Aristotelovská logika a jej vplyv na stoickú

Treba podotknúť, že otázka nestojí, či boli stoici oboznámení, ale či boli ovplyvnení peripatetickou logikou. Za hlavného reprezentanta Soickej logiky budeme považovať Chrisippa. Keď budeme hovoriť o ňom, budeme mať na mysli aj ďalších stoikov. Podobne, ak spomenieme Aristotela, budeme mať na mysli aj všetkých jeho pokračovateľov.

Podať odpoveď bude veľmi obtiažne. Musíme zistiť, či Chrissipos povedal „P“ pretože Aristoteles povedal „Q“ a to bez priamej textovej evidencie. Všeobecne je rozšírený názor, že po Theofrastovej smrti až do 1. stor. n.l. boli jeho a Aristotelove spisy nedostupné. To by potom znamenalo, že stoici nemali žiadny kontakt s aristotelovskou logikou a nemohli ňou byť ovplyvnení. Avšak tento názor o nedostupnosti Aristotelových spisov je nepravdivý. Napríklad Epicuros cituje Analytiky, čo by bolo nemožné, ak by boli nedostupné. Najnovšie výskumy teda ukazujú, že Aristotelove spisy mohli byť Zenónovi a Chrisippovi známe ak mali záujem sa s nimi zaoberať.

Je teda zrejmé že raní stoici, a teda aj Chrisippos, mali možnosť čítať Organon (Aristotelovo dielo o logike), ale urobili tak? Neexistuje však žiadny dôkaz, že tak skutočne urobili. Máme len dôkaz pravdepodobnosti. Chrisippos žil v Aténach neďaleko Lýcea. Vedel, že tam sú Aristotelove diela o logike. Z toho usúdime, že je pravdepodobné, že ich videl a študoval. Takýto dôkaz je však dosť vágny a radšej by sme prijali priamy dôkaz. Avšak žiadny takýto priamy dôkaz neexistuje. Chrisippos zrejme čítal Theofrastovu prácu o paradoxe klamára, to však nemusí znamenať, že čítal aj iné diela týkajúce sa logiky. Hoci nemáme žiadne priame svedectvo, tvrdí Barnes, neverím, žeby Chrisippos nečítal žiadny peripatetický materiál.

Chrisippos zrejme čítal nejaké peripatetickédiela k logike, to však ešte neznamená, že povedal „P“, pretože oni povedali „Q“, teda že bol nimi ovplyvnený. Rozhodujúce slovo pri riešení tohto sporu budú mať teda komentátori. Komentátori na viacerých miestach referujú o nezhodách medzi stoikmi a aristotelikmi. Treba však podotknúť, že keď komentátori hovoria o nezhode, či polemike medzi stoikmi a artistotelikmi, nemusí ísť o reálnu historickú udalosť. Je možné ukázať viacero textov, kde sa spomínajú polemiky stoikov a peripatetikov. Dokonca v textoch Alexandra z Afrodiziady je možno priamo vidieť, ako Chrisippos neargumentuje v prospech svojho spôsobu negácie, nakoľko stoický a aristotelovský spôsob negácie bol odlišný, ale ako v opozícii k peripatetikom.

To by potom slúžilo ako dôkazy, že Chrisippos čítal Organon. No ako sme povedali môže ísť o konštrukciu komentátora, ktorý vykreslí dve nezávislé spôsoby negovania, akoby vznikli v priamej interakcii.

V súčasnom stave našich dôkazov, hovorí Barnes, nemáme dôvod veriť, že Chrisippos bol akýmkoľvek spôsobom ovplyvnený formálnou logikou Lýcea (aristotelovská škola). Aby sme to mohli tvrdiť, museli sme nájsť nejaký bibliografický dôkaz, ktorý zatiaľ nemáme.