referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Agáta
Nedeľa, 5. februára 2023
Sociálne nerovnosti
Dátum pridania: 26.02.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: skaspa
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 401
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.4
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 15m 40s
Pomalé čítanie: 23m 30s
 

Mať moc v určitej oblasti znamená byť schopný zvládať, riadiť, určovať, regulovať, teda kontrolovať dianie v tejto oblasti. Moc môže byť použitá ku kontrole prírody, spoločnosti, skupín i jednotlivcov, ku kontrole výkladu sveta a myslenia ľudí.

Žiadna spoločnosť nieje schopná zaistiť rovnosť všetkým svojím členom, aj keď nie všetky to sú ochotné priznať. Každá spoločnosť bola, je a zrejme navždy bude diferencovaná do vrstiev a skupín, ktoré sa líšia svojím podielom na statkoch a službách, prístupom k moci a výške svojej prestíže.

Ako už som sa zmienil v úvode, jedným z vedúcich predstaviteľov teórie mocenskej diferenciácie bol Karl Marx. Jeho pojatie vystihuje sociológ L. Beeghley: “Karl Marx bol revolucionárom a sociálnym vedcom v jednom“.
Marx považoval za nutné zmeniť triednu štruktúru spoločnosti. Jeho analýza poukazuje na vzťahy rôznych skupín formovaných odlišným prístupom k využitiu zdrojov. Vo feudálnej spoločnosti väčšina produkcie bola poľnohospodárskeho pôvodu a pozemky vlastnila šľachta. Roľníci nemali voľnosť a museli poslúchať príkazy, ktoré im diktovali vlastníci pôdy.
Pomocou tejto analýzy skúmal sociálne vzťahy vnútri kapitalizmu – ekonomického systému, v ktorom sú zdroje produkcie väčšinou v súkromných rukách a ktorého hlavným cieľom je maximalizovať zisk v konkurencii s inými súkromníkmi. Marx ukazuje na dve triedy, ktoré sa objavili s pádom feudalizmu – buržoázia a proletariát. Každá z tried má svoju vlastnú kultúru. Buržoázia, trieda kapitalistov, vlastní zdroje produkcie, teda továrne a stroje, zatiaľ čo proletariát je iba triedou pracujúcich. V procesu výroby sú robotníci vykorisťovaní buržoáziou a za svoj výkon dostávajú podradné mzdy.
Podľa Marxa povedie vykorisťovanie proletariátu k deštrukcii kapitalizmu. Aby toto bolo možné, musí sa vnútri robotníckej triedy vyvinúť tzv. triedne vedomie (= zjednotenie túžby po politickej zmene) a nepodľahnúť pocitu, že byť vykorisťovaný je vlastne „normálne“. Zjednotená robotnícka trieda potom revolúciou zvrhne vládu buržoázie a vytvorí tak jednotný, rovný, robotnícky štát. Tato vízia sa priebehom doby ukázala ako utopistická. Snaha o vytvorenie takých štátov viedla ku vzniku totalitných režimov, ktorých existencia nemala dlhého trvania.
Marxov prínos vidíme predovšetkým v tom, že poukázal na základné rozdelenie väčšiny spoločností - na vrstvu chudobných a vrstvu bohatých.

Max Weber za zásadnú sociálnu nerovnosť považuje nerovnosť prístupu k moci. Táto nerovnosť je podľa neho v priebehu dejín konštantná a mení sa len jej ospravedlňovanie.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Sociálne nerovnosti SOŠ 2.9748 2554 slov
Sociálne nerovnosti GYM 2.9928 853 slov
Sociálne nerovnosti GYM 2.9840 852 slov
Sociálne nerovnosti 2.9642 2527 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.