nedovolenému sexuálnemu styku
pestovanie súcitu
5 - neobchodovat s : zbraňami, jatnými zvieratami, ľudskymi bytosťami, opojnými nápojmi, jedmi
neubližovať sebe ani inym
6 - snaha zabránit vzniku - zlých a nespasných myšlienok, ktoré ešte nevznikli v mysli, ktoré už vznikli.
vytvárať a rozvíjať spásne myšlienky, ktoré ešte nevznikly
podporovat a udržovať už existujúce dobré myšlienky
7 - bdelé‚ uvedomovanie, vnímanie a pozornosť k - činnosti tela (kaja)
- pocitom a emóciám (vedana)
- činnosti mysli (citta)
- ideám, myšlienkam, názorom a veciam (dhamma)
8 - vedie k stavom dhjány (trans alebo usebrání, prevzaté z jogy):
1 - odstránené‚ vášnivé‚ túžby a niektoré‚ nespasné‚ myšlienky,
pocity radosti a štastia sú zachvané‚ spolu s určitou aktivitou mysle.
2 - potlačená všetka intelektuálna činnost, nastáva kľud a "jednobodovost" mysle
stále sú zachované‚ pocity radosti a štastia.
3 - pocit radosti mizne, pocit štastia zostáva spolu s bdelou vyrovnanosťou mysle.
4 - všetky pocity včetne štastia, neštastia, radosti a smútku miznú zostáva len čistý kľud a bdelosť.

1 - podmienené‚ poznanie (anubodha) - intelektuálne poznanie
preniknutie (pativedha) - poznanie prameniace s meditačných skúseností
2 - podporovanie myšlienok : zrieknutia sa (nekkhama - samkappa)
dobrej vole (avjapada - samkappa)
súcitu a neubližovania (avihimsa - samkappa)

Retaz príčin a následkov:
Z nevedomosti vziká chcenie.
Z chcenia vzniká vedomie.
Z vedomia vzniká mysel a hmota.
Z mysle a hmoty vzniká šest zmyslouv.
Z šiestich zmyslov vzniká dotyk.
Z dotyku vznik túžba
Z túžby vzniká lipnutie.
Z lipnutia vznikajú karmické podmienky.
Z karmických podmienok vzniká zrodenie.
Zo zrodenia vznik staroba a smrt.

Budha po svojom osvietení hlásal:
1 - Najväčšej cnosti je možno‚ dosiahnut pestovaním univerzálnej lásky
2 - Najväčšie štastie je štastie, pochádzajúce z kľudu mysle
3 - Absolútna pravda je pravda, dosiahnutá pochopením prčiny ľudského utrpenia
4 - Najvyššie náboženstvo je náboženstvo, ktoré hlása intelektuálny rozvoj a očistovanie mysle
5 - Najväčšia filozofia je filozofia, ktorá učí praktickému sposobu života,
ktorý možno následovat bez závislosti na teoriách a čírej viere

Princíp Karmy : Sme dôsledkom toho čím sme boli a budeme dôsledkom toho čím sme.
Karma nás učí : trpezlivosti, dôvere, spoliehaniu na seba, zdržanlivosti, sile
(== vesmírna spravodlivosť - vysvetluje talent, vrodené vady, … )
Reinkarnácia - charakteru, nie ega
( sviečková analógia - sviečka ktorú zhasneme a znova rozsvietime horí rovnakým plameňom, ako horela pred zhasnutím, súčasne však plameň sviečky podlieha neustálej zmene)
Nirvána - stav mysle a nie neaké hmotné miesto
Ciel života - oslobodenie sa od večného kolobehu smrti a života vstúpením do nirvány (staním sa Buddhom)
Boh - symbol všetko prestupujúcej pravdy (energie), nie individuálna človeku podobná bytosť

Buddhizmus
 náboženstvo strednej cesty, nepoddávanie sa zmyslovým pôžitkom, ale nie sebatrýznenie
 života, nie smrti
 to že neignoruje tvrdú realitu života neznamená, že je náboženstvom pesimismu
 nediskriminovania žien
 neprelievania krvy
 tolerancie
 dobročinnosti
 nadčasové náboženstvo, neodporuje vede, je v súlade s mod. psychológiou a fyzikou (Hawking, Bohm,…)
 neopiera sa o žiadnu vyššiu autoritu, nie je závislý od Buddhu
 Buddha nie je neomylný, o všetkom treba premýšlať a prijať len to čomu človek rozumie
 neobsahuje prosebné modlitby - každý sa má spoliehať sám na seba a nie na pomoc z vonku
 obetovanie - iba negatívnych vlastností, nie hmotných predmetov, alebo bytostí
 Buddha rozprával o vesmíre a o vesmírnych bytostiach, neobmedzoval sa len na našu Zem

Mnísi nesmú : a) spáchať žiadny nečistý skutok
b) zobrať nič, čo im nepatrí
c) vedome a zlovolne zbaviť života žiadneho bezbranného tvora,
dokonca ani červíka alebo mravca
d) sa z chamtivosti, alebo so zlým úmyslom chváliť žiadnou nadprirodzenou
schopnosťou
Človek by mal konať s rozvahou a nestrácať kontrolu nad svojimi činmi.

Človek by mal hovoriť iba vtedy, ak to čo chce povedať je dobré, múdre a pravdivé.

Človek by mal žiť v prítomnosti, akceptovať ju a teda neunikať myšlienkami do minulosti ani do budúcnosti (neignorovanie terajšieho okamžiku, sústredenosť na terajšiu činnosť).
Dôležitý je stav ľudskej mysle a nie sociálne postavenie - na dosiahnutie nirvány netreba viesť mníšsky život

Človek by nemal ignorovať tvrdú realitu života, pretože život v ilúzii nevedie k šťastiu ale len ku smútku. Mal by si uvedomiť, že jediná vec, ktorá mu skutočne patrí sú jeho myšlienky a najneskôr pri smrti všetko ostatné stratí.