Parlament SR

Územie Slovenskej republiky bolo po niekoľko storočí súčasťou viacnárodných štátov. História slovenského parlamentarizmu je úzko spojená s bojom Slovákov za národnú identitu a štátnu suverenitu. Pozícia slovenských zástupcov v parlamentoch uhorského kráľovstva, rakúsko-uhorskej monarchie, v parlamente prvej Československej republiky alebo v parlamente znovuutvoreného československého štátu po II. Svetovej vojne odzrkadľovala nerovnoprávne postavenie slovenského národa v uvedených štátnych útvaroch. Historické okolnosti spôsobili, že Slováci nemajú dlhoročnú národnú parlamentnú tradíciu. V septembri 1848 vznikla prvá Slovenská národná rada pod vedením národovcov Štúra, Hurbana a Hodžu. Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 sa po dlhších prípravách oficiálne konštituovala druhá Slovenská národná rada ako najvyšší zastupiteľský orgán slovenského národa a prijala historickú Deklaráciu slovenského národa. Snem Slovenskej krajiny 14. marca 1939 prijal rozhodnutie o vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky. Poslanci sa rozhodovali pod silným tlakom fašistického Nemecka a pod priamou hrozbou možnosti okupácie celého Slovenska, Maďarskom.

História súčasného slovenského parlamentu sa odvíja od jeho založenia ako ilegálnej reprezentatívnej inštitúcie protifašistického odboja na jeseň 1943. Po vystúpení z ilegality počas Slovenského národného povstania – druhého najväčšieho protifašistického hnutia v Európe – sa Slovenská národná rada po prvýkrát stala vrcholným zákonodarným a výkonným orgánom Slovenska. Po novembri 1989 jedným z prvých legislatívnych aktov bola zrušená vedúca úloha komunistickej strany. V bývalom Československu sa začal rozvíjať pluralitný politický život. Víťazi parlamentných volieb v roku 1992 – Hnutie za demokratické Slovensko a Občianska demokratická strana – v auguste 1992 v Brne dospeli k politickému rozhodnutiu o termíne zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky od 1. januára 1993.

1. januára 1993 vznikla zvrchovaná a suverénna Slovenská republika. Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 15. februára 1993 poslanci zvolili prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Postupne sa prijali viaceré zákonné úpravy súvisiace s organizáciou samostatného štátu. Vnútropolitická situácia na jar 1994 vyústila do vypísania predčasných volieb do najvyššieho zákonodarného zboru. Výsledky prvých slobodných volieb v samostatnej Slovenskej republike, ktoré sa konali 30. septembra a 1. októbra 1994, odzrkadlili štruktúru politických preferencií obyvateľstva nového štátu. Vytvorila sa povolebná koalícia strán HZDS, SNS a ZRS, ktorá si zachovala v parlamente po celé štyri roky prvého volebného obdobia absolútnu väčšinu.

Národná rada Slovenskej republiky

je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Je orgánom štátnej moci a od jej primárneho postavenia v republike je odvodené postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a ľudu. Plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu a zavádzaní sociálnej a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Počet poslancov je 150 a ich funkčné obdobie trvá štyri roky.

Pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky

je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Člení sa na:

a) pôsobnosť v oblasti zákonodárstva,
b) pôsobnosť v oblasti kontroly,
c) pôsobnosť v oblasti tvorby štátnych orgánov,
d) pôsobnosť v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky

Zákonodarná pôsobnosť

Národná rada prerokúva a uvznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje ako sa dodržiavajú. Svojimi právnymi normami realizuje vzťahy vznikajúce vo všetkých oblastiach spoločenského, politického a hospodárskeho života Slovenskej republiky.

Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z.z.

Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda SR. Zákonodarný proces sa v národnej rade realizuje prostredníctvom troch čítaní, z ktorých popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi národnej rady.

Kreačná pôsobnosť

Kreačná pôsobnosť národnej rady znamená právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych orgánov. V súlade s uvedeným:

1. volí a odvoláva v tajnom hlasovaní predsedu a podpredsedov národnej rady,
2. zriaďuje a ruší svoje výbory, osobitné kontrolné výbory a komisie, určuje ich počty, volí a odvoláva ich predsedov a členov,
3. zákonom zriaďuje a ruší ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
4. volí kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR a generálneho prokurátora SR,
5. národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanový zákon.

Podrobnosti o podávaní návrhov, o voľbách a odvolávaní uvedených funkcionárov upravujú volebné poriadky, ktoré schvaľuje národná rada.

Pôsobnosť národnej rady v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky

Národná rada uplatňuje svoju pôsobnosť vo vnútornej a zahraničnej politike tým, že:

1. dáva ústavným zákonom súhlas so zmenou štátnych hraníc,
2. ústavným zákonom schvaľuje zmluvu o vstupe do štátneho zväzku SR s inými štátmi a vypovedá takéto zmluvy,
3. uznáša sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej ochrane proti napadnutiu, a po skončení vojny o uzavretí mieru,
4. vyslovuje súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky,
5. vyslovuje súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky,
6. pred ratifikáciou vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, o ktorých to určuje ústava,
7. rozhoduje o návrhu na vyhlásenie referenda,
8. rokuje o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky.Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

Poslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho vedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na schôdzi národnej rady, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz skladá sľub, ktorý znie „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Poslanec sa ujíma svojej funkcie a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu. Funkcia poslanca je nezlúčiteľná s funkciou prezidenta republiky, sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru.

Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády, štátneho tajomníka, riaditeľa Slovenskej informačnej služby, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúceho ústredného orgánu štátnej správy jeho mandát počas tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a na jeho miesto nastupuje náhradník.

K základným právam poslanca patrí:

1. právo zákonodarnej iniciatívy,
2. interpelačné právo a právo klásť otázky členom vlády SR,
3. právo vyžadovať od štátnych orgánov potrebné informácie pre svoju prácu,
4. právo zúčastňovať sa na rokovaniach národnej rady a orgánov, do ktorých bol zvolený a hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných otázkach,
5. právo voliť a byť volený.

Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzi národnej rady alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad, ktoré by mu patrili na nasledujúci mesiac. Ak sa bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej štyroch rokovacích dní národnej rady alebo výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na plat, funkčný príplatok a paušálne náhrady, ktoré by mu inak patrili na nasledujúci mesiac.

Predseda a podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky

Predsedu a podpredsedov národnej rady volí a odvoláva v tajnom hlasovaní národná rada nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.

Predseda je zodpovedný len národnej rade. Vo svojej funkcii zostáva aj po uplynutí volebného obdobia, kým si národná rada nezvolí nového predsedu. To platí aj o podpredsedoch národnej rady.

Predseda národnej rady vykonáva svoju pôsobnosť podľa Ústavy SR tým, že:

1. zvoláva a riadi schôdze národnej rady,
2. podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, ako aj uznesenia národnej rady,
3. prijíma sľub poslancov,
4. vyhlasuje voľby do národnej rady a orgánov územnej samosprávy a voľbu prezidenta Slovenskej republiky,
5. vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
6. vykonáva ďalšie úlohy podľa osobitných zákonov.

Podpredsedovia národnej rady:

1. riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej rady,
2. zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí.

Organizácia činnosti Národnej rady Slovenskej republiky

Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada môže uznesením prerušiť svoje zasadanie, jeho dĺžka nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku.

Národná rada je schopná sa uznášať ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov – 76. Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady a pri schvaľovaní iných návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu. Na prijatie ústavy, ústavného zákona, odsúhlasenie neverejnej schôdze národnej rady a v ďalších prípadoch, kedy to vyžaduje ústava alebo zákon, je potrebná trojpätinová kvalifikovaná väčšina najmenej 90 poslancov. Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné.

Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica, ktorá po overení sa stáva autentickým záznamom o schôdzi a slúži ako podklad na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi.