. človek má viac rozumu), telo = hodinový stroj Etika: relatívnosť a menlivosť morálnych hodnôt od vzdelania závisí úroveň človeka uprednosťňuje spoločenský záujem D.Diderot Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnosť hmoty redigoval veľkú encyklopédiu: “Encyklopédia vied, umení a remesiel” (22 rokov) mala osvetový charakter (proti nevedomosti a predsudkom) P.H.D. von Holbach “Náboženstvo existuje vďaka nevedomosti, je brzdou rozvoja vedy.” prezývka “osobný nepriateľ Boha” Ontológia: podstaty: voda, oheň, zem, vzduch; pohyb - vlastnosť hmoty, príčinou všetkych zmien Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, odmieta vrodené idey Etika: zaoberal sa prírodnými vedami - treba konať v súlade s prírodou túžba po šťastí je prirodzená, vyviera z pudu sebazáchovy úloha spoločnosti: urobiť človeka dobrým a šťastným výchova je hlavným prostriedkom charakteru človeka myšlienka zladenia osobných a spoločenských záujmov názory vládnu svetom, zákonodárci majú rozhodujúcu úlohu v dejinách C.H.
Helvetius Gnozeológia: záujmy a vášne sú impulzom sveta, motívom pri poznávaní Etika: užitočnosť - morálne hodnotenie vzájomná tolerancia zákonodárstvo je prameňom mravnosti Klasická nemecká filozofia Nemecko - rozdrobené, kniežacie štáty filozofovia mali lepšie postavenie, ich diela sa verejne vydávali, boli profesori na univerzitách Friedrich Wilhelm Joseph Schelling člen Mníchovskej akadémie vied, témy jeho prednášok: mytológia a zjavenie Ontológia: filozofia totožnosti hmoty a ducha = neuvedomelý stav svetového ducha, z ktorého vzniká príroda a spoločnosť protiklady: zdroj všetkých zmien Ludwig Feuerbach zanechal štúdium teológie, na Berlínskej univerzite počúval Heglove prednášky Ontológia: materializmus, atribúty: pohyb, priestor, čas “Myšlienky o smrti a nesmrteľnosti” - odmietol nesmrteľnosť antropologický charakter filozofie - človek je prirodzená bytosť Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, snaha spojiť empirizmus s racionalizmom uznáva abstraktné myslenie Etika: štastie = obmedzenie svojich potrieb + láskavý prístup k ľudom kritizuje kresťanstvo a náboženstvo, chce ho meniť osvetou: “Nie Boh stvoril človeka, ale čľovek stvoril Boha” “Človek sa modlí, lebo má rád sám seba” Georg Wilhelm Friedrich Hegel protestant, najvýznamnejší novoveký filozof Ontológia: objektívny idealista, základ všetkého je absolútna idea stupne vývoja ideí : 1. čisté myslenie (logika) 2. príroda 3. ľudské myslenie (filozofia ducha) 4. najvyššie formy: náboženská, filozofická, umelecká príroda je druhotná, odvodená od absolútnej idey idea sa mení, vyvíja, jej činnosť sa prejavuje v myslení svet je odrazom sveta ideí aktívny princíp, chápe svet ako proces, hľadá vnútorné súvislosti všeobecné zákony dilektiky: 1. Zákon prechodu kvantitatívnych zmien v kvalitatívne zmeny 2. Zákon jednoty a boja protikladov 3. Zákon negácie negácie venoval sa kategóriám: bytie, nič, kvantita, kvalita, miera, podstata, totoźnosť, rozdiel, náhoda,.. kategórie vzájomne súvisia, sú v pohybe Immanuel Kant s chudobnej protestantskej rodiny, úcta k matke Gnozeológia: agnosticizmus Ontológia: apriórne kategórie (transcendentálne) antinomický charakter vecí (má ho rozum, antinómia = protirečenie) svet vecí existuje objektívne, nezávisle od ľudského vedomia k životu pristupoval ako k povinnosti Etika: náboženstvo = morálka - v existenciu Boha treba veriť, lebo si to žiada náš každodenný život kategorický imperatív: “Konaj tak, aby sa zásady tvojho konania, mohli stať všeobecnými pravidlami” Teória štátu: občianska sloboda = právo jednotlivca, aby sa riadil zákonmi, ktoré schválil hlása rovnosť pred zákonom mier - ideálny stav spoločnosti Johann Gottlieb Fichte študoval teológiu, prednášal v Jene, Berlíne Ontológia: vychádza z absolútneho subjektu ja (všeľudské vedomie): empirické JA - skúsenosť zvláštne JA - príroda odmieta existenciu náhody sloboda = poznanie nevyhnutnosti Etika: náboženstvo je dôležité len pre morálku Teória štátu: dielo: Uzavretý obchodný štát štát by sa mal vyvíjať izolovane od cudzích vplyvov, uchovať si čistotu národa Poklasické obdobie (2.polovica 19.storočia) pluralizmus vo filozofii hľadanie zmyslu života filozofia má spolupracovať s vedou scientistická, antropologická (Schopenhauer, Nietche) Pozitivizmus August Comte zakladateľ Pozitivizmu Gnozeológia: zakladateľ empirickej sociológie: poznanie prírody i spoločnosti filozofia má odmietnuť otázky, ktoré presahujú skúsenosť - nedajú sa overiť klasifikácia vied: základ chémia (matematika, astronómia, fyzika, biológia, sociológia,...) autor zákona Troch štádií vývoja ľudského ducha 1. teologícké: nadprirodzeno 2.
