Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

Poslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho vedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na schôdzi národnej rady, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz skladá sľub, ktorý znie „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Poslanec sa ujíma svojej funkcie a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu. Funkcia poslanca je nezlúčiteľná s funkciou prezidenta republiky, sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru.

Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády, štátneho tajomníka, riaditeľa Slovenskej informačnej služby, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúceho ústredného orgánu štátnej správy jeho mandát počas tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a na jeho miesto nastupuje náhradník.

K základným právam poslanca patrí:

1. právo zákonodarnej iniciatívy,
2. interpelačné právo a právo klásť otázky členom vlády SR,
3. právo vyžadovať od štátnych orgánov potrebné informácie pre svoju prácu,
4. právo zúčastňovať sa na rokovaniach národnej rady a orgánov, do ktorých bol zvolený a hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných otázkach,
5. právo voliť a byť volený.

Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzi národnej rady alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad, ktoré by mu patrili na nasledujúci mesiac. Ak sa bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej štyroch rokovacích dní národnej rady alebo výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na plat, funkčný príplatok a paušálne náhrady, ktoré by mu inak patrili na nasledujúci mesiac.

Predseda a podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky

Predsedu a podpredsedov národnej rady volí a odvoláva v tajnom hlasovaní národná rada nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.

Predseda je zodpovedný len národnej rade. Vo svojej funkcii zostáva aj po uplynutí volebného obdobia, kým si národná rada nezvolí nového predsedu. To platí aj o podpredsedoch národnej rady.

Predseda národnej rady vykonáva svoju pôsobnosť podľa Ústavy SR tým, že:

1. zvoláva a riadi schôdze národnej rady,
2. podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, ako aj uznesenia národnej rady,
3. prijíma sľub poslancov,
4. vyhlasuje voľby do národnej rady a orgánov územnej samosprávy a voľbu prezidenta Slovenskej republiky,
5. vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
6. vykonáva ďalšie úlohy podľa osobitných zákonov.

Podpredsedovia národnej rady:

1. riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej rady,
2. zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí.

Organizácia činnosti Národnej rady Slovenskej republiky

Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada môže uznesením prerušiť svoje zasadanie, jeho dĺžka nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku.

Národná rada je schopná sa uznášať ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov – 76. Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady a pri schvaľovaní iných návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu. Na prijatie ústavy, ústavného zákona, odsúhlasenie neverejnej schôdze národnej rady a v ďalších prípadoch, kedy to vyžaduje ústava alebo zákon, je potrebná trojpätinová kvalifikovaná väčšina najmenej 90 poslancov. Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné.

Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica, ktorá po overení sa stáva autentickým záznamom o schôdzi a slúži ako podklad na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi.