A opäť sa dostávame k tvrdeniu klasikov, že deľba moci súvisí s rozdelením ekonomických zdrojov.

Tabuľka najprestížnejších povolaní (skúmané v USA,1989, najvyššie hodnotenie 100)

Lekár 86 Policajt 48
VŠ profesor 78 Sekretárka 46
Právnik 72 Automechanik 40
Herec 58 Vodič autobusu 32
Účtovník 57 Čašník 20
Hrobár 49 Smetiar 17


Rasové a etnické nerovnosti

Na začiatku 20. storočia český antropológ svetového mena A. Hrdlička (1869-1943) priniesol dôkazy o ázijskom pôvode amerických indiánov a predovšetkým poukázal, že neandrtálska fáza vo vývoji človeka je spoločná všetkým ľudským plemenám. Z toho vyplýva, že biologicky sú si všetci ľudia rovní a že odlišnosti ľudského druhu sú dané geografickými a klimatickými podmienkami. Rasové nerovnosti teda majú svoj hlavný a v podstate jediný pôvod v predsudkoch.
Predsudky sa môžu vyvinúť z etnocentrizmu, čo je tendencia usudzovať, že určitá kultúra je nadradená voči všetkým ostatným. Etnocentrickí ľudia súdia iné kultúry podľa štandardov ich vlastnej skupiny, čo celkom logicky vedie k pocitu, že kultúra s inými zvykmi je podradená.
Jednou z najrozšírenejších foriem predsudku je rasizmus. Nadraďovanie sa jednej rasy nad druhú, predovšetkým bielej rasy nad ostatnými, pramení z rozdielov vyspelosti rôznych rás, súvisí to so stupňom civilizácie. Kultúra, kde po niekoľko generácií tento predsudok prevláda, má potom sklony k diskriminácii, vykorisťovaniu a ďalším predsudkom. Čierny autor Ralph Ellison napísal vo svojom románe Invisible Man (1952) toto: „Som neviditeľný. Som zmes mäsa a kostí, tkanív a tekutín – a myslím, že som obdarený i rozumom. Som neviditeľný, jednoducho preto, že ma ľudia vidieť nechcú“.
Typickým príkladom tohoto diskriminačného trendu sú Spojené štáty americké, kde ešte nedávno boli bežne k videniu oddelené systémy vzdelávania, reštaurácie, miesta v dopravných prostriedkoch pre bielych a čiernych a ďalšie veci, privedené až do absurdity. Vlastne až v posledných niekoľkých desaťročiach bolo možné vidieť istý útlm týchto tendencií. Je však nutné priznať, že to bude trvať ešte niekoľko generácií než bude afroamerická rasa považovaná za úplne rovnocennú belošskej rase.
Tiež sa je treba zmieniť o opačnej forme diskriminácie, tzv. pozitívnej, ktorá sa objavila predovšetkým ako snaha čeliť znevýhodňovaniu černochov, predovšetkým na americkom trhu práce. Podľa môjho názoru ani jedna z foriem nieje pre spoločnosť prínosná, lebo vyvoláva sociálne napätie a konflikty. Extrémnym nežiadúcim vzťahom jednej rasy k druhej môže byť genocída - neslobodné systematické zabíjanie príslušníkov určitého národa či rasy. Tento termín bol asi prvýkrát použitý po vyhladení jedného milióna Arméncov Turkami v roku 1915.