Rómsky jazyk patrí medzi najdôležitejšie prvky vedomia rómskeho etnika. Patrí do skupiny indoeurópskych jazykov. Prenášal sa hlavne ústnym podaním. Bol a je jazykom etnickej skupiny Rómov a prostredníctvom neho sa Rómovia dohovoria všade na svete, aj keď komunikujú viac či menej odlišnými dialektmi. Historicko-porovnávacie, antropologické, ale predovšetkým jazykovedné štúdie objavili indický pôvod Rómov a úzke vzťahy rómčiny s niektorými novoindickými jazykmi, a to predovšetkým s hindštinou.

K odhaleniu pôvodu Rómov prispelo zistenie kalvínskeho kňaza Ištvána Vályiho z okolia Komárna, ktorý študoval v 2. polovici 18. Storočia v holandskom meste Leiden. Tam sa zoznámil s tromi indickými študentmi. Ich jazyk mu nápadne pripomínal jazyk Rómov z okolia jeho rodiska, zapísal si od nich tisíc slov aj s významom. Keď sa vrátil domov a prečítal indické slová miestnym Rómom, títo mu väčšinu z nich vedeli správne preložiť. Správa o tejto udalosti z roku 1763 podnietila mnohých jazykovedcov.

Teóriu o pôvode Rómov rozpracoval Samuel Augustíni ab Hortis evanjelický kňaz z Levoče pôsobiaci v Kežmarku. Najznámejšia je jeho monografia Cigáni v Uhorsku. Svoj záujem sústredil na Uhorsko a Sedmohradsko. Popisoval niektoré špecifické vlastnosti tohto etnika.

Ján Čaplovič – etnograf – pôsobil v Banskej Bystrici, vo Viedni. Jeho dielo Slováci v Uhorsku popisuje, že každý národ má právo na sebauplatnenie, neexistuje nadriadený a podriadený národ, sú rovnocenné. Sústredil sa na zber, popis, spracovanie dokladov hmotnej kultúry a to najmä vidieckeho roľníckeho obyvateľstva (sídla, kroje, výšivky).

Ďalší, ktorý prispel je Heinrich Grellman, dielo Die Zigeuner – urobil systematické porovnávanie rómčiny s novoindickými jazykmi.

Intenzívne dokazovanie, že rómčina patrí do rodiny indických jazykov, pokračovalo aj v 19. storočí zásluhou lingvistu Augusta Fridricha Potta. Vypracoval prvú vedeckú, historickú a komparatívnu štúdiu rómčiny (1844) Cigáni v Európe a Ázií.

Anglický lingvista Turner postavil hypotézu, že predkovia Rómov nepochádzajú z Pandžábu, ale z Rádžasthánu – strednej Indie. Táto domnienka je dodnes akceptovaná, pretože ďalšie výsledky nepriniesli žiadne protiargumenty.

Turner rozdelil rómčinu do troch skupín:

1.Európska (rómčina)
2.Arménska (lomčina)
3.Syrská (domčina).

Na Slovensku je Juraj Jozef Ihnatko prvým romistom, ktorý sa zaoberal otázkami postavenia slovanských jazykov medzi indoeuropskými jazykmi. V roku 1877 v maďarčine na 105 stranách vreckového formátu vyšlo jeho dielo Cigány nyelv (Cigánsky jazyk). Predkladá v ňom na filologickej úrovni tak dovtedajšie vedomosti, novšie poznatky o morfológii rómčiny a tvorbe slov.

Antoni Kalina (1846-1906) – prvý profesor slovanskej filológie na univerzite v Ľvove. Dielo La langue des Tziganes slovaques zhrňa výsledky Kalinových jazykovedných výskumov získaných v roku 1874 pri jeho cestách prevažne po západnom Slovensku. Podrobne sa zaoberal fonetikou a morfológiou aj lexikou. Rozpracoval dialekty aj poddialekty rómskeho jazyka. Jeho prínos do romistiky na Slovensku je obrovský.