Kto sú Rómovia?
Aj keď sú niektorí Rómovia presvedčení, že ich korene siahajú do Egypta, najdokázanejšou je hypotéza, že domovinou im bola India (jazyk Rómov - rómčina má korene v sanskrte), z ktorej rôznych oblastí odchádzali potom Rómovia v rôznych obdobiach počas prvých storočí nášho letopočtu. V 5.storočí n.l. sa usadzovali v Perzii a Sýrii, okolo r.1300 v juhovýchodnej Európe (Grécko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko) a od r.1400 v západnej Európe (Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Švajčiarsko, Španielsko). V súčasnosti ich nájdeme v každej európskej krajine a takisto v severnej Afrike, na Blízkom východe, Južnej Amerike, USA a Kanade. Ich celkový počet sa odhaduje na 5 až 10 miliónov, pričom viac ako
polovica žije vo východnej Európe - v bývalej Juhoslávii okolo 750 tisíc, v Rumunsku 680 tisíc, na Slovensku 165 tisíc (čo však predstavuje prvé miesto v Európe v pomere počtu rómskeho obyvateľstva k domácemu). Rómske spoločenstvo utvárajú štyri kmene (nácie): Lowara, Machuaja, Kalderašha a Churara, medzi ktorými existujú jazykové a kultúrne rozdiely. K telesným charakteristikám väčšiny Rómov patria tmavé vlasy i oči, stredne tmavá až tmavá pleť, nižší vzrast, s vekom sklony k tučnote. Netreba však zabúdať na výnimky - plavovlasých a bledookých Rómov. Slovo "Cigáň" rómčina neobsahuje, sami sa označujú ako "Rómovia". Uprednostňujeme tento termín i my, keďže slovo "Cigáň", užívané obklopujúcou spoločnosťou ťažko zbaviť nánosu negatívnych významov, ktoré sa k nemu postupne naviazali. Za najpodstatnejšiu črtu rómskej mentality možno považovať odolnosť voči asimilačným snahám zo strany majoritnej spoločnosti. V niektorých aspektoch života sa Rómovia adaptujú - spravidla napr. prijímajú jazyk a náboženstvo dominantných skupín (vlastné náboženstvo si neutvárajú, svoj jazyk dosť zanedbávajú), využívajú technické a sociálne vymoženosti súčasnej doby (autá, telefóny, banky, sociálnu podporu a pod.). V základnom spôsobe života však ostávajú naďalej svojskí, ich životný štýl odoláva zmenám počas striedania generácii. Značná časť rómskej populácie zostáva funkčne negramotnou (odmietajú formálnu edukáciu vo viere, že odovzdávanie skúseností medzi členmi rodiny je účinnejšie). Udržiavajú si silnú bariéru medzi sebou a vonkajším svetom (gadžovia = ne-Rómovia - môžu byť predmetom ich "hier"). Aj keď dominantné skupiny oddávna potláčali kočovný spôsob života Rómov a podporovali ich usadenie, zostávali najväčšími cestovateľmi sveta.