metafyzické: abstraktné filozofické pojmy vysvetlujúce skutočnosť 3. pozitívne: ľudstvo sa sústreďuje na prísne vedecké poznanie Empiriokriticizmus Ernest Mach rakúsky filozof samotné skúmanie pojmu skúsenosť našu skúsenosť tvoria zmyslové pocity zástanca princípu ekonomického myslenia (vedecké pojmy sa neriadia odhaľovaním pravdy, ale najjednoduchším spôsobom vysvetlenia)
Novopozitivizmus objasnenie poučiek vedy, logická analýza jazyka vedy - filozofické problémy sú jazykové problémy predstaviteľia: Viedenský krúžok (Rudolf Carnap, Neurath, Frank), Ludwig Wittgenstein, vedecký smer - problémy modernej logiky, jazyka, štruktúra vedeckého poznávania, problémy perspektívy budúcnosti, otázky prírody - ekológia 20. roky 20. storočia - logický pozitivizmus Pragmatizmus pragma = činnosť, filozofia činnosti antropologický smer: človek, jeho vnútro subjektívnoidealistický smer: “Od môjho vnútra závisí existencia sveta” vznik USA, 70-te roky 19. Storočia - rozšírenie do Európy princípy sformuloval Charles XXX Peirce (dielo: Ako vyjadriť naše idey) koncom 19. storočia nadobúda ucelenú podobu v diele Williama Jamesa vrcholí začiatkom 20. Storočia v diele Johna Deweya prívrženci: čs.: Karel Čapek, tal.: prívrženec Papine Wiliam James dielo Pragmatizmus užitočnosť je základom filozofického postoja Gnozeológia - agnosticizmus - popiera poznateľnosť sveta, vláda náhody - celý svet objektívny, skutočnosť = skúsenosť - empirizmus - teória je pravdivá, keď sa osvedčuje v praxi Etika: náboženstvo prináša uspokojenie John Dewey filozofia inštrumentalizmu poznanie a myslenie umožňujú orientovanie sa vo svete cieľ nášho života je zdokonalovanie prostredníctvom výchovy Existencionalizmus
Nemecko - vznik v 20. rokoch 20. storočia, predstavitelia: Martin Heidegger, Karl Jaspers Nemecko porazené, neistota, nepokoj otázky zmyslu života Francúzsko - 40.
roky, predstavitelia: Gabriel Honoré Marcel, Jean Paul Sartre otázky postavenia človeka vo svete, témy strachu a smrti existencia sa chápe ako konečná veda nemôže dať odpoveď, nemôže byť návodom na konanie človeka význam má len vlastné jestvovanie - silný individualizmus hraničné stavy: stavy utrpenia, bolesti a strachu - priblíženie vlastnej existencie vonkajší svet neexistuje nezávisle od ľudí, je nepriateľský, vnocuje názory, morálku, vkus “Nikto nemôže umrieť namiesto iného, každý umiera sám”
Základné pojmy: Monizmus - jednotnosť, nedeliteľnosť prírody Dualizmus - duchovná a hmotná podstata Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných navzájom od seba nezávislých podstát sveta Hylozoizmus - viera v živosť hmoty, jej myslenie, cítenie Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných súvistlostiach Determinizmus - učenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a príčinnej podmienenosti všetkých javov Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznateľnosti sveta a jeho javov Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spoločenských, mravných Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania, odvodzovanie poznania zo zmyslového vnímania Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá viera v neodvratný osud, osudovosť Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej existencie, skutočne existujú len slová Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta (ako výtvor vedomia), uznáv. len vlastného ja Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej rozumové pochopenie Apatia - chorobná nevšímavosť, ľahostajnosť, necitlivosť, otupenosť Empirizmus - filozofické učenie, ktoré zmyslovú skúsenosť považuje za jediné východisko poznania Racionalizmus - filozofické učenie, ktoré považuje rozum za jediný a najvyšší zdroj poznania.
|