Zo strany obyvateľstva krajín, kde Rómovia žijú, prevláda strach z ich extravagancii a kriminálnych činov, čo sa vlády krajín snažia riešiť rôznymi spôsobmi. K utvoreniu pravdivého obrazu o Rómoch patrí nevyhnutne informácia týkajúca sa skutočnosti, ktorú niektorí autori označujú ako "rómsky paradox": napriek tomu, že spôsob života Rómov mnohých (predovšetkým umelcov, ktorí ho v rôznych formách stvárňujú) priťahuje a fascinuje, dlhé obdobia Rómov prenasledovali, utláčali a týrali (silná vlna perzekúcie počas druhej svetovej vojny). Nebolo im priznané právo na označenie ako etnika, národa, či národnosti, bývali chápaní vždy len ako zaostalá skupina obyvateľstva, hoci sa v ich radoch sformovala aj elitná špička, usilujúca sa o dôstojnú reprezentáciu svojho pôvodu a pozdvihnutie ostatných. Zmeny náhľadu majoritnej spoločnosti v tomto smere u nás priniesli čiastočne až posledné roky.

Ako Rómovia žijú?
Vedecký výskum tohto etnika zťažuje fakt, že rómska kultúra nie je jednotná, ale aj to, že si Rómovia svoje zvyky a životný štýl strážia ako súkromie, sú nekooperatívni a vyhýbaví. Evans-Pritchard o tom píše: "Som si istý, že oveľa lahšie je vstúpiť do primitívnej malajskej či africkej komunity než k Rómom. Malajzania ani Afričania si nevybudovali také barikády ako Rómovia .. Rómovia žili stáročia v spoločenstvách, ku ktorým nepatrili." A ďalej Avon: "Ak tuctu Rómov položíte rovnakú otázku, dajú vám pravdepodobne tucet rôznych odpovedí. Ak jednému dáte tú istú otázku tucetkrát, dostanete tucet rôznych odpovedí." Rómovia nie sú samotári. Svoj život trávia v rómskom spoločenstve. Individuálne obydlie nepoznajú. Rómska rodina ("familija") je omnoho väčšia ako naša nukleárna rodina. Okrem manželov a detí sú jej súčasťou aj vydaté (ženaté) deti s ich deťmi a manželskými partnermi, starí a prastarí rodičia i ďalší príbuzní. Niekedy sa stáva, že počet členov rodiny dosahuje až 30-40. Tak, ako nepoznajú oddelené bývanie pre jednotlivca, je im cudzie i individuálne súkromné vlastníctvo - to u nich nahrádza vlastníctvo rodinné. Členovia rodiny obvykle pracujú spolu, slávia spolu sviatky, ochraňujú sa, opatrujú chorých a starých, spolu pochovávajú mŕtvych. Životný cyklus Rómov možno v skratke popísať asi takto: deti prichádzajú na svet spravidla vo veľkých počtoch a víta ich nielen rodina, ale celé široké rómske spoločenstvo. Bývajú hýčkané, telesné tresty sa užívajú zriedka. Dieťa je v centre pozornosti - prinajmenej dovtedy, pokiaľ nepríde druhé. Často sa s rómskym dieťaťom zaobchádza ako s miniatúrnym dospelým, ktorý má rovnaké práva ako veľkí. Deti trávia mnoho času v spoločnosti dospelých